3 Obo 203/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V., proti žalovanému v 1. rade S. a žalovanému v 2. rade K., o neoprávnené účtovanie dodávky tepla a náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. júla 2007 č. k. 3 Cb 12/06-132, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. júla 2007 č. k. 3 Cb 12/06-132 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 04.07.2007 č. k. 3 Cb 12/06-132 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že z predložených dokladov a na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetom sporu je náhrada škody v sume 5 199,– Sk. Škoda žalobcovi vznikla nesprávnym vyúčtovaním za dodané teplo v rokoch 1999 až 2002. Žalovaný v 1. rade pri zúčtovaní dodávky tepelnej energie vychádzal z ceny tepelnej energie stanovenej Okresným úradom Bratislava II. v Bratislave. Žalovaný v 1. rade vykonával ročné vyúčtovanie podľa skutočného odberu, resp. dodávok tepelnej energie. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania a žalovaný v 2. rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Súd poukázal na ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. a konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný v 1. rade na jeho úkor obohatil. Z obsahu žaloby nevyplýva dôvod, pre ktorý žalobca za účastníka konania na strane žalovaného v 2. rade označil O.. Súd vychádzajúc zo vznesenej námietky žalovaného v 1. rade a námietky nedostatku pasívnej legitimácie zo strany žalovaného v 2. rade žalobu zamietol.

Proti rozsudku sa odvolal žalobca a žiadal jeho zrušenie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy. Rozporoval, že dvojročná lehota na podanie žaloby na súd začala plynúť odo dňa doručenia posledného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2002, ktoré žalovaný expedoval až v roku 2003. Žalobu, doručenú súdu 27.12.2004, podal preto v lehote. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade doplnil žalobu podaním z 27.03.2007, kde explicitne popísal podiel a dôvod, pre ktorý za účastníka konania označil žalovaného v 2. rade. Za nepravdivé považuje tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že navýšením ceny tepla bola hradená rekonštrukcia (výmena) teplotechnického zariadenia v boilerovni (OST- Boilerovňa č. 651) v dome na Topolianskej ul. č. 24-26, pretože do dnešného dňa je tam pôvodné zariadenie, vyrobené v r. 1975 a dodané pri výstavbe panelového domu. Žalovaný si naviac získané finančné prostriedky ponechal a užíval v prospech tretích osôb, teda konal v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. Žalovaný odmieta relevantné listiny a účtovné doklady sprístupniť dotknutým členom družstva i napriek tomu, že zo Stanov družstva na ne majú právo. Účtovné doklady odmieta poskytnúť aj členom najvyššieho orgánu družstva. Zhromaždeniu delegátov S., zvoleným členom Kontrolnej komisie, ako i predsedovi Kontrolnej komisie S.. Z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu, ktorý vznikol žalovanému z neoprávneného navyšovania, nepreukázania množstva a ceny tepla, navrhol žalobca súdu zabezpečiť písomné dôkazy. Súd dokazovanie požadované žalobcom nevykonal, z ktorých dôvodov navrhuje preto napadnutý rozsudok zrušiť.

Žalovaný v 1. rade vo svojom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je po právnej i vecnej stránke správny. Navrhuje preto odvolanie žalobcu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodné a účelové.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok umožňuje, a to najmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť vypočutý ako účastník, robiť podania, podávať opravné prostriedky a pod.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie navrhované dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu.

V danom prípade súd prvého stupňa žalobu na zaplatenie spornej čiastky, podanú z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi neoprávneným účtovaním dodávky tepla a ceny za teplo zamietol voči žalovanému v 1. rade, vychádzajúc zo vznesenej námietky premlčania a voči žalovanému v 2. rade pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie. Konštatoval tiež, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný v 1. rade na jeho úkor obohatil, pričom zo žaloby nevyplýva dôvod, pre ktorý žalobca označil za účastníka konania žalovaného v 2. rade. Napadnuté rozhodnutie žiadne ďalšie zdôvodnenie, súdom prvého stupňa prijatého záveru, neuvádza.

Nepochybne teda súd prvého stupňa sa pri vyhotovení rozsudku neriadil ust. § 157 O.s.p. V prvom rade je potrebné uviesť, že napriek tomu, že súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že predmetom sporu je náhrada škody, uplatnenie žaloby v zákonnej lehote, na žalovaným v 1. rade vznesenú námietku premlčania, však posudzoval z hľadiska uplatnenia práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia bez toho, aby sa s takto rozdielnou právnou kvalifikáciou vysporiadal. Napriek tomu, že premlčanie práva prichádza do úvahy iba v prípade existencie pohľadávky, prijal súd prvého stupňa bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia tiež záver o tom, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný v 1. rade na jeho úkor obohatil.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa zamietol žalobu taktiež bez akéhokoľvek zdôvodnenia pre nedostatok pasívnej legitimácie. Obmedzil sa iba na konštato- vanie, že z obsahu žaloby nie je zrejmý dôvod, prečo bol žalovaný v 2. rade označený za účastníka konania.

Takýto záver súdu prvého stupňa je nielen v rozpore s podaním žalobcu, doručeným súdu prvého stupňa 09.05.2007, čo namieta žalobca i v odvolaní, ale najmä je v rozpore s riadne nevyjasnenými podmienkami konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zo strany súdu prvého stupňa.

Nepochybne totiž predmetné konanie je konaním sporovým, začínajúcim výlučne na návrh účastníka konania.

Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetné konanie začalo na návrh žalobcu, doručený súdu prvého stupňa 27.12.2004, ktorým žalobca navrhol jeho pristúpenie do konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 17 Cb 157/03 a v ktorej pripojenej žalobe označil za žalovaného výlučne žalovaného v 1. rade.

Jeho návrh na pristúpenie do konania smeroval ku konaniu, ktoré je vedené iným žalobcom i voči žalovanému v 2. rade. Súd prvého stupňa o tomto návrhu žalobcu rozhodol uznesením č. k. 17 Cb 157/03-83, ktorým predmetnú žalobu, podanú voči žalovanému v 1. rade, vylúčil na samostatné konanie. Vo veci ďalej konal a rozhodol však i voči žalovanému v 2. rade, vo vzťahu ku ktorému, však z obsahu predloženého spisu, ako i so zreteľom na uvedené, nemožno jednoznačne vyvodiť splnenie zákonných podmienok začatého konania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je tiež zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s návrhom žalobcu na vykonanie navrhovaných dôkazov.

Uvedeným postupom súd prvého stupňa preto obmedzil žalobcu v jeho práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom.

Keďže žalobca namieta tiež, že náklady spojené s užívaním bytu za rok 2002 mu boli vyúčtované až v roku 2003, je tiež záver súdu prvého stupňa o premlčaní jeho práva, uplatneného za toto obdobie, predčasný.

Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách celého konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. októbra 2008  

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu