3Obo/20/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: WALTZ PROPERTIES LIMITED, so sídlom 3rd Floor, 5 Lloyds Avenue, London EC3N 3AE, Veľká Británia, IČO: 5403084 zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, zastúpeného JUDr. Milanom Weiczenom, Floriánska 17, Košice, o zaplatenie 13 661 215,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie znalca: CORPORA, a. s., Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 35804432 proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. 11. 2012, č. k. 4Cb/4/1997-511, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22. 11. 2012, č. k. 4Cb/4/1997-511 priznal súdnemu znalcovi CORPORA, a. s., Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 35804432 odmenu za podaný znalecký posudok č. 42/2012 zo dňa 28. 05. 2012 celkom vo výške 6 873,10 eur. Zároveň vo výroku sa upravil učtáreň súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila znalcovi odmenu vo výške 6 873,10 eur na účet vedený v Tatra banke, a. s., Bratislava, číslo účtu: 2627190687/1100, z preddavku zloženého žalobcom dňa 09. 08. 2012 v sume 500 eur evidovanej pod VS - 8080629211 a z preplatku zloženého žalobcom dňa 09. 08. 2012 v sume 12 000 Eur evidovanej pod VS-8080676612. O preplatku zloženom žalobcom rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd nariadil v predmetnej veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov. Znalec vypracoval znalecký posudok pod číslom 42/2012 a preložil ho súdu aj s vyúčtovaním odmeny v sume 12 252 eur.

Súd prvého stupňa zaslal vyúčtovanie znalečného účastníkom, aby sa k nemu mohli vyjadriť v lehote 10 dní. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že znalcom vykázaných 750 hodín znaleckej činnosti nie je žiadnymspôsobom zdokumentované, resp. preukázané a pri jednoduchom aritmetickom prepočte 750 hodín predstavuje 93,75 pracovných dní plného nasadenia jedného pracovníka. Vyvoláva preto pochybnosť o objektívnosti predloženého vyúčtovania. Vyúčtovanie je podľa žalovaného nadhodnotené. Žalobca sa k vyúčtovaniu nevyjadril.

Súd prvého stupňa preskúmal vyúčtovanie predložené znalcom, povahu a rozsah jednotlivých úkonov, a to v každej z položiek vykonaného úkonu vrátane primeranosti časového trvania jednotlivých úkonov a dospel k záveru, že vyúčtovanie nie je v súlade s vyhláškou č. 491/2004 Z.z. Považoval znalcom vyúčtovaných 97 hodín na preštudovanie súdneho spisu v počtom strán 493 a 628 hodín na spracovanie znaleckého posudku za neprimerané a priznal znalcovi ako primeraný čas na preštudovanie spisu 32 hodín, za ktorý mu prináleží odmena 424,96 eur a za spracovanie znaleckého posudku 360 hodín, za ktorý mu prináleží odmena 4 780,80 eur.

Proti uzneseniu podal odvolanie znalec a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Uviedol, že znalecký posudok bol spracovávaný tromi pracovníkmi a ich asistentmi, čo je uvedené na starne 36 znaleckého posudku. Spracovateľmi boli - Ing. Miroslav Jakubec, PhD. - hlavný riešiteľ, Ing. Peter Kardoš, PhD. a Ing. Milan Kubica PhD., všetci spracovatelia sú znalcami v odbore Ekonómia a manažment. Nie je preto možné akceptovať krátenie hodín, ku ktorému sa priklonil súd, keďže absolútne nezodpovedajú realite. Každý zo spracovateľov musel spis preštudovať čo za súdom vyčlenených 322 hodín, t. j. 11 hodní na osobu nie je možné. Pri tomto počte hodín by musel znalec čítať 45 strán za hodinu, čo je teoreticky možné pri beletrii, nie však pri serióznom štúdiu spisu a oboznámení sa so skutkovým stavom celého prípadu. Zároveň na základe nedostatočných podkladov v spise, bolo nutné dodatočné vyžiadanie ďalších podkladov, ktoré bolo nutné taktiež preštudovať, skontrolovať a analyzovať. K priznaným hodinám za spracovanie znaleckého posudku uviedol, že toto reálne trvalo 628 hodní čo predstavuje 209 hodní na osobu teda priemerne 26 plných 8-hodinových pracovných dní na každého spracovateľa. Faktická zložitosť zadania nebola rutinné spracovanie znaleckého posudku. Analyzovanie jednotlivých prepočtov si vyžadovalo špecifický prístup, vzájomnú komunikáciu a porady. Odkázal na prílohu odvolania v ktorej uvádza počet hodín za jednotlivých spracovateľov vrátane preštudovania spisu. Uviedol, že všetky vyúčtované hodiny boli jednotlivým spracovateľmi znaleckého posudku reálne vykonané.

Odvolateľ namietol aj priznané náklady za písomné vyhotovenie znaleckého posudku, keď súdu síce boli doručené 3 vyhotovenia, ale v zmysle zákona č. 382/2004 o znalcoch, tlčmočníkoch a prekladateľoch je znalec povinný archivovať jedno paré znaleckého posudku po dobu 10-tich rokov, a teda mu vznikajú náklady aj v súvislosti z jeho vyhotovením na archiváciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa o priznaní znalečnej odmeny a náhrad hotových výdavkov súdnemu znalcovi CORPORA, a. s., Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 35804432, za podaný znalecký posudok č. 42/2012 zo dňa 28. 05. 2012.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ustanovenie § 157 O. s. p. určuje obsahové náležitosti rozhodnutia a ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd teda priodôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p. a ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a kými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia a takého rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V preskúmavanom rozhodnutí chýbajú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní naplniť, pretože nestačí vysloviť právny názor bez toho, aby bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené prečo a na základe akých skutočností k svojmu názoru dospel. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o vyúčtovaní predloženom znalcom obmedzil, len na skonštatovanie neprimeranosti znalcom vyúčtovaného počtu hodín za preštudovanie súdneho spisu a spracovanie znaleckého posudku. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa absentuje uvedenie základných kritérií, na základe ktorých súd neprimeranosť vyúčtovaných hodín posudzoval, a akými úvahami sa súd pri svojom hodnotení riadil, a teda ako dospel k záveru o neprimeranosti znalcom vyúčtovaného počtu hodín, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Nie je postačujúce, ak súd len uvedie, že znalcom vyúčtovaní počet hodín je neprimeraný, ale je potrebné, aby uviedol, aké úvahy ho viedli k tomu, že na znalcom vyúčtovaní počet hodín posúdil ako neprimeraný, ale aj riadne zdôvodnenie úvah vedúcich k záveru, že súdom určený počet hodín je primeraný. Vzhľadom k tomu, že výkon znaleckej činnosti je nesporne činnosťou odbornou, k takémuto záveru môže súd dospieť len po riadnom zistení skutkového stavu - počtu hodín znalcom skutočne strávených preštudovaním spisu a jeho spracovaním, spravidla aj s podrobným vyjadrením sa znalca a následným posúdením či takto zistený počet hodín bol vzhľadom na obťažnosť úloh zadaných znalcovi nevyhnutný.

Súd dbá na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatneným nárokom. Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu.

Tieto náležitosti napadnutému rozhodnutiu v odôvodnení nesporne chýbajú, pretože súd svoj záver o neprimeranosti znalcom vyúčtovaných hodín za preštudovanie spisu a spracovanie znaleckého posudku riadne neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.