UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej, členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v konkurznej veci úpadcu Mlyn Košice a.s., so sídlom Napájadlá 6, Košice, IČO: 30 414 351, vo veci konkurzu, o odvolaní správkyne konkurznej podstaty proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. marca 2025 č. k. 5K/124/2001-529, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24. marca 2025 č. k. 5K/124/2001-529 p o t v r d z u j e.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „konkurzný súd“) uznesením z 24. marca 2025 č. k. 5K/124/2001-529 vo výroku I. schválil konečnú správu o speňažení majetku a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu z 31. januára 2012 so zmenami uvedenými vo výroku II. rozhodnutia a vo výroku II. rozhodol, že konečnú správu mení nasledovne: 1. Celkové príjmy z konkurznej podstaty (vrátane počiatočného stavu finančných prostriedkov) predstavujú sumu 1 348 867,06 eura; 2. odmena správcu je 61 196,31 eura; 3. výdavky správcu predstavujú sumu 1 288 739,22 eura; 4. veriteľom na uspokojenie ostáva suma 60 127,84 eura a 5. medzi veriteľov proti podstate patrí aj veriteľ Slovenská republika, Krajský súd Bratislava - Justičná pokladnica s pohľadávkou vo výške 16,59 eura. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že uznesením z 1. augusta 2001 č. k. 5K/124/01-24 vyhlásil na majetok dlžníka MLYN Košice a.s., so sídlom Napájadla 6, Košice, konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Petra Timka, Matúškova 16, Košice. Uznesením z 24. októbra 2001 č. k. 5K/124/01-55 bol do funkcie nového správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Juraj Sopko, Štúrova 20, Košice. JUDr. Juraj Sopko v čase výkonu svojej funkcie správcu zomrel a došlo k ustanoveniu nového správcu JUDr. Slavomíra Tekeľa, ktorého vo funkcii nahradil JUDr. Marek Morochovič a následne súčasná správkyňa JUDr. Ingrid Kovalčuková, a to na základe uznesenia konkurzného súdu z 20. júla 2021 sp. zn. 5K/124/2001. 1.2. Správca konkurznej podstaty (v tom čase JUDr. Juraj Sopko) po speňažení majetku patriaceho do podstaty úpadcu predložil konkurznému súdu Konečnú správu o speňažení majetku a vyúčtovanieodmeny a výdavkov správcu z 31. januára 2012. Konečná správa a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu z 31. januára 2012 bola na úradnej tabuli súdu vyvesená 17. septembra 2012 a zvesená bola 3. októbra 2012. Súd upovedomil konkurzných veriteľov o jej vyvesení v Obchodnom vestníku č. 175/2012 z 11. septembra 2012 pod č. K011680 a tiež ich poučil o možnosti podať proti tejto správe námietky v zákonnej 15-dňovej lehote. Proti zverejnenej Konečnej správe a vyúčtovaniu odmeny a výdavkov správcu z 31. januára 2012 podali v zákonnej lehote námietky dvaja veritelia, a to konkrétne Slovenská republika, Krajský súd Bratislava - Justičná pokladnica a veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. Veriteľ Slovenská republika, Krajský súd Bratislava - Justičná podklanica, namietal, že konečná správa z 31. januára 2012 neobsahuje jeho pohľadávku proti podstate vo výške 16,59 eura. Veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. namietal, že správca konkurznej podstaty vo svojej konečnej správe nezarátal medzi celkový príjem konkurznej podstaty aj sumu vo výške 4 794,77 eura, ktorá zodpovedala finančnej čiastke, ktorou disponoval úpadca ku dňu vyhlásenia konkurzu a v tejto súvislosti namietal nesprávne prepočty zostatku finančných prostriedkov určených na uspokojenie veriteľov v konkurze. Zároveň namietal výšku odmeny správcu, ktorú si správca konkurznej podstaty vyúčtoval nesprávne, t. j. v rozpore s ustanoveniami vyhlášky č. 493/1991 Zb. a namietal aj správcom deklarovanú výšku výdavkov. Správca konkurznej podstaty sa námietkam veriteľov vyjadril svojím podaním z 18. decembra 2013 tak, že ich s výnimkou neprimeraných výdavkov správy uznal za opodstatnené. 1.3. Konkurzný súd uskutočnil 24. marca 2025 pojednávanie za účelom prerokovania predloženej konečnej správy v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“). Námietky veriteľov okrem výšky výdavkov správcu boli správcom konkurznej podstaty uznané za opodstatnené. Po preskúmaní ich obsahu sa s nimi stotožnil aj konkurzný súd, preto bola konečná správa o speňažení majetku a vyúčtovaní odmeny správcu schválená v znení zmien rešpektujúcich obsah oprávnene vznesených námietok. Vo vzťahu k námietke veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., ktorý namietal výšku deklarovaných výdavkov správcu konkurznej podstaty súd prvej inštancie uviedol, že správca konkurznej podstaty opodstatnenosť nákladov preukázal predložením viacerých listinných dokladov (zmluvy, faktúry, vyúčtovania). Veriteľ svoje námietky v tomto smere odôvodnil všeobecným tvrdením o neprimeranosti výdavkov správy, čo súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočne spôsobilé vyvrátiť ich opodstatnenosť. Veriteľ súčasne vyjadrením z 28. februára 2025 zmenil svoje stanovisko tak, že opodstatnenosť výdavkov už nerozporuje. 1.4. Súd prvej inštancie preto podľa § 29 ods. 4 ZKV konečnú správu a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu z 31. januára 2012 na nariadenom pojednávaní dňa 24. marca 2025 prerokoval a schválil so zmenami zohľadňujúcimi príslušný skutkový a právny stav veci.
2. Správkyňa konkurznej podstaty podala proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolaciemu súdu navrhuje uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť. 2.1. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní uskutočnenom 24. marca 2025 síce odkázal na podanie správkyne z 31. januára 2025, v ktorom správkyňa poukázala na stanovisko k námietkam veriteľov a súčasne aj na reálnu situáciu v konkurze, keď správkyňa po smrti pôvodného správcu JUDr. Sopka nedisponuje absolútne žiadnymi účtovnými dokladmi a ani žiadnymi finančnými prostriedkami, pričom nie je dôvodné očakávať, že by sa situácia mala zmeniť, a to aj s ohľadom na závery dedičského konania po správcovi JUDr. Sopkovi, v skutočnosti ale tieto okolnosti žiadnym spôsobom nezohľadnil. Ide o okolnosti so zásadným vplyvom na ďalší vývoj konkurzného konania. Správkyňa konkurznej podstaty žiadala z tohto dôvodu aj odvolanie z funkcie. Podľa zistení notárky v dedičskom konaní lustráciou bankových účtov nezistila u JUDr. Sopka žiaden finančný majetok, keď jediný významnejší majetok (kancelária na Štúrovej 20 v Košiciach) bol zaťažený záložným právom. 2.2. Suma, ktorá bola súdom určená na vyplatenie pohľadávok veriteľov v konečnej správe tak nie je krytá žiadnym reálne existujúcim majetkom. Bývalý správca JUDr. Sopko speňažoval majetok viac ako 10 rokov pred tým, než bola aktuálna správkyňa konkurznej podstaty ustanovená do funkcie. Správkyňa nedisponuje reálne žiadnymi nástrojmi, ktorými by mohla prinavrátiť chýbajúce finančné prostriedky úpadcovi. Posledný pohyb na zistenom účte úpadcu je zo dňa 3. septembra 2013 s následným zostatkom vo výške 0,- Sk. Správkyňa nedisponuje štandardnými výpismi z bankového účtu, ale len prehľadom pohybov na účte, preto nie je možné zrekonštruovať presné použitie peňazí. Z pohľadu trestného práva nie je možné viesť trestné konanie proti zomrelému podozrivému a súčasne uplynuli premlčacie doby. Správkyňa sa až zo súdom schválenej konečnej správy mohla dozvedieť o skutočnejvýške finančných prostriedkov, ktoré by mali byť k dispozícii po speňažení majetku úpadcu. Správkyňa z dôvodu absencie účtovných dokladov nevie s istotou určiť, aká časť nákladov konkurzu bola uhradená. Ako nevysporiadaná sa podľa správkyňa javí odmena správcu vo výške 61 196,31 eura a suma 60 127,84 eura určená veriteľom na uspokojenie. 2.3. Za neefektívny označila správkyňa aj prípadný postup uplatnenia pohľadávky voči dedičovi bývalého správcu JUDr. Sopka, keďže schválená konečná správa obsahuje aj pohľadávku správcu voči úpadcovi z titulu odmeny správcu, a to dokonca vo vyššej sume. Nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti konečnej správy dôjde k stretu týchto dvoch pohľadávok a v prípade ich započítania aj k zániku v časti, v ktorej sa kryjú. Výsledkom bude pohľadávka dediča voči úpadcovi a nie naopak. 2.4. Súdom schválená konečná správa, ktorá predchádza rozvrhovému uzneseniu, vo faktickej rovine, nekorešponduje s realitou. Správkyňa bude súdom vyzývaná na predloženie zoznamu veriteľov zoradených podľa § 31 a § 32 ZKV na účely rozvrhu s uvedením sumy pripadajúcej na ich uspokojenie, ktoré ale v tomto prípade nie je možné od správkyne spravodlivo požadovať. Správkyňa nedisponuje a podľa zistených skutočností ani nikdy nebude v budúcnosti disponovať finančnými prostriedkami, z ktorých by povinnosť vedela splniť.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 470 ods. 1, 4 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie správkyne konkurznej podstaty nie je dôvodné.
4. Správkyňa konkurznej podstaty obsahom svojho odvolania napáda výšku výdavkov správcu predstavujúcich sumu 1 288 739,22 eura a sumu 60 127,84 eura, ktorá mala zostať veriteľom na uspokojenie, pričom reálne správkyňa vzhľadom na tvrdené porušenie povinností bývalého správcu JUDr. Sopka nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, ani informáciami o ich použití a rovnako ani účtovnými dokladmi úpadcu. Predmetom odvolacieho prieskumu tak je prieskum konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu v časti výdavkov správcu.
5. Podľa § 29 ods. 1 ZKV správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.
6. Podľa § 29 ods. 3 ZKV súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zásadné chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky.
7. Podľa § 29 ods. 4 ZKV konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu.
8. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že správkyňa konkurznej podstaty doručila konkurznému súdu 3. februára 2025 podanie, ktorého prílohou bola konečná správa vypracovaná podľa údajov z pôvodne predchádzajúcim správcom predloženej konečnej správy z 31. januára 2012, v ktorej uviedla príjmy spolu vo výške 1 348 867,07 eura, výdavky vo výške 1 289 814,68 eura a rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo výške 59 052,39 eura. Konkurzný súd aj na podklade tohto podania správkyne konkurznej podstaty a po zohľadnení námietok veriteľov schválil v súlade s § 29 ods. 4 ZKV konečnú správu a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu z 31. januára 2012 tak, že celkové príjmy z konkurznej podstaty predstavujú sumu 1 348 867,06 eura, odmena správcu predstavuje sumu 61 196,31 eura, výdavky správcu predstavujú sumu 1 288 739,22 eura a veriteľom na uspokojenie ostáva suma 60 127,84 eura. Konkurzný súd tak konečnú správu riadne prerokoval, zohľadnil obsah podaných námietoka taktiež vypočul správkyňu konkurznej podstaty.
9. Samotná skutočnosť, že aktuálna správkyňa konkurznej podstaty nedisponuje finančnými prostriedkami určenými veriteľom na uspokojenie nebola pre rozhodovanie súdu relevantná, keďže na základe takéhoto (aj keď preukázaného) tvrdenia správcu nie je možné chýbajúce finančné prostriedky automaticky zahrnúť do výdavkov správcu, pokiaľ ich oprávnené vynaloženie správcom v konkurze nie je zdokladované. Práve naopak schválenie konečnej správy umožňuje identifikovať presnú sumu finančných prostriedkov, ktorá mala byť aktuálnej správkyni konkurznej podstaty odovzdaná a umožňuje uskutočniť aktuálnej správkyni konkurznej podstaty ďalšie kroky na jej uplatnenie voči predchádzajúcemu správcovi konkurznej podstaty (jeho dedičom), a to uplatnenie nároku na vydanie sumy určenej na uspokojenie veriteľov, resp. nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti správcu v zmysle § 8 ods. 2 a 5 ZKV. Odvolací súd vzhľadom na uvedené možnosti správkyne konkurznej podstaty považoval tvrdenia správkyne konkurznej podstaty o neefektivite prípadného uplatnenia pohľadávky voči bývalému správcovi konkurznej podstaty za nerelevantné.
10. Keďže odvolací súd dôvodnosť podaného odvolania nezistil, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak ide o rozhodnutie vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu; c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník; d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 v spojení s § 424 CSP). Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§ 432 CSP).
Podľa ust. § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.



