Najvyšší súd

Slovenskej republiky   3 Obo 17/2011  

  3 Obo 18/2011

3 Obo 19/2011

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. D. J. - D., advokátky so sídlom v B., správkyne konkurznej podstaty úpadcu Ing. I. M., L., proti žalovanému M. Z. S. s. r. o.,

so sídlom v B. 1, o zaplatenie ceny za predaj podniku,

o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z   1. októbra 2010,

č. k. 18 Cbsi 19/2003–266, uznesenia rovnakého súdu z   26. novembra 2010, č. k.

18 Cbsi 19/2003–371 a z 24. januára 2011, č. k. 18 Cbsi 19/2003–373, takto

r o z h o d o l :

  Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a   uznesenia súdu prvého stupňa

z 26. novembra 2010, č. k. 18 Cbsi 19/2003–371 a z   24. januára 2011, č. k.

18 Cbsi 19/2003–373 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

  Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala,

aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť kúpnu cenu za predaj podniku podľa zmluvy o predaji podniku z 15. januára 1998 v znení jej neskorších dodatkov, vrátane úrokov z omeškania

vo výške 20,06 % od 30. júna 1999 do zaplatenia.

  Rozhodol tak s   odôvodnením, že uznesením z   9. apríla 2008 nariadil znalecké

dokazovanie a Výskumnému ústavu riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva uložil

určiť výšku kúpnej ceny podniku z titulu zmluvy o predaji podniku. Znalecký ústav súdu

oznámil, že mu nebol dodaný spisový materiál ani relevantné podklady, na základe ktorých

by bolo možné vypracovať znalecký posudok. Súd vyzval žalobcu aby potrebné doklady

znaleckému ústavu predložil, ten to však nesplnil. Súd vyžiadal od Daňového úradu

Bratislava II ústavom žiadané podklady. Po ich predložení však ústav 8. júna 2009 súdu

doručil odborné stanovisko, podľa ktorého predložené doklady nie sú postačujúce

na vypracovanie znaleckého posudku podľa uznesenia súdu. Ani novoustanovený správca   3 Obo 17/2011

3 Obo 18/2011

podstaty súdu nepredložil žiadané podklady. Hoci bolo jeho povinnosťou ako žalobcu

predložiť potrebné podklady, za obdobie od roku 2003 do 1. januára 2010 ich nepredložil,

preto nemohol byť vypracovaný znalecký posudok. Žalobca tak nepreukázal oprávnenosť

svojho nároku, preto súd žalobu zamietol.

  Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa zmluvy o predaji podniku

z 15. januára 1998 mala byť kúpna cena podniku   určená dohodou o reálnej cene podniku

k 31. decembru 1997 a spresnená v zápisnici o súpise majetku. Preto žiadal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť predložiť dohodu o cene podniku. Nežiadal, aby súd nariadil znalecké

dokazovanie, ktoré považuje za zbytočné.

  Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10

ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné.

  Jednou z podmienok konania je návrh na začatie konania ( konanie začína na návrh

- § 79 ods. 1 prvá veta ). Uvedená podmienka je splnená len ak návrh ( ak sa týka

dvojstranných právnych vzťahov – žaloba ) má všetky náležitosti stanovené v § 79 O. s. p.

Okrem iných musí byť z návrhu zrejmé čoho sa žalobca žalobou domáha. Táto časť žaloby

( petit žaloby ) určuje predmet konania a zároveň stanovuje medze, v ktorých má súd vec

prejednať a rozhodnúť o nej. Súd musí celý predmet konania svojim rozhodnutím vyčerpať ( rozhodnúť o celom predmete )   ale nesmie ho až na výnimky stanovené v § 153

ods. 2 O. s. p. prekročiť. Ak znie žaloba na plnenie musí byť v petite jednoznačne a určito

uvedené na aké plnenie má byť žalovaný zaviazaný.   Znenie petitu má byť v prípade

vyhovenia žaloby premietnuté do výroku rozsudku. Musí byt preto formulovaný tak,

aby výrok rozsudku vydaný na jeho základe mohol byť podkladom pre jeho vykonanie.

Takejto požiadavke zodpovedá len taký petit znejúci na peňažné plnenie, v ktorom

je uvedené množstvo peňažných jednotiek, na zaplatenie ktorého má byť žalovaný zaviazaný.

Petit žaloby v prejednávanej veci uvedenej požiadavke nevyhovuje. Žalobou žalobca žiada,

aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť   kúpnu cenu podniku. Nie je v ňom uvedená čiastku,   3 Obo 17/2011

3 Obo 18/2011

na ktorú má byť žalovaný zaviazaný, pričom aká je výška ceny, ktorá sa žalobou

žiada nevyplýva ani z ostatného textu žaloby. Takáto žaloba nezodpovedá požiadavke,

ktorú stanovuje § 79 ods. 1 O. s. p., nemôže byť podkladom pre vydanie   vykonateľného

súdneho rozhodnutia a bez doplnenia neumožňovala konanie vo veci.

Súd prvého stupňa mal vo veci postupom stanoveným v § 43 ods. 2 O. s. p. vyzvať

žalobcu, aby žalobu doplnil a ak uvedený nedostatok žaloby neodstráni podanie odmietnuť.

Súd prvého stupňa vo veci konal na základe neúplného a neurčitého návrhu na začatie

konania. Ide o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vadu

konania a v ňom vydaného rozhodnutia nemožno napraviť v odvolacom konaní ani zmenou

rozhodnutia ani zastavením konania ( vada je odstrániteľná, ak bude odstránená súd prvého

stupňa bude naďalej konať vo veci, ak nebude odstránená podanie – žalobu odmietne ).

Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., ods. 3 O. s. p.

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II.

Uznesením z 26. novembra 2010, č. k. 18 Cbsi 19/2003-371 súd prvého stupňa uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť 331,50 Eur súdneho poplatku za podané odvolanie, s tým,

že ak nebude zaplatený bude sa vymáhať.

  Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že žalobcom je úpadca

bez finančných prostriedkov, ktorých získanie je predmetom tohto konania. Vysúdená cena

za predaj podniku bude použitá na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Preto žiada o priznanie

oslobodenia od poplatkov   podľa § 138 ods. 1 O. s. p. a zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Uznesením   z   24. januára 2011, č. k. 18 Cbsi 19/2003–373 súd prvého stupňa

žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že na žalobcu sa nevzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. o)

zákona o súdnych poplatkoch. Toto zákonné oslobodenie sa týka len správcov v konkurzoch

vyhlásených podľa zákona č. 7/2005 Z. z.   Na správcov v konkurzoch vyhlásených podľa

predchádzajúceho zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991   Zb. Neprichádza do úvahy

oslobodenie žalobcu podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz.

Konkurzný súd vyhlasuje   konkurz len ak ma úpadcu majetok na uspokojenie   pohľadávok

veriteľov. Správca nie je osobou, ktorá má nárok na oslobodenie od poplatkov.

  3 Obo 17/2011

3 Obo 18/2011

Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť a žalobcu od poplatkov

oslobodiť. V odvolaní uviedol, že u žalobcu sú zákonné dôvody pre oslobodenie od poplatku.

Žalobcom je úpadca bez finančných prostriedkov, ktorých získanie do podstaty je predmetom

konania. Vysúdená suma bude použitá na uspokojenie veriteľov.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal obe odvolania ako súd odvolací

( § 10 ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel

k záveru, že odvolanie je v oboch prípadoch dôvodné.

  Obe uznesenia sú vydané predčasne. Ako už bolo uvedené v časti I. odôvodnenia,

doposiaľ nie je zrejmé, čo je predmetom konania, resp. aká je výška požadovaného peňažného

plnenia. Okrem toho, že súd bez odstránenia vád žaloby nemal vo veci samej konať

a   v prípade ich neodstránenia mal podanie – žalobu odmietnuť ( v   takom prípade,

by žalobcovi žiadna poplatková povinnosť nevznikla ), za uvedeného stavu sa ani nedá zistiť

aká je žalobcova poplatková povinnosť. Základom súdneho poplatku je cena predmetu

poplatkového úkonu. Keďže predmetom konania má byt peňažné plnenie neprichádza

do úvahy použitie druhej vety § 7 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Základom

pri peňažnom plnení môže byť len peňažná čiastka žiadaná žalobou. Bez zistenia predmetu

konania nemohla byť žalobcovi určená poplatková povinnosť.

  Žalobca sa v žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku nedovolával zákonného

osobného oslobodenia od poplatku podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkov.

Ale oslobodenia podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Okrem toho, že v popísanej procesnej

situácii bolo rozhodovanie o oslobodení predčasné, súd prvého stupňa v uznesení

č. k. 18 Cbsi 19/2003–373 vychádza z právneho názoru, ktorý nemá podklad v žiadnom

právnom predpise. V doterajšej súdnej praxi ( pozri napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov   Slovenskej republiky

pod č. 109/2001 ) zatiaľ neboli pochybnosti o tom, že správcovi možno priznať oslobodenie

od súdnych poplatkov ak spĺňa podmienky § 138 ods. 1 O. s. p. Žalobcom je správca

podstaty. Skutočne ho nemožno stotožňovať s úpadcom, ide o dva rôzne subjekty. Splnenie

podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov však nemožno posudzovať vo vzťahu

k osobe správcu ( bez ohľadu nato či je nim fyzická alebo právnická osoba ). Správca

nepreberá na seba majetkovú zodpovednosť úpadcu. Majetok úpadcu, ktorý tvorí   podstatu

nie je majetkom správcu, takisto ako záväzky úpadcu nie sú jeho záväzkami. Nie správca,   3 Obo 17/2011

3 Obo 18/2011

ako subjekt musí spĺňať podmienky pre oslobodenie od poplatok ale stav nim spravovanej

podstaty. Vyhlásenie konkurzu samo osebe síce   nie je dôvodom na oslobodenie úpadcu,

resp. správcu podstaty od poplatkov, avšak ani ho nevylučuje. Treba pritom prihliadnuť

na osobitný štatút úpadcu v konkurze.

  Zmyslom konkurzu je usporiadanie majetkových pomerov úpadcu a pomerné

uspokojenie jeho veriteľov ( § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní ). Majetkovú situáciu   úpadcu už nemožno hodnotiť s pohľadu dôvodov,

pre ktoré sa do nej dostal ale s prihliadnutím na účel konkurzu tak, aby momentálny

nedostatok peňažných prostriedkov v konkurznej podstate ( bez možnosti ich zaobstarať ),

nebol dôvodom, pre ktorý správca podstaty nemôže chrániť záujem konkurzných veriteľov

na maximálne možnom speňažení podstaty a najvyššej miere uspokojenia ich pohľadávok.

K argumentácii súdu prvého stupňa, že ak bol vyhlásený konkurz na majetok správcu

znamená to, že úpadca má majetok na uspokojovanie veriteľov, sa žiada uviesť, že majetok

tvoria aj pohľadávky úpadcu, ktoré na to aby, mohli byť zdrojom na uspokojovanie veriteľov,

musia byť speňažené. Jedným zo štandardných   spôsobov speňaženia je ich vymoženie.

Ak to bude vzhľadom na procesnú situáciu ešte aktuálne, súd prvého stupňa bude

musieť, po zadovážení potrebných podkladov od žalobcu posúdiť z uvedeného pohľadu

majetkovú situáciu úpadcu resp. stav podstaty a zvážiť, či sú splnené podmienky

pre oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov. Žiada sa pripomenúť, že súd prvého stupňa

v   merite   veci   konal   bez   toho,   aby   od   žalobcu   žiadal zaplatenie súdneho poplatku.

  Z uvedených dôvodov   odvolací súd napadnuté uznesenia   podľa § 221 ods. 1  

písm. h/ O. s. p. zrušil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.  

V Bratislave 27. mája 2011  

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková