Najvyšší súd
3Obo/18/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., právne zast. J., proti žalovaným: v 1/ rade B., v 2/ rade K., v 3/ rade J. a v 4/ rade V., žalovaní v 3/ a 4/ rade zast.
J., o zaplatenie sumy 19 917,35 eur (600 030 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 06. februára 2014 č. k. 34Cb/184/1995 - 294,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 06. februára 2014 č. k. 34Cb/184/1995-294 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 06. februára 2014 č. k. 34Cb/184/1995-294
žalobu voči žalovaným v 3/ a 4/ rade zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť žalovaným
v 3/ a 4/ rade nahradiť trovy konania v sume 3 304,08 eur na účet právneho zástupcu
žalovaných v 3/ a 4 rade.
V odôvodnení uviedol, že žalobným návrhom si pôvodný žalobca S. uplatnil voči
žalovanému v 1/ rade P. a žalovanému v 2/ rade P. nárok na priznanie sumy 600 030 Sk,
titulom úveru poskytnutého podľa úverovej zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992, ktorý
žalovaní v 1/ a 2/ rade do dňa podania žalobného návrhu nezaplatili.
Písomným podaním došlým konajúcemu súdu dňa 20. 09. 1996 podal pôvodne
označený žalobca zmenu návrhu na začatie konania v zmysle ust. § 95 O. s. p. s tým, aby
konajúci súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade k zaplateniu istiny v sume 610 030 Sk, úroku
z omeškania vo výške 28 % zo sumy 610 030 Sk od 18. 09. 1996 do zaplatenia, úrok
z omeškania 431 963,30 Sk od 17. 01. 1994 do 18. 09. 1996, poplatky 100 Sk a súdne
poplatky 24 000 Sk a 12 480 Sk.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 06. 2000 bola pohľadávka
postúpená na S. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom konajúceho súdu pod č. k. 34Cb/184/95
zo dňa 20. 11. 2001 tak, že konajúci súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade k zaplateniu sumy
600 030 Sk s 28 % úrokom od 17. 01. 1994 do 16. 05. 2001 ako i trovy konania 24 000 Sk
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie žalovaným v 1/ rade s tým, že J.
nemohol vo veci konať, nakoľko dňa X. zomrel. Nebohí, Ľ. a P. boli spoludlžníci úveru
a do záložného práva bola daná zmluvne nehnuteľnosť - pozemok a nie rodinný dom.
Uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 6Obo/98/03 zo dňa 30. 06. 2004 bol rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 34Cb/l 84/95 zo dňa 20. 11. 2001 zrušený a vec vrátená
súdu prvého stupňa na nové konanie a odvolanie K. Najvyšší súd SR odmietol.
V právnom usmernení odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní musí súd prvého
stupňa rozhodnúť, čo je predmetom sporu, t. j. vrátenie peňažných prostriedkov z úverovej
zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992. Odvolanie podala okrem žalovaného v 1/ rade aj
K., ktorá však nie je účastníčkou konania, a preto odvolací súd jej odvolanie odmietol.
Písomným podaním došlým súdu dňa 12. 08. 2009 navrhol novooznačený žalobca S.
zmenu petitu s tým, že v rámci vymáhania žalovanej pohľadávky žalobcom prostredníctvom
realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby bol žalobcovi uhradený čistý výťažok
v sume 307 277,50 Sk dňa 23. 10. 2008, a preto upravil petit tak, že žiadal, aby konajúci súd
zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 9 717,60 eur (292 752,50 Sk) s 28 % úrokom
z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy 600 030 Sk od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 vrátane trov konania spoločne a nerozdielne
s tým, že žalovaní v 2/ až 4/ rade sú zaviazaní len do výšky nadobudnutého dedičského
podielu po pôvodných dlžníkoch, teda nehnuteľného majetku - domu, súpisné č. X., stojaceho
na parcele č. X., zapísaného na LV č. X. nachádzajúceho sa v k. ú. D.
Krajský súd v Bratislave zistil, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 19 917,35 eur
(600 030 Sk) titulom poskytnutého úveru - účelového úveru pre individuálnych podnikateľov,
ktorý bol poskytnutý žalovanému v 1/ rade B., B. a S. a manželke Ľ. pôvodne označeným
žalobcom S. na základe úverovej zmluvy č. 7878-019. V rámci tohto úveru pôvodný žalobca
poskytol žalovanému v 1/ rade úver v sume 600 030 Sk na účel uvedený v bode 3 úverovej
zmluvy.
Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bolo zriadené záložné právo podľa zmluvy
o zriadení záložného práva č. 800677-6/1 a 800677-6/2 a záložné právo bolo zriadené
na pohľadávku v celkovej výške 774 000 Sk.
O predmete sporu bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
07. 03. 2013 sp. zn. 34Cb/184/1995, ktorým súd uložil žalovaným v 1/ a ž 4/ rade povinnosť
spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi zostatok istiny 9 717,60 eur (292 752,50 Sk) s 28 %
p. a. úrokom z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 %
p. a. zo sumy 19 917,35 eur od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 (82 338,89 Sk) vrátane trov
konania s tým, že žalovaná v 2/ rade je zaviazaná uhradiť len časť vo výške 8 474,59 eur, čo
predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2/ a 3/ rade,
Ľ. Žalovaného v 3/ rade zaviazal uhradiť len časť vo výške 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu
nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2/ a 3/ rade. Žalovanú
v 4. rade zaviazal uhradiť len časť vo výške 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého
dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2/ a 3/ rade Ľ. Žalobcovi súd náhradu trov
konania nepriznal.
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Obo/44/2013 zo dňa 15. 08. 2013 rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 03. 2013 sp. zn. 34Cb/184/1995 v napadnutej časti,
vo výrokoch voči žalovaným v 3/ a 4. rade zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie.
Po opätovnom preskúmaní skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa zistil, že
na základe úverovej zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992 bolo žalovanému v 1/ rade
ako podnikateľovi pôvodným žalobcom - S. poskytnutý úver vo výške 600 000 Sk
na podnikateľský účel. Išlo o strednodobý investičný úver na kúpu stánku a zariadenia
bez možnosti jeho použitia na iný účel s lehotou splatnosti do 17. 07. 1996 a ako ručitelia boli
zapísaní Ľ. a P. Žalovaný v 1/ rade s poskytnutými prostriedkami disponoval v celom rozsahu
sám. V zmysle tejto zmluvy Ľudmila a P. boli nielen ručiteľmi úveru poskytnutému
žalovanému v 1/ rade, ale v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
dňa 17. 07. 1992 zriadili záložné právo na pozemok pod svojim rodinným domom, a to
na parcele č. X., k. ú. D. s výmerou X. m2, zapísaného na LV č. X. na zabezpečenie
pohľadávky. Podľa žalobnej upomienky a upozornenia pre ručiteľa boli v postavení ručiteľov
žalovaného v 1/ rade nie však spoludlžníkov, ktorí by mali byť zaviazaní spoločne
a nerozdielne s hlavným dlžníkom, žalovaným v 1/ rade. Keďže žalovaný v 1/ rade prestal
svoj úver, ktorý mal použiť na svoje podnikateľské aktivity splácať a doteraz nesplatil,
vznikla pôvodnému žalobcovi pohľadávka, ktorú dňa 28. 06. 2000 v zmysle Zmluvy
o postúpení pohľadávky postúpil na spoločnosť S., t. j. na súčasného žalobcu. Pôvodný
žalobca si žalobným návrhom došlým t. č. ešte Mestskému súdu v Bratislave dňa 21. 11. 1994
uplatnil voči žalovanému v 1/ rade a N. nárok na zaplatenie dlžnej sumy 600 000 Sk. Nakoľko
Ľ. zomrela X. a P. dňa 11. 12. 1994 pôvodný žalobca podal na konajúci súd dňa 20. 09. 1996
zmenu návrhu na začatie konania, v ktorom žiadal, aby žalovaný v 1/ rade a dedičia P. boli
zaviazaní na zaplatenie dlžnej istiny v sume 600 030 Sk, t. j. 19 917,35 eur.
Ďalej súd prvého stupňa poukázal na uznesenia Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa
30. 04. 1996 v dedičskej veci po P., podľa ktorého konajúci súd určil všeobecnú cenu
dedičstva na sumu 581 204 Sk, t. j. 19 292,44 eur a dedičov vyporiadal tak, že podiel %
rodinného domu a pozemku v k. ú. D., LV č. X., pare. č. X., súpisné č. X., o výmere X. m2
nadobudla v % Ľ., čo predstavovalo podiel 9/16 v pomere k celku a v % K., čo
predstavuje podiel 3/16 v pomere k celku. Súčasne Ľ. bola povinná vyplatiť K. sumu
72 650,50 Sk, čo je 2 411,55 eur. Z dôvodu úmrtia Ľ. dňa X. sa jej právnymi nástupcami stali
jej dve deti, J. - syn, V. - dcéra a jej pozostalý manžel J. Nakoľko J. zomrel, jeho právnymi
nástupcami sa stali jeho dve deti J. a V. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vyniesol
rozsudok dňa 20. 11. 2001, ktorým zaviazal žalovaného v 1/ rade a J. na úhradu dlžnej sumy
600 030 Sk, t. j. 19 916,35 eur s 28 % úrokom z omeškania od 17. 01. 1994 do 16. 05. 2001 ako aj na úhradu trov konania vo výške 24 000 Sk, t. j. 796,65 eur s tým, že
plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných žalovaných.
Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný v 1/ rade a K., žalovaná v 2/ rade.
Uznesením odvolacieho súdu č. k. 6Obo/98/2003 zo dňa 30. 06. 2004 bol rozsudok súdu
prvého stupňa zrušený a odvolacím súdom vec vrátená na nové konanie.
Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava IV právoplatného dňa 19. 02. 2003
právoplatnými dedičmi po poručiteľke Ľ., zomrelej dňa X. sa v prvej dedičskej skupine stali
K. v podiele 5/12 k dedičstvu - žalovaná v 2/ rade; J. v podiele 7/24 k dedičstvu -žalovaný
v 3/ rade, V. v podiele 7/24 k dedičstvu -žalovaná v 4. rade, pričom dedičstvo predstavovalo
aktíva 500 000 Sk, t. j. 16 596,96 eur a pasíva, časť pohľadávky voči spoločnosti S. a to
ku dňu smrti poručiteľky vo výške 400 020 Sk, t. j. 13 258,23 eur.
Keďže žalovaný v 1//rade poskytnuté peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy
nevrátil, došlo k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby na pozemok,
parc. č. X., k. ú. D. a žalobcovi bol dňa 23. 10. 2008 uhradený čistý výťažok v sume
307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur, hoci hodnota pozemku bola znaleckým posudkom
stanovená na 640 000 Sk.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca návrhom na zmenu petitu zo dňa
04. 08. 2009 pripusteného uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 30. 11. 2011 návrhom
na zmenu petitu zo dňa 30. 04. 2012 pripusteného uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa
18. 07. 2012 a návrhom na zmenu petitu zo dňa 12. 11. 2012 pripusteného uznesením
Krajského súdu v Bratislave dňa 07. 02. 2013 upravil svoj návrh na začatie konania tak, že
žalovaní v 1/ až 4/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi zostatok istiny,
vrátane úroku z omeškania a trov konania. S navrhovanou zmenou vyjadrili nesúhlas žalovaní
v 3/ a 4/ rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 01. 2013 (vyjadrenie k špecifikácii
vymáhanej pohľadávky a k zmene petitu), v ktorej poukázali na ustanovenie § 470
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.
Vzhľadom na toto ustanovenie dedič zodpovedá do výšky ceny dedičstva, ktoré
nadobudol v čase smrti poručiteľa, t. j. dedič ako zaviazaný vstupuje do všetkých povinností
poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli, či už sú mu známe všetky záväzky alebo nie.
Rozsah jeho zodpovednosti je však podľa názoru súdu prvého stupňa obmedzený
rozsahom dedičského podielu, ktorý z dedičstva nadobudol a ak je dedičov viac zodpovedajú
podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli.
Súčasne súd prvého stupňa dospel k záveru, že výpočet výšky jednotlivých dedičských
podielov pre žalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade sú vypočítané nesprávne, čoho príkladom malo byť
opomenutie započítania vyplateného skráteného dedičského podielu vo výške 72 650 Sk, t. j.
2 411,55 eur do dedičstva žalovanej v 2/ rade ako neopomenuteľnej dedičky po poručiteľovi
P.
Súčasne súd skonštatoval nejasnosť a nepresnosť výpočtu súm predstavujúcich
pomernú časť úhrady 307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej pohľadávky, ktorá bola
získaná realizáciou záložného práva s tým, že žalobcom vypočítaná výška pomernej časti
z vyššie uvedenej čiastočnej úhrady pri žalovanom v 2/, 3/ a 4/ rade nezodpovedá skutočnému
stavu, a preto je žalobcom neoprávnene požadovaná.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že
žaloba voči žalovaným v 3/ a 4/ rade je nedôvodná, a preto ju zamietol s tým, že povinnosť
uhradiť zostávajúcu dlžnú čiastku zostáva na žalovanom v 1/ rade.
Výrok o trovách konania konajúci súd oprel o úspešnosť žalovaných v 3/ a 4/ rade
a preto im priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia v súlade s ust. § 142 ods. 1
O. s. p.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. a postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť
konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Súd podľa názoru žalobcu aplikoval príslušnú právnu normu a konštatoval, že dedič
zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva, neuviedol a ani sa
nepokúsil zistiť aká bola výška nadobudnutého dedičstva a následne jednotlivých dedičských
podielov. Skonštatoval iba nepresnosť výpočtu žalobcu, čo malo byť dôvodom zamietnutia
celého nároku. Podľa názoru žalobcu, ak súd pripustil právny základ nároku žalobcu, teda
zodpovednosť za poručiteľove dlhy, mal ďalej skúmať výšku – rozsah tohto nároku a nie
zamietnuť nárok ako celok s odôvodnením, že je nepresne vypočítaný.
Odvolateľ považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nedostatočné
a nepreskúmateľné v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím bolo porušené právo účastníka
na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Žalovaní v 3/ a 4/ rade sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že s ním nesúhlasia
a navrhli napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Stotožnili sa so závermi súdu
prvého stupňa o nesprávnom výpočte súm predstavujúcich pomernú časť úhrady 307 277,50
Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej pohľadávky, ktorá bola získaná realizáciou záložného
práva ako aj s nesprávnosťou výpočtu jednotlivých dedičských podielov. Považujú napadnutý
rozsudok za vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O. s. p./
po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.
Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol, že
mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Ďalej namietal, že súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je daný.
V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)
a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého
jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska
práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou
je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba
vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, porovnaj, napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999,
sťažnosť č. 30544/96, zbierka rozsudkov a rozhodnutí z 1999 - I. tak, že rozhodnutie súdu
musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností
každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III.ÚS 209/04 vyslovil,
že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia“.
Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil
v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., čím účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom.
Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia úplne absentujú
základné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa neuviedol,
ktorým dôkazom predloženým zo strany žalobcu i žalovaných uveril, ktorým dôkazom
neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil.
Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že výšky
jednotlivých dedičských podielov pre žalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade sú vypočítané nesprávne
a že sumy predstavujúce pomernú časť úhrady 307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej
pohľadávky, ktorá bola získaná realizáciou záložného práva sú nejasné a nepresné s tým, že
žalobcom vypočítaná výška pomernej časti z vyššie uvedenej čiastočnej úhrady pri žalovanom
v 2/, 3/ a 4/ rade nezodpovedá skutočnému stavu. Ako dospel k záveru o nesprávnosti výpočtu
uvedených súm,resp. aký je ich správny výpočet súd prvého stupňa neuviedol.
Súd prvého stupňa právne nezdôvodnil ako dospel k záveru, že nárok žalobcu voči
žalovaným v 3/ a 4/ rade nie je dôvodný. Nevysporiadal sa s výškou sumy, ktorú žiadal
žalobca priznať. Súd prvého stupňa nevyriešil otázky aký bol dlh poručiteľov ku dňu smrti,
výšku dedičských podielov nadobudnutých dedičmi, v akom rozsahu sa znížil ich dlh
realizáciou záložného práva.
Pre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí uviesť doterajší priebeh konania, výroky
doterajších rozhodnutí odvolacích súdov, rozhodnutie súdu o zmene petitu, ale je dôležité,
aby súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy považoval za relevantné, ktorým
dôkazom uveril a ktorým neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Tieto úvahy súdu musia byť uvedené v odôvodnení súdneho
rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.
V súlade so štandardami kladenými na odôvodnenie súdneho rozhodnutia
a požiadavkou racionálnej argumentácie je očakávanie účastníka, že súd v prípade, ak konštatuje nesprávnosť výpočtu (riešenia, názoru) predloženého účastníkom konania, činí
tak z dôvodu, že, ako znalý práva pozná správnu, t. j. zákonnú odpoveď na nastolené otázky.
Samotné skonštatovanie nesprávnosti účastníkom konania predložených výpočtov
bez skutkovej a právnej argumentácie má za následok, že odôvodnenie rozsudku je
nepresvedčivé.
Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 157
ods. 2 O. s. p. nie je dostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo
porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal súd prvého stupňa presvedčivú a jasnú
odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval na podstatné
námietky a tvrdenia žalobcu a námietky žalovaných. Závery súdu prvého stupňa uvedené
v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.
V novom rozhodnutí sa súd prvého stupňa bude musieť zamerať predovšetkým
na náležité vyhodnotenie účastníkmi predložených dôkazov, posúdenie všetkých zákonným
spôsobom vykonaných dôkazov (ako listinných dôkazov tak aj svedeckých výpovedí), a to
z hľadiska ich hodnovernosti, presvedčivosti a pravdivosti. Po zhodnotení vykonaných
dôkazov posúdi aký bol dlh poručiteľov ku dňu smrti, výšku dedičských podielov
nadobudnutých dedičmi, v akom rozsahu sa znížil ich dlh realizáciou záložného práva a aký
vplyv majú uvedené skutočnosti na oprávnenosť nároku žalobcu voči žalovaným
v 3/ a 4/ rade, pričom záver ku ktorému dospeje aj náležite právne zdôvodní v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec mu v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil
na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 17. júna 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová