Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Obo 175/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: T., s. r. o., B. B., IČO: X., o odvolaní úpadcu a JUDr. J. M. doterajšieho správcu konkurznej podstaty proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 47-24K 164/98-KI – 1721
zo dňa 22. 09. 2010, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 47-24K 164/98-KI – 1721 zo dňa 22. 09. 2010 p o t v r d z u j e.
Odvolanie JUDr. J. M.,, B. B. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 47-24K 164/98-KI – 1721 zo dňa
22. 09. 2010 ustanovil za správcu konkurznej podstaty P., k. s., R..
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na schôdzi konkurzných veriteľov zástupkyňa
konkurzného veriteľa, ktorý podal návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov
predložila návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty a do tejto funkcie
navrhla ustanoviť P., k.s., R..
Za ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty hlasovalo celkom 100 % veriteľov
počítaných podľa výšky pohľadávok a prítomných na schôdzi konkurzných veriteľov, pričom súd konštatoval, že bola splnená podmienka na schválenie návrhu na ustanovenie
nového správcu konkurznej podstaty podľa § 10 ods. 7 ZKV, preto do funkcie nového
správcu konkurznej podstaty ustanovil P., k. s., R.. Funkcia správcu konkurznej podstaty
JUDr. J. M. zanikla dňom rozhodnutia schôdze o ustanovení nového správcu, čiže dňom 22.
09. 2010 ex lege
( § 8 ods. 5 štvrtá veta za bodkočiarkou ).
Proti uzneseniu podal odvolanie úpadca zastúpený konateľom podaním zo dňa
22. novembra 2010 a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu
prvého stupňa.
V odôvodnení odvolania uviedol, že rozhodnutie je nesprávne z dôvodu postupu
fiktívnej zahraničnej osoby, ktorá nie je účastníkom konania podľa ust. § 7 ods.4 ZKV.
V ďalšom poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou jeho odvolania je odvolanie a dôvody
uvádzané správcom konkurznej podstaty zo dňa 22. novembra 2011.
Proti uzneseniu podal odvolanie aj JUDr. J. M. /odvolaný správca konkurznej
podstaty/ podaním zo dňa 22. novembra 2010. Poukázal na to, že súd konal v rozpore
so zákonom. Zahraničná osoba V. H. L. nie je konkurzným veriteľom v predmetnom
konkurznom konaní, pretože nedisponuje platným právnym titulom, jedná sa o fiktívnu
obchodnú spoločnosť. Namietali absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 17. 08. 2001, o ktorú sa snaží spoločnosť V. H. L. oprieť svoje procesné postavenie.
Konkurzný súd nepripustil ešte v roku 2001 spoločnosť V. H. L., ako konkurzného veriteľa
do konania. Predmetné uznesenie konkurzného súdu zo dňa 07. 12. 2001 potvrdil Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31. 07. 2002, č. k. 1 Obo 127/2002. Žiadny iný
súd nezrušil
ani nezmenil rozhodnutie o nepripustení zámeny účastníka zo S., a. s. na V. H. L.. V
citovaných rozhodnutiach súdy konštatovali nie len nedodržanie postupu podľa § 7 ods. 4
ZKV, ale aj na okolnosť, že dňa 17. 08. 2001
bol riaditeľom zahraničnej osoby R. Z. nie cyperský občan A.. A., ktorý mal splnomocniť
JUDr. J. T. k podpísaniu Zmluvy o postúpení balíka pohľadávok zo S. a. s. Ako dôvody
odvolania uviedli:
1/ zákaz postúpenia pohľadávok zo Zmluvy o úvere z dôvodu porušenia bankového
tajomstva, ktoré upravuje zákon o bankách. Dodržaním tajomstva je neoznámenie, nesprístupnenie, pre seba alebo iného nevyužitie toho, čo je ako utajovaná skutočnosť
chránená. Pod bankovým tajomstvom je konkludentne zakotvené vylúčenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Pri postúpení pohľadávky teda musí dôjsť k porušeniu bankového tajomstva,
keďže sa vyžaduje podľa § 528 ods. 2 OZ odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť
všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. Právo klienta banky
na bankové tajomstvo je právom absolútnym, vzniká zo zákona. Právo dlžníka na ochranu
bankového tajomstva vzniklo 28. 06. 1996 uzatvorením Úverovej zmluvy v rozsahu ochrany
poskytovanej zákonom o bankách platným v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Na tento
vzťah preto nemožno aplikovať ust. § 38 ods. 9 v znení zákona. č. 252/1999 Z. z. lebo by išlo
o zakázanú pravú retroaktivitu
2/ neplatnosť z dôvodu porušenia § 4 ods. 1 Notárskeho poriadku – zmluva o postúpení
pohľadávok zo 17. 08. 2001 je neplatná pre jej nezrozumiteľnosť ale aj rozpor zo zákonom.
Zmluvu vyhotovila notárska kandidátka. Určité činnosti môže vykonávať jedine notár osobne
a nemôže ich prenášať na iné osoby. Medzi takéto jeho činnosti patrí aj vyhotovenie notárskej
zápisnice, bez ohľadu na to o akú notársku zápisnicu ide. Poverenie inej osoby týmto úkonom
nemá právnu účinnosť. 3/ neplatnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu neplatnej plnej moci pre zástupcu zahraničnej
osoby V. H. L. vyplýva zo skutočnosti, že plnú moc pre JUDr. J. T. z 15. júna 2001 udelil pán
A.. A., štátny občan Cyperskej republiky v Nikózii, pričom dňom 30. júla 2001 zaniklo
oprávnenie pôvodného riaditeľa p. A. A. konať v mene spoločnosti, pričom týmto dňom ho vo
funkcii riaditeľa vystriedal Mgr. R. Z..
4/ neplatnosť z dôvodu negovania verejného záujmu zo strany štatutárov S., a. s. spočíva
v tom, že došlo pri uzatváraní Zmluvy o postúpení pohľadávok k uprednostneniu súkromných
záujmov spoločnosti V. H. L., na úkor záujmov štátu.
5/ neplatnosť z dôvodu rozporu s ust § 525 ods. 1 OZ a to tým, že S., a.s. postúpila
pohľadávky na zahraničnú osobu, došlo k postúpeniu na osobu, ktorá nie je bankou a tým sa
zmenil obsah pohľadávky
6/ neplatnosť postúpenia pohľadávok pre rozpor s ust. § 525 ods. 2 OZ – zmluvy o postúpení
pohľadávok sú neplatné ( absolútne ), lebo svojim obsahom a účelom odporujú zákonu
o bankách a § 525 ods. 1 a 2 OZ.
7/ neplatnosť postúpenia z dôvodu § 37 ods. 1 OZ – nie je zrozumiteľné aké dôvody viedli S.,
a. s. k postúpeniu veľkého súboru pohľadávok na súkromnú zahraničnú osobu.
8/ neplatnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu netransparentnosti zmluvy
9/ neplatnosť z dôvodu simulácie a zastretosti právneho úkonu
10/ neplatnosť z dôvodov zistených v trestnom konaní
11/ neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok z dôvodu podnikania zahraničnej osoby
na území SR
12/ neplatnosť z dôvodu obchádzania cieľa konkurzu podľa ust § 2 ods. 2 ZKV
Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ) prejednal
vec v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolaniam nie je možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania sú odvolania JUDr. J. M. /odvolaného správcu
konkurznej podstaty/ a úpadcu zastúpeného konateľom.
Podľa § 8 ods. 5 veta štvrtá ZKV, súd ustanoví nového správcu podľa odseku
1 /§ 8/ na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, funkcia doterajšieho správcu
zaniká dňom rozhodnutia konkurzných veriteľov.
Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, ak na schôdzi konkurzných veriteľov došlo k ustanoveniu nového správcu a takéto rozhodnutie schôdze konkurzných veriteľov
nepodlieha preskúmaniu súdom. Podľa vyššie citovanej štvrtej vety ust. § 8 ods. 5 ZKV
sú právomoci ohľadne ustanovenia nového správcu rozdelené medzi schôdzu konkurzných
veriteľov a súd, pričom k zániku funkcie doterajšieho správcu dochádza ex lege.
Je na výlučnej vôli schôdze konkurzných veriteľov, či vo funkcii ponechajú doterajšieho
správcu konkurznej podstaty, alebo ustanovia nového. Citované ustanovenie v tomto smere
neurčuje žiadne podmienky a schôdza konkurzných veriteľov týmto spôsobom môže
postupovať kedykoľvek na základe výsledkov hlasovania. Na základe takto zvoleného
postupu konkurzných veriteľov, je súd povinný ustanoviť nového správcu podľa rozhodnutia
schôdze konkurzných veriteľov. Z uvedeného teda vyplýva, že ak schôdza konkurzných
veriteľov schválila nového správcu konkurznej podstaty zákonu zodpovedajúcim spôsobom,
je konkurzný súd na schôdzi konkurzných veriteľov povinný uznesením nového správcu
ustanoviť do funkcie, a to bez skúmania dôvodov, ktoré konkurzných veriteľov k tomuto
postupu viedli. V predmetnej veci schôdza konkurzných veriteľov ustanovila nového správcu
na základe 100 % hlasov veriteľov. V takomto prípade doterajší správca konkurznej podstaty nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti výroku uznesenia o ustanovení nového
správcu. Z týchto dôvodov nie je odvolanie doterajšieho správcu právne dôvodné.
Odvolanie podal aj úpadca, ktoré odvolací súd vyhodnotil tiež za nedôvodné.
Podľa ust. § 10 ods. 1 ZKV v platnom znení súd vždy zvolá schôdzu konkurzných
veriteľov na návrh veriteľov, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30%
pohľadávok počítaných podľa výšky. Schôdza veriteľov je považovaná za zvláštny orgán,
ktorý umožňuje, aby v konkurznom konaní prijali veritelia autonómie svoju vôľu týkajúcu
sa vedenia konkurzu a vykonávali tak sami vplyv na jeho ďalší priebeh. Za schôdzu veriteľov
považuje sa len také zoskupenie veriteľov, ktoré je zvolané oprávneným subjektom a rokuje
o vopred určenom programe. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žiadosti na zvolanie
schôdze veriteľov má veriteľ alebo veritelia, ktorí majú viac ako 10% všetkých hlasovacích
práv, veriteľský výbor a súd. Veriteľ ( veritelia ) v žiadosti musia preukázať, že majú
ustanovený počet hlasovacích práv. Hlasovacie právo má ten veriteľ, ktorého pohľadávka
je zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Aktívnu vecnú legitimáciu musí
mať veriteľ ( veritelia ) zachovanú až do momentu, keď bude správca alebo súd zvolávať
schôdzu veriteľov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. 05. 2010, č.k. 3 Obo 63/2010
uznesenie krajského súdu / na l. č. 1673 / zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd pochybil, keď návrh na zvolanie schôdze
konkurzných veriteľov zo dňa 01. 02. 2010 doručený súdu 08. 02. 2010 zamietol
s poukazom na zdôvodnenie uvedené v uznesení 4 Obo 98/2009 a 4 Obo 99/2009 bez toho,
aby sa postavením navrhovateľa V. H. L. ako konkurzného veriteľa úpadcu T., a. s. vôbec
zaoberal v spojení s ustanovením § 10 ods. 1 zákona
č. 328/1991 zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu vychádzalo z dokladov predložených v čase, keď dôvodnosť
návrhu na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov bola posudzovaná, čo však neznamená,
že od toho času sa postavenie navrhovateľa ako veriteľa úpadcu nemohlo zmeniť.
Aj navrhovateľ v odvolaní poukázal na jeho návrh zo dňa 08. 04. 2003 v ktorom mali
byť odstránené nedostatky uvádzaného procesného pochybenia s ktorou otázkou
sa v napadnutom uznesení prvostupňový súd nezaoberal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za nesporné, že V. H. L. prípisom zo dňa 08.
04. 2003 oznámil zmenu veriteľa a uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 17. 08. 2001 uzavretej so., a. s., nadobudol pohľadávku zistenú v konkurze na
majetok úpadcu vo výške 579 128 000 Sk a predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
17. 08. 2001
( notárska zápisnica č. N 659/01, Nz 626/01 ) overená fotokópia, výpis z cyperského
obchodného registra a splnomocnenie. Uvedený prípis sa nachádza v spise na čl. 914
a uvedené prílohy sa v spise nachádzajú v prihláškovej zložke ( č. l. 95-101 ). Na základe
uvedeného bolo zistené, že spoločnosť V. H. L. spolu s oznámením zo dňa 08. 04. 2003
doložila súdu prvého stupňa listinu preukazujúcu prevod predmetnej konkurznej pohľadávky
Zmluvou o postúpení pohľadávky spísanou formou notárskej zápisnice medzi S., a. s., V. H.
L..
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd konštatoval, že schôdza veriteľov,
ktorá bola zvolaná na podnet veriteľa V. H. L., sa konala v súlade s ust. § 10 ZKV, bola
uznášaniaschopná a právne relevantným spôsobom rozhodla o ustanovení nového správcu.
Pokiaľ ide o námietky k platnosti resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok
pôvodného veriteľa a.s. S. na spoločnosť V. H. L., vznesené úpadcom, tieto odvolací súd
nepovažoval za relevantné, pretože úpadca v postavení dlžníka / ktorý preukázateľne svoj dlh
nesplácal / môže pri postúpení pohľadávok vo vzťahu k novému veriteľovi namietať len
samotnú pohľadávku, nie je však oprávnený namietať platnosť resp. neplatnosť právneho
vzťahu / zmluva o postúpení pohľadávok / medzi veriteľom a tretím subjektom. Pre dlžníka
podľa § 524 ods. 1, 2 Obč. zák. je právne významná tá skutočnosť, či mu bolo oznámené
postúpenie pohľadávky. V tomto prípade
je táto skutočnosť nesporná, preto má nárok na splatenie dlhu tretia osoba / postupník /.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov odvolanie JUDr. J. M. podľa
§ 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol a vo vzťahu k odvolaniu
úpadcu napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 7. júna 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková