Najvyšší súd   Slovenskej republiky

3 Obo 175/2010

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: T., s. r. o., B. B., IČO: X., o odvolaní úpadcu a JUDr. J. M. doterajšieho správcu konkurznej podstaty proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 47-24K 164/98-KI – 1721

zo dňa 22. 09. 2010, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 47-24K 164/98-KI – 1721 zo dňa 22. 09. 2010 p o t v r d z u j e.

Odvolanie JUDr. J. M.,, B. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 47-24K 164/98-KI – 1721 zo dňa

22. 09. 2010 ustanovil za správcu konkurznej podstaty P., k. s., R..

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na schôdzi konkurzných veriteľov zástupkyňa

konkurzného veriteľa, ktorý podal návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov

predložila návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty a do tejto funkcie

navrhla ustanoviť P., k.s., R..

Za ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty hlasovalo celkom 100 % veriteľov

počítaných podľa výšky pohľadávok a prítomných na schôdzi konkurzných veriteľov, pričom súd konštatoval, že bola splnená podmienka na schválenie návrhu na ustanovenie

nového správcu konkurznej podstaty podľa § 10 ods. 7 ZKV, preto do funkcie nového

správcu konkurznej podstaty ustanovil P., k. s., R.. Funkcia správcu konkurznej podstaty

JUDr. J. M. zanikla dňom rozhodnutia schôdze o ustanovení nového správcu, čiže dňom 22.

09. 2010 ex lege

( § 8 ods. 5 štvrtá veta za bodkočiarkou ).

  Proti uzneseniu podal odvolanie úpadca zastúpený konateľom   podaním zo dňa

22. novembra 2010 a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu

prvého stupňa.

  V odôvodnení odvolania uviedol, že rozhodnutie je nesprávne z dôvodu postupu

fiktívnej zahraničnej osoby, ktorá nie je účastníkom konania podľa ust. § 7 ods.4 ZKV.

V ďalšom poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou jeho odvolania je odvolanie a dôvody

uvádzané správcom konkurznej podstaty zo dňa 22. novembra 2011.

Proti uzneseniu podal odvolanie aj JUDr. J. M. /odvolaný správca konkurznej

podstaty/ podaním zo dňa 22. novembra 2010. Poukázal na to, že súd konal v rozpore

so zákonom. Zahraničná osoba V. H. L. nie je konkurzným veriteľom v predmetnom

konkurznom konaní, pretože nedisponuje platným právnym titulom, jedná sa o fiktívnu

obchodnú spoločnosť. Namietali absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 17. 08. 2001, o ktorú sa snaží spoločnosť V. H. L. oprieť svoje procesné postavenie.

Konkurzný súd nepripustil ešte v roku 2001 spoločnosť V. H. L., ako konkurzného veriteľa

do konania. Predmetné uznesenie konkurzného súdu zo dňa 07. 12. 2001 potvrdil Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31. 07. 2002, č. k. 1 Obo 127/2002. Žiadny iný

súd nezrušil

ani nezmenil rozhodnutie o nepripustení zámeny účastníka zo S., a. s. na V. H. L.. V

citovaných rozhodnutiach súdy konštatovali nie len nedodržanie postupu podľa § 7 ods. 4

ZKV, ale aj na okolnosť, že dňa 17. 08. 2001

bol riaditeľom zahraničnej osoby R. Z. nie cyperský občan A.. A., ktorý mal splnomocniť

JUDr. J. T. k podpísaniu Zmluvy o postúpení balíka pohľadávok zo S. a. s. Ako dôvody

odvolania uviedli:

1/ zákaz postúpenia pohľadávok zo Zmluvy o úvere z dôvodu porušenia bankového

tajomstva, ktoré upravuje zákon o   bankách. Dodržaním tajomstva je neoznámenie, nesprístupnenie, pre seba alebo iného nevyužitie toho, čo je ako utajovaná skutočnosť

chránená. Pod bankovým tajomstvom je konkludentne zakotvené vylúčenie možnosti postúpiť

pohľadávku. Pri postúpení pohľadávky teda musí dôjsť k porušeniu bankového tajomstva,

keďže sa vyžaduje podľa § 528 ods. 2 OZ odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť

všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. Právo klienta banky

na bankové tajomstvo je právom absolútnym, vzniká zo zákona. Právo dlžníka na ochranu

bankového tajomstva vzniklo 28. 06. 1996 uzatvorením Úverovej zmluvy v rozsahu ochrany

poskytovanej zákonom o bankách platným v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Na tento

vzťah preto nemožno aplikovať ust. § 38 ods. 9 v znení zákona. č. 252/1999 Z. z. lebo by išlo

o zakázanú pravú retroaktivitu

2/ neplatnosť z dôvodu porušenia § 4 ods. 1 Notárskeho poriadku – zmluva o postúpení

pohľadávok zo 17. 08. 2001 je neplatná pre jej nezrozumiteľnosť ale aj rozpor zo zákonom.

Zmluvu vyhotovila notárska kandidátka. Určité činnosti môže vykonávať jedine notár osobne

a nemôže ich prenášať na iné osoby. Medzi takéto jeho činnosti patrí aj vyhotovenie notárskej

zápisnice, bez ohľadu na to o akú notársku zápisnicu ide. Poverenie inej osoby týmto úkonom

nemá právnu účinnosť. 3/ neplatnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu neplatnej plnej moci pre zástupcu zahraničnej

osoby V. H. L. vyplýva zo skutočnosti, že plnú moc pre JUDr. J. T. z 15. júna 2001 udelil pán

A.. A., štátny občan Cyperskej republiky v Nikózii, pričom dňom 30. júla 2001 zaniklo

oprávnenie pôvodného riaditeľa p. A. A. konať v mene spoločnosti, pričom týmto dňom ho vo

funkcii riaditeľa vystriedal Mgr. R. Z..

4/ neplatnosť z dôvodu negovania verejného záujmu zo strany štatutárov S., a. s. spočíva

v tom, že došlo pri uzatváraní Zmluvy o postúpení pohľadávok k uprednostneniu súkromných

záujmov spoločnosti V. H. L., na úkor záujmov štátu.

5/ neplatnosť z dôvodu rozporu s ust § 525 ods. 1 OZ a to tým, že S., a.s. postúpila

pohľadávky na zahraničnú osobu, došlo k postúpeniu na osobu, ktorá nie je bankou a tým sa

zmenil obsah pohľadávky

6/ neplatnosť postúpenia pohľadávok pre rozpor s ust. § 525 ods. 2 OZ – zmluvy o postúpení

pohľadávok sú neplatné ( absolútne ), lebo svojim obsahom a účelom odporujú zákonu

o bankách a § 525 ods. 1 a 2 OZ.

7/ neplatnosť postúpenia z dôvodu § 37 ods. 1 OZ – nie je zrozumiteľné aké dôvody viedli S.,

a. s. k postúpeniu veľkého súboru pohľadávok na súkromnú zahraničnú osobu.

8/ neplatnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu netransparentnosti zmluvy

9/ neplatnosť z dôvodu simulácie a zastretosti právneho úkonu

10/ neplatnosť z dôvodov zistených v trestnom konaní

11/ neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok z dôvodu podnikania zahraničnej osoby

na území SR

12/ neplatnosť z dôvodu obchádzania cieľa konkurzu podľa ust § 2 ods. 2 ZKV

Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ) prejednal

vec v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,

že odvolaniam nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania sú odvolania JUDr. J. M. /odvolaného správcu

konkurznej podstaty/ a úpadcu zastúpeného konateľom.

Podľa § 8 ods. 5 veta štvrtá ZKV, súd ustanoví nového správcu podľa odseku

1 /§ 8/ na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, funkcia doterajšieho správcu

zaniká dňom rozhodnutia konkurzných veriteľov.

Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, ak na schôdzi konkurzných veriteľov došlo k ustanoveniu nového správcu a takéto rozhodnutie schôdze konkurzných veriteľov

nepodlieha preskúmaniu súdom. Podľa vyššie citovanej štvrtej vety ust. § 8 ods. 5 ZKV

sú právomoci ohľadne ustanovenia nového správcu rozdelené medzi schôdzu konkurzných

veriteľov a   súd, pričom   k   zániku funkcie doterajšieho správcu dochádza ex lege.

Je na výlučnej vôli schôdze konkurzných veriteľov, či vo funkcii ponechajú doterajšieho

správcu konkurznej podstaty, alebo ustanovia nového. Citované ustanovenie v tomto smere

neurčuje žiadne podmienky a   schôdza konkurzných veriteľov týmto spôsobom môže

postupovať kedykoľvek na základe výsledkov hlasovania. Na základe takto zvoleného

postupu konkurzných veriteľov, je súd povinný ustanoviť nového správcu podľa rozhodnutia

schôdze konkurzných veriteľov. Z uvedeného teda vyplýva, že ak schôdza konkurzných

veriteľov schválila nového správcu konkurznej podstaty zákonu zodpovedajúcim spôsobom,

je konkurzný súd na schôdzi konkurzných veriteľov povinný uznesením nového správcu

ustanoviť do funkcie, a to bez skúmania dôvodov, ktoré konkurzných veriteľov k tomuto

postupu viedli. V predmetnej veci schôdza konkurzných veriteľov ustanovila nového správcu

na základe 100 % hlasov veriteľov. V takomto prípade doterajší správca konkurznej podstaty nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti výroku uznesenia o ustanovení nového

správcu. Z týchto dôvodov nie je odvolanie doterajšieho správcu právne dôvodné.

Odvolanie podal aj úpadca, ktoré odvolací súd vyhodnotil tiež za nedôvodné.

Podľa ust. § 10 ods. 1 ZKV v platnom znení súd vždy zvolá schôdzu konkurzných

veriteľov na návrh veriteľov, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30%

pohľadávok počítaných podľa výšky. Schôdza veriteľov je považovaná za zvláštny orgán,

ktorý umožňuje, aby v konkurznom konaní prijali veritelia autonómie svoju vôľu týkajúcu

sa vedenia konkurzu a vykonávali tak sami vplyv na jeho ďalší priebeh. Za schôdzu veriteľov

považuje sa len také zoskupenie veriteľov, ktoré je zvolané oprávneným subjektom a rokuje

o vopred určenom programe. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žiadosti na zvolanie

schôdze veriteľov má veriteľ alebo veritelia, ktorí majú viac ako 10% všetkých hlasovacích

práv, veriteľský výbor a súd. Veriteľ ( veritelia ) v žiadosti musia preukázať, že majú

ustanovený počet hlasovacích práv. Hlasovacie právo má ten veriteľ, ktorého pohľadávka

je zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Aktívnu vecnú legitimáciu musí

mať veriteľ ( veritelia ) zachovanú až do momentu, keď bude správca alebo súd zvolávať

schôdzu veriteľov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. 05. 2010, č.k. 3 Obo 63/2010

uznesenie krajského súdu / na l. č. 1673 / zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd pochybil, keď návrh na zvolanie schôdze

konkurzných veriteľov zo dňa 01. 02. 2010 doručený súdu 08. 02. 2010 zamietol

s poukazom na zdôvodnenie uvedené v uznesení 4 Obo 98/2009 a 4 Obo 99/2009 bez toho,

aby sa postavením navrhovateľa V. H. L. ako konkurzného veriteľa úpadcu T., a. s. vôbec

zaoberal v spojení s ustanovením § 10 ods. 1 zákona

č. 328/1991 zb. o   konkurze a   vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu vychádzalo z dokladov predložených v čase, keď dôvodnosť

návrhu na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov bola posudzovaná, čo však neznamená,

že od toho času sa postavenie navrhovateľa ako veriteľa úpadcu nemohlo zmeniť.

Aj navrhovateľ v odvolaní poukázal na jeho návrh zo dňa 08. 04. 2003 v ktorom mali

byť odstránené nedostatky uvádzaného procesného pochybenia s   ktorou otázkou

sa v napadnutom uznesení prvostupňový súd nezaoberal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za nesporné, že V. H. L. prípisom zo dňa 08.

04. 2003 oznámil zmenu veriteľa a uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 17. 08. 2001 uzavretej so., a. s.,   nadobudol pohľadávku zistenú v konkurze na

majetok úpadcu vo výške 579 128 000 Sk a predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa

17. 08. 2001

( notárska zápisnica č. N 659/01, Nz 626/01 ) overená fotokópia, výpis z cyperského

obchodného registra a splnomocnenie. Uvedený prípis sa nachádza v spise na čl. 914

a   uvedené prílohy sa v spise nachádzajú v prihláškovej zložke ( č. l. 95-101 ). Na základe

uvedeného bolo zistené, že spoločnosť V. H. L. spolu s oznámením zo dňa 08. 04. 2003

doložila súdu prvého stupňa listinu preukazujúcu prevod predmetnej konkurznej pohľadávky

Zmluvou o postúpení pohľadávky spísanou formou notárskej zápisnice medzi S., a. s., V. H.

L..

  Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd konštatoval, že   schôdza veriteľov,

ktorá bola zvolaná na podnet veriteľa V. H. L., sa konala v súlade s ust. § 10 ZKV, bola

uznášaniaschopná a právne relevantným spôsobom rozhodla o ustanovení nového správcu.

  Pokiaľ ide o námietky k platnosti resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok

pôvodného veriteľa a.s. S.   na spoločnosť V. H. L., vznesené úpadcom, tieto odvolací súd

nepovažoval za relevantné, pretože úpadca v postavení dlžníka / ktorý preukázateľne svoj dlh

nesplácal /   môže pri postúpení pohľadávok vo vzťahu k novému veriteľovi namietať len

samotnú pohľadávku, nie je však oprávnený namietať platnosť resp. neplatnosť právneho

vzťahu / zmluva o postúpení pohľadávok / medzi veriteľom a tretím subjektom. Pre dlžníka

podľa § 524 ods. 1, 2 Obč. zák. je právne významná tá skutočnosť, či mu bolo oznámené

postúpenie pohľadávky. V tomto prípade

je   táto skutočnosť nesporná, preto má nárok na splatenie dlhu tretia osoba / postupník /.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov odvolanie JUDr. J. M. podľa

§ 218   ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol a vo vzťahu k odvolaniu

úpadcu   napadnuté   uznesenie   ako   vecne   správne   podľa   §   219   O. s. p. potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 7. júna 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková