3Obo/17/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Gabriely Mederovej v právnej veci žalobcu: ACCOR s.r.o., so sídlom Valča 32, 038 35 Valča, IČO: 36 370 193, proti žalovanému: ŽOS Vrútky a.s., so sídlom Dielenská Kružná 2, 038 61 Vrútky, IČO: 31 615 619, zastúpeného JUDr. Janou Burikovou, nar. 10. júna 1965, bytom O. Borodáčovej 6, 036 01 Martin, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 2. decembra 2015, č. k. 16Cb/2/2010-312, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 2. decembra 2015, č. k. 16Cb/2/2010-312 potvrdzuje.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „krajský súd“) označeným uznesením zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15Cb/8/2005 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 1.1. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 228 ods. 1 O. s. p. (v znení účinnom v čase začatia konania - pozn. odvolacieho súdu) bolo možné návrhom na obnovu konania po splnení zákonných podmienok napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu. Uznesenie okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 228 ods. 2 a § 231 O. s. p. nebolo možné napadnúť návrhom na obnovu konania. Návrh žalobcu smeroval proti právoplatnému uzneseniu súdu prvej inštancie z 19. apríla 2006, sp. zn. 15Cb/8/2005, ktorým konanie voči žalovanému 2/ o námietkach podaných ako neoprávnenou osobou nezastavil. 1.2. Krajský súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca napadol podaným mimoriadnym opravným prostriedkom právoplatné uznesenie, proti ktorému zákon jeho podanie nepripúšťa. Z tohto dôvodu nebola naplnená jedna zo základných podmienok prípustnosti obnovy konania, preto súd prvej inštancie návrh žalobcu na obnovu konania ako neprípustný zamietol.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal dňa 7. januára 2016 odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a povolil obnovu konaniavedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15Cb/8/2005. 2.1. Podané odvolanie odôvodnil odvolateľ tým, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V odvolaní zrekapituloval priebeh konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15Cb/8/2005 a poukázal na nedostatky, ktorých sa mal podľa jeho názoru krajský súd dopustiť. Podaný návrh na obnovu konania mal umožniť, aby sa uznesenie súdu prvej inštancie z 19. apríla 2006, sp. zn. 15Cb/8/2005 dostalo do súladu so skutkovým stavom, keďže po jeho právoplatnosti sa podarilo odhaliť rozhodujúce skutkové okolnosti.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu z 13. októbra 2017 uviedol, že žalobca podal odvolanie oneskorene, keďže ho podal osobne na súde prvej inštancie dňa 8. januára 2016, pričom posledný deň lehoty na podanie odvolania bol dňa 7. januára 2016. Zároveň žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neprípustnosti podaného návrhu na obnovu konania, keďže návrh bol podaný proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon tento mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťal.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací [podľa ustanovenia § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“)], prejednal odvolanie žalobcu podľa ustanovení § 379 C. s. p. a § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

5. K námietke žalovaného, že žalobca podal odvolanie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, odvolací súd uvádza, že táto námietka je neopodstatnená. 5.1. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 22. decembra 2015. Nasledujúcim dňom (t. j. 23. decembra 2015) začala žalobcovi plynúť lehota na podanie odvolania. Keďže posledný deň lehoty pripadol na deň 6. januára 2016 - ktorý je štátom uznaným sviatkom - posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016 štvrtok 7. januára 2016. Žalobca doručil svoje odvolanie proti uzneseniu z 2. decembra 2015 krajskému súdu elektronicky (cez portál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky eŽaloby) bez zaručeného elektronického podpisu dňa 7. januára 2016 o 15:45:53 hod. (č. l. 332 - 337 súdneho spisu). 5.2. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že dňa 8. januára 2016 žalobcom osobne doručené podanie označené ako „odvolanie“ nepredstavovalo podanie odvolania, ale v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 O. s. p. ním bolo v zákonnej trojdňovej lehote doručené podanie vo veci samej uskutočnené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu. Preto je zrejmé, že žalobca podal svoje odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania dňa 7. januára 2016.

6. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C. s. p.). 6.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dopĺňa, že Občiansky súdny poriadok pripúšťal za splnenia ostatných zákonných podmienok (§ 228 a nasl. O. s. p.) podať návrh na obnovu konania proti taxatívne vymedzeným rozhodnutiam, a to proti právoplatnému rozsudku [§ 228 ods. 1 O. s. p. (okrem rozsudkov uvedených v ustanovení § 229 O. s. p. - pozn. odvolacieho súdu)], proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; a za splnenia obdobných podmienok aj proti právoplatnému platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie, zmenkovému platobnému rozkazu a šekovému platobnému rozkazu (§ 228 ods. 2 O. s. p.). Proti iným právoplatným rozhodnutiam súdu nebol návrh na obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, ak návrh žalobcu na obnovu konania smerujúci proti inému ako vyššie taxatívne uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie ako neprípustný bez nariadenia pojednávania podľa § 234 ods. 2 O. s. p. zamietol.

7. Záverom len ako poznámku - aj vzhľadom na argumentáciu žalobcu v konaní o jeho návrhu na obnovu konania, že mu mala byť postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15Cb/8/2005 (ktorého obnovy sa žalobca domáhal - pozn. odvolacieho súdu) odňatá možnosť konať pred súdom -odvolací súd uvádza, že žaloba na obnovu konania (resp. do 30. júna 2016 návrh na obnovu konania) neslúži na nápravu prípadných procesných pochybení, ktorých sa mali dopustiť súdy v základnom konaní. Odňatie možnosti konať pred súdom nesprávnym procesným postupom súdu predstavovalo podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., resp. dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., nie však dôvod obnovy konania, ktoré boli v čase podania návrhu na obnovu konania taxatívne vymedzené v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a/ až e/ O. s. p..

8. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesením napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p..

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Podľa ustanovenia § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie môže podať dovolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ a b/ C. s. p.). Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.