Najvyšší súd
3 Obo 160/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky jednomyseľne v právnej veci žalobcu: JUDr. D. P., správca konkurznej podstaty T., a. s. v likvidácii, C., IČO: X., zast. advokátom JUDr. J. G., K. proti žalovanej: T. C., narodená 06. 06. 1955, bytom G., o zaplatenie 477,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 28. 09. 2010, sp. zn. 8 Cbi 15/2009-67, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
8 Cbi 15/2009–67 zo dňa 28. 09. 2010 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8 Cbi 15/2009–67 zo dňa 28. 09. 2010
rozhodol tak, že konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania
nepriznal.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca si napriek výzve na zaplatenie súdneho
poplatku, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06. 08. 2009 nesplnil jeho
poplatkovú povinnosť a súdny poplatok za návrh vo výške 28,50 eur neuhradil. Konštatoval,
že uznesením č. k. 8 Cbi 15/2009-43 zo dňa 09. 12. 2009 súd nepriznal navrhovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 4 Obo 1/2010-51 zo dňa 29. 01. 2010 potvrdil. Žalobca bol upozornený
doručenou výzvou, že ak v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatí súd konanie zastaví.
Do dnešného dňa súdny poplatok zaplatený nebol. Citoval ustanovenie § 1 ods. 1 zákona
č. 71/1192 Zb. zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
a ustanovenie § 10 ods. 1, 3 zákona o súdnych poplatkoch. V zmysle ods. 3 citovaného
ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch konanie zastavil. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu, odvolanie podal v zákonnej lehote žalobca, v ktorom označil
napadnuté uznesenie za nesprávne a taktiež také, ktoré vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Citoval ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno m./ zákona č. 71/1992 Zb., zákon
č. 8/2005 Z. z., podľa ktorého správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná
do zoznamu správcov / §21 /. Tvrdenia že žalobcovi nemožno priznať oslobodenie
od súdneho poplatku na základe poznámky č. 3f pod čiarou zákona č. 71/ 1992 Zb. označil
za nesprávne, keďže poznámky v zákonoch pod čiarou nemajú priamu normatívnu povahu,
ale len charakter informačnej súčasti právneho predpisu. Žalobca je názoru, že oslobodenie
od súdnych poplatkov sa vzťahuje aj na správcov konkurznej podstaty v konkurzných
konaniach podľa zákona č. 328/ 1991 Zb. a s poukazom na rozhodnutie sp. zn. 3Obo 6/2010. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Podľa jeho názoru žalobca
je v tomto konaní v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno m/ zákona č. 71/1992 Zb.
oslobodený od súdneho poplatku a teda nie je tu dôvod na zastavenie konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nevyhovel.
Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či správca
konkurznej podstaty ustanovený do funkcie podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní je oslobodený od poplatku v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno m./ zákona
č. 71/ 1992 o súdnych poplatkoch.
Je pravdou, že uznesením sp. zn. 3 Obo 6/2010, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal,
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vyslovil, že prvostupňový súd vyslovil
nesprávny právny záver, že žalobca nie je od poplatkovej povinnosti oslobodený. Vzhľadom
na rôzny výklad k danej problematike v dovolacom senáte, výklad tejto právnej otázky,
bol predmetom rokovania obchodného kolégia konaného dňa 23. 11. 2010, na ktorom bolo
zaujaté stanovisko k zjednoteniu výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno m./ zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov tak, že správca konkurznej podstaty ustanovený do funkcie podľa zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní nie je oslobodený od poplatku v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 2 písmeno m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Z obsahu rozhodnutia č. k.
1 MObdoV 18/2009, v ktorom je vyslovený tento právny názor vyplýva, že zákon č. 621/ 2005 Z. z., ktorý sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 71/1992 Zb. v ustanovení § 4 ods. 2
písmeno m/ priznal oslobodenie od poplatku správcovi podľa osobitného predpisu,
teda nešpecifikoval, o ktorého konkrétneho správcu ide. Práve poznámka pod čiarou,
ako normatívna proklamatívna časť informuje pre potrebu aplikácie právneho predpisu
v praxi, ktorý osobitný predpis mal na mysli zákonodarca. V danom prípade ide o poznámku
3f/zákona č. 7/ 2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, z ktorého dôvodu dovolací súd vyvodil záver, že oslobodenie od poplatkovej
povinnosti sa vzťahuje podľa § 4 ods. 2 písmeno m./ zákona č. 71/ 1992 Zb. v znení zmien
a doplnkov na správcu konkurznej podstaty ustanoveného podľa zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii.
Zákon č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nadobudol účinnosť
1. januára 2006.
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a o doplnení
niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. júla 2005 a týmto zákonom podľa § 208
/ zrušovacie ustanovenia / bol zrušený zákon č. 328/ 1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v znení zmien a doplnkov / okrem čl. I., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006 /.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na ustanovenie § 206 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené
pred účinnosťou tohto zákona ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa
doterajších právnych predpisov.
Za nesporné uviedol, že zákon č. 7/2005 Z. z. zrušil zákon č. 328/1991 Zb. v znení
zmien a doplnkov, a že tento zrušený zákon sa nebude aplikovať od 1. júla 2005,
resp. 1. januára 2006 do budúcnosti v nových veciach, konkurzy a vyrovnania vyhlásené
alebo povolené pred účinnosťou zákona č. 7/2005 Z. z. ako aj právnej vzťahy s nimi súvisiace
sa spravujú zákonom č. 328/1991 Zb. v platnom znení. Preto aj zákon č. 62/2005 Z. z. účinný
od 1. januára 2006 prihliadol na túto skutočnosť, o čom svedčí poznámka pod čiarou
3g/ zákon č. 328/ 1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov vzťahujúca
sa k § 4 ods. 2 písmeno o./ zákona o súdnych poplatkoch. Dovolací súd vyslovil právny
názor, že aj zrušený právny predpis môže byť uvedený v poznámke ako osobitný predpis,
pokiaľ sa podľa tohto / zrušené predpisy / zákona č. 328/10991 Zb. / v znení zmien
a doplnkov / vedú súdne konania.
Zákon č. 62/ 2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 71/1992 Zb.
v ustanovení § 4 ods. 2 písmeno m./ priznal oslobodenie správcovi podľa osobitého predpisu,
teda nešpecifikoval o ktorého správcu ide. Práve poznámkou pod čiarou ako normatívna
proklamatívna časť informuje pre potrebu aplikácie právneho predpisu v praxi, ktorý osobitný
predpis má na mysli zákonodarca. V danom prípade ide o poznámku 3f/ zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a o doplnení niektorých zákonov. Preto oslobodenie
od poplatku pola § 4 ods. 2 písmeno m/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov
sa vzťahuje iba na správcu ustanoveného podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak by znenie ustanovenia
§ 4 ods. 2 písmeno m/ zákona č. 71/2005 Z. z. existovalo bez poznámky 3f/
tak by sa oslobodenie od súdneho poplatku týkalo všetkých správcov podľa osobitného
predpisu /napr. správcu banky vykonávajúci výkon nútenej správy podľa zákona
č. 546/2006 Z. z. hypotekárneho správcu – správcu podľa zákona č. 367/2004 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu č. 1345 zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k.8 Cbi 5/2010-40 zo dňa 13. 08. 2010 ako vecne správne
podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti toto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. augusta 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková