3 Obo 160/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu M. s.r.o., S., IČO: X. o vydanie súhlasu s vydaním výťažku speňaženia oddelenému veriteľovi na odvolanie konkurzného veriteľa T. so sídlom X. E. X. A. P. N., C., zast. Mgr. D. S. advokátska kancelária S. s.r.o. K. X. B., proti opatreniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. októbra 2008 č.k. 3K 155/97-609, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky opatrenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. októbra 2008 č.k. 3 K 105/97-609 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave opatrením zo dňa 7.10.2008 č.k. 3 K 155/97-609 súhlasil s vydaním výťažku speňaženia konkurznej podstaty majetku úpadcu záložnému veriteľovi T. N., C. vo výške 70 %, t.j. 2 368 860,90 Sk, na ktorú má zriadené záložné právo, po odpočítaní nákladov správy v zmysle § 28 ods. 2 zák. č. 328/91 Zb. v znení neskorších predpisov. Zostávajúca časť sa vysporiada po speňažení podstaty, alebo pri rozvrhu (§ 28 ods. 4 zák. č. 328/91 Zb.). Uviedol, že správkyňa konkurznej podstaty listom doručeným súdu dňa 2.10.2008 požiadala Krajský súd v Bratislave o súhlas s vydaním výťažku speňaženia konkurznej podstaty majetku úpadcu záložnému veriteľovi T. N., na ktorú má zriadené záložné právo. Žiadosť zdôvodnila tým, že uvedený veriteľ predložil listinné dôkazy, ktoré ho oprávňujú na oddelené uspokojenie. Pohľadávku získal postúpením s nárokom na oddelené uspokojenie v sume 6 213 784,14 Sk od S. s.r.o. Bratislava a tento od pôvodného konkurzného veriteľa D. a.s. B.. Na prieskumnom pojednávaní správca konkurznej podstaty priznal nárok na oddelené uspokojenie v sume 6 213 784,14,– Sk. Pri výpočte výťažku určeného na uspokojenie pohľadávok oddelených veriteľov boli preskúmané zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, uzavreté medzi záložným veriteľom a úpadcom, ako i listy vlastníctva, na ktorých sú predmetné nehnuteľnosti zapísané. Výpočet výťažku je uskutočnený v súlade s § 28 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Súd po preskúmaní listinných dokladov súhlasil s vydaním časti výťažku speňaženia konkurznej podstaty majetku úpadcu záložnému veriteľovi, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto opatrenia.
Proti tomuto opatreniu sa odvolal konkurzný veriteľ T. N. a žiadal jeho zmenu. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že napadnuté opatrenie vychádza z konečnej správy a jej dodatku č. 1, voči ktorým podal námietky, ku ktorým sa však správkyňa v celom rozsahu nevyjadrila. Konečná správa nebola schválená a jej prejednanie súd odročil na neurčito. Z uvedeného dôvodu výdavky SKP, výdavky konkurzného konania a odmena SKP nie sú schválené a nie je teda schválená ani suma čistého výťažku. Správkyňa znížila výťažok o odpočítateľné položky, ktorých výšku však spochybňuje. Súd v napadnutom opatrení vydal súhlas len na 70 % z netto výťažku, pričom dáva do pozornosti, že pokiaľ by súd zvolil takýto postup pri nárokoch všetkých oddelených veriteľov, zostala by SKP finančná rezerva na výdavky súvisiace s ukončením konkurzu v sume 4 791 510,– Sk. Domnieva sa, že po uplynutí viac ako 10 rokov trvania konkurzu, po uplynutí 8 rokov od speňaženia majetku úpadcu a v štádiu, kedy je už 2 roky predložená konečná správa, takýto postup súdu nie je dôvodný. Poukázal tiež na znenie ZKV, podľa ktorého je vedené predmetné konkurzné konanie, a v súlade s ktorým znením ust. § 28 ZKV nie je možné si uplatniť z výťažku speňaženia založenej veci žiadne odpočítateľné položky, na podporu ktorého tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2 Obo 268/2006. Domnieva sa tiež, že by bolo spravodlivé, aby súd vydal zálohu na výťažok speňaženia založenej veci vo výške zatiaľ vypočítaného netto výťažku, bez akéhokoľvek ďalšieho krátenia z dôvodu rezerv na uhrádzanie budúcich neidentifikovaných výdavkov. Z uvedených dôvodov navrhuje napadnuté opatrenie zmeniť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní opatrenia v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Súd prvého stupňa napadnutým opatrením súhlasil s vydaním časti výťažku speňaženia konkurznej podstaty úpadcu M. s.r.o., S. odvolateľovi vo výške 70 %, t.j. 2 368 860,90 Sk s tým, že zostávajúca časť výťažku sa vysporiada po speňažení podstaty, alebo pri rozvrhu.
Odvolateľ proti opatreniu namieta, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval ust. § 28 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení, ktorým sa tento konkurz spravuje, v dôsledku čoho pochybil, keď výťažok zo speňaženia krátil o odpočítateľné položky, ktorých výšku odvolateľ tiež rozporoval vo svojich námietkach proti konečnej správe, ktorá doposiaľ nebola schválená. Za nesprávny považuje tiež postup súdu prvého stupňa, ktorým mu vydal iba 70 % výťažku speňaženia majetku úpadcu s poukazom na ust. § 28 ods. 4 zák. č. 328/1991 Zb.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s odvolateľom, že v danom prípade mu ako oddelenému veriteľovi vzniklo právo na vydanie nekráteného výťažku predaja majetku, ktorým bola jeho pohľadávka zabezpečená.
Ako totiž vyplýva z obsahu spisu, právo odvolateľa so zreteľom k času začatia konkurzného konania (9.6.1997) sa spravuje ust. § 28 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. v znení účinnom od 1. februára 1998 v spojení s § 70a ods. 3 tohto zákona, v zmysle ktorého výťažok zo speňaženia veci, alebo pohľadávky do výšky zabezpečenej pohľadávky správca vydá so súhlasom súdu konkurzným veriteľom po odpočítaní nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku a odmeny správcu.
Stotožnil sa však s jeho námietkou, smerujúcou k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v tom, že súd napadnutým opatrením súhlasil s vydaním 70 % výťažku predaja majetku, ktorým bola jeho pohľadávka zabezpečená s poukazom na ust. § 28 ods. 4 zák. č. 328/1991 Zb. Uvedené ustanovenie zákona o konkurze a vyrovnaní, z ktorého súdu prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal, bolo totiž zavedené až novelou zákona o konkurze a vyrovnaní č. 238/2000 Z.z., ktoré v zmysle ust. § 70b zákona sa na tento konkurz nevzťahuje.
Pokiaľ teda súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z tohto ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní, je preto jeho rozhodnutie nesprávne.
Potrebné je však tiež uviesť, že i keď pohľadávka veriteľa je tzv. prednostnou pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená kedykoľvek počas konkurzu, takémuto právu oddeleného veriteľa však zo zákona nekorešponduje povinnosť vydať mu výťažok zo speňaženia na uspokojenie jeho pohľadávky pred vydaním rozvrhového uznesenia. Námietky odvolateľa v tomto smere sú preto bezdôvodné.
Za dôvodné označil Najvyšší súd Slovenskej republiky však tiež námietky odvolateľa, týkajúce sa výšky a rozsahu odpočítateľných položiek a na ich základe namietaného postupu súdu prvého stupňa.
Napadnuté opatrenie totiž v súlade s ust. § 157 O.s.p. v spojení s §§ 66b a 66e zák. č. 328/1991 Zb. neuvádza, z akých skutočností súd prvého stupňa pri odpočítaní nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku a odmeny správcu vychádzal a na základe akých skutkových a právnych zistení vyvodil výšku výťažku, s vydaním ktorej odvolateľovi, napadnutým opatrením súhlasil. Pokiaľ podkladom rozhodnutia súdu bol správkyňou konkurznej podstaty vypracovaný dodatok ku doposiaľ neschválnej správe, čo však so zreteľom na uvedené nemožno z opatrenia zistiť, nie je z vydaného opatrenia tiež zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami odvolateľa, ktorými rozporoval výšku jednotlivých odpočítateľných položiek. Žiada sa tiež dodať, že medzi tieto podľa § 28 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. v uvedenom znení platnom pre toto konanie, nepatria výdavky správcu.
Týmto postupom súd prvého stupňa porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces a odňal mu tak možnosť konať pred súdom.
Z tohto dôvodu, ako i dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplne zisteného skutkového stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods. 1 a 2 napadnuté opatrenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 10. decembra 2008
JUDr. Beata Miničová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.