3Obo/16/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Nábytok Prešov, a. s., Masarykova 8, Prešov, IČO: 31 710 194, zast. advokátom JUDr. Slavomírom Ilavským, Námestie Legionárov 5, Prešov, proti žalovanému: JUDr. Ľuboš Bajužík, Námestie slobody 2, Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu AGRO HOLDING, a. s., Trebišov, o určenie odplaty za užívanie nebytových priestorov na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 12 Cbi 4/2010-70 zo dňa 30. 11. 2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 12 Cbi 4/2010-70 zo dňa 30. novembra 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Žalobca žalobou doručenou súdu 15. 12. 2009 na Okresný súd Humenné žiadal vydať rozsudok, ktorým by súd určil, že odplata za užívanie nehnuteľnosti žalobcu žalovaným je vo výške 7 848,76 eur za obdobie od 11. 01. 2008 do 31. 12. 2009, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi a nahradiť trovy konania.

Okresný súd Humenné podaním doručeným 24. 05. 2010 postúpil vec v zmysle ustanovenia § 104a ods. 2 O. s. p. Krajskému súdu v Košiciach ako súdu vecne príslušnému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12 Cbi 4/2010-70 zo dňa 30. 11. 2012 tak, že určil odplatu za užívanie nehnuteľnosti žalobcu vo výške 7 848,76 eur za obdobie od 11. 01. 2008 do 31. 12. 2009, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 1 154,03 eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaním dokazovania zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 529 k. ú. Trebišov obec Trebišov, zastavané plochy a stavby - 2 sklady s. č. 769, 2760, každý o ploche 890 m2. Uviedol, že so súhlasom žalobcu bol jeden sklad a zastavané plochy o výmere 1547m2, prenajaté podnájomníkovi KESIL, s. r. o., Trebišov s dohodnutým nájomným od 16. 01. 2004 vo výške 240 000 Sk ročne a že podnájomník KESIL, s. r. o. maloprávnenie na prevádzkovanie colného skladu, ktorý bol zriadený v prenajatých priestoroch so súhlasom Colného skladu Michalovce. Súčasne zistil, že podnájomný vzťah bol ukončený 10. 01. 2008. Zistil, že v prenajatých priestoroch, kde bol zriadený a prevádzkovaný colný sklad bol skladovaný tovar spoločnosti AGRO HOLDING, a. s. Trebišov, na ktorého majetok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3K 44/04 zo dňa 13. 08. 2004 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný. Žalobca vyzval podnájomníka a aj žalovaného na vypratanie priestorov, ale keďže priestory vypratané neboli, požiadal o súčinnosť pri vyprataní Colný sklad Michalovce. Listom zo dňa 03. 07. 2008 Colný sklad Michalovce žalobcovi oznámil, že tovar umiestnený v colnom sklade bol prepustený do režimu voľný obeh a že v súčasnosti sa žiaden tovar podliehajúci colnému dohľadu v priestoroch nenachádza a povolenie na prevádzkovanie colného skladu bolo dňom 02. 06. 2008 zrušené. Konajúci súd zistil, že žalovaný priestory žalobcu nevypratal, užíva ich bez právneho dôvodu, čím žalobcovi vzniklo podľa § 451 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že žalovaný užíva nehnuteľnosť patriacu žalobcovi bez právneho dôvodu, keďže tovar tam umiestnený nepodlieha colnému dohľadu, užíva nehnuteľnosť beztoho by mal uzatvorenú nájomnú zmluvu, bez platenia nájomného za užívanie. S poukazom na toto zistenie, konajúci súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. a pri určení výšky odplaty vychádzal zvyšky dohodnutej v podnájomnej zmluve, ktorá bola dohodnutá ako obvyklá výška nájomného na 240 000 Sk ročne. Uviedol, že odplata patrí žalobcovi od 10. 01. 2008, kedy bola zrušená podnájomná zmluva do 31. 12. 2009, za ktoré obdobie žalobcovi patrí pri ročnom nájomnom 120 000 Sk odplata vo výške 236 452, / 7 848,76 eur /. Vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podaním doručeným súdu 17. 01. 2013 podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že podľa jeho názoru napadnutý rozsudok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní je čiastočne nepreskúmateľný, pretože nie je možné akceptovať výpočet súdu, ktorým dospel k sume 7 848,76 eur. Žalovaný namietal, že konajúci súd sa nezaberal jeho listinnými dôkazmi / vyjadrenie Colného úradu v Michalovciach vyjadrenie, že s colnými orgánmi viedol dlhšie trvajúcu konfrontáciu /.Poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice č. k. 2 Cbi/25/2006 zo dňa 15. 02. 2008, kde súd ustálil, že veci uložené vo verejnom colnom sklade nie je potrebné z konkurznej podstaty vylúčiť. Poukázal na skutočnosť, že ako správca konkurznej podstaty podal oznámenie o podozrení z prečinu marenia konkurzného konania a že sa jedná evidentne o trestnú činnosť a falšovanie dokumentov. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a zmeniť tak, že žaloba sa zamieta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,že odvolaniu žalovaného vyhovel.

Napadnutým rozsudkom, prvostupňový súd rozhodol tak, že určil odplatu za užívanie nehnuteľnosti žalobcu žalovaným vo výške 7 848, 76 eur za obdobie od 11. 01. 2008 do 31. 12. 2009, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť. Z žaloby žalobcu je zrejmé, že túto označil za žalobu o určenie odplaty za užívanie nebytových priestorov 7 848,76 eur a žiadal žalovaného na zaplatenie takto vyčíslenej odplaty zaviazať. Konajúci súd, bez účasti účastníkov konania riadne predvolaných vo veci rozhodol, nárok kvalifikoval ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknuté nevyprataním tovaru blokovaním priestorov, ekonomickou ujmou spôsobenou vlastníkovi a faktom, že žalovaný dobrovoľne neuzatvoril nájomnú zmluvu. Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že od 01. 10. 2008 žalovaný užíva sklad bez právneho dôvodu a že nájomné neplatí. Skutočnosť, že žalovaný užíval priestory žalobcu sporná nebola a žalovaný túto skutočnosť ani v odvolaní nespochybnil.

Z ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu z neplatného právneho úkonu alebo plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z predložených dokladov nie je sporné, že žalovaný majetkový prospech získal tým, že užíval priestory žalobcu bez toho, aby žalobcovi za užívanie týchto jeho priestorov zaplatil. Žalovaný túto skutočnosť nenamieta iba spochybňuje napadnutý rozsudok z hľadiska jeho nepreskúmateľnosti a tvrdeniami ohľade nezaoberaním sa dokladmi a vyjadreniami Colného úradu. Pri skúmaní či žalovanému bezdôvodnéobohatenie na úkor žalobcu vzniklo dôkazy, vyjadrenia colného úradu sú absolútne bezpredmetné ako aj odvolanie žalovaného týkajúce sa jeho námietky, že konajúci súd sa nezaoberal jeho ostatnými listinnými dôkazmi. Bezpredmetná je aj námietka žalovaného, že ako správca konkurznej podstaty podal oznámenie o podozrení prečinu marenia konkurzného a vyrovnávacieho konania. V tejto časti odvolanie žalovaného odvolací súd považuje za právne bezdôvodné. Žalovaný žiadnym dôkazom nespochybnil, že priestory žalobcu bezdôvodné na úkor žalobcu užíval a za užívanie týchto priestorov nezaplatil. Okolnosť, pre ktorú tieto priestory užíval, prípadne prečo bol nútený priestory žalobcu užívať je z hľadiska skúmania otázky, či žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, bezpredmetná. Žalovaný sa nesporne na úkor žalobcu obohatil tým, že užíval jeho priestory bez toho aby za užívanie zaplatil. Skúmanie tejto otázky v novom konaní už potrebné nie je, nakoľko v tejto časti sa napadnutý rozsudok nedá označil za vecne nesprávny. Je pravdou, že žalovaný žiadal určiť odplatu a zároveň žiadal žalobou na plnenie žalovaného zaviazať na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. V tejto časti bolo nadbytočné vo výroku určovať odplatu a zároveň žalovaného na plnenie zaviazať. Túto okolnosť však žalovaný v odvolaní nenamietal a z hľadiska vecnej správnosti napadnutého rozsudku je táto skutočnosť právne irelevantná.

Na základe takto posúdeného skutkového a právneho stavu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný iba v časti, v ktorej konajúci súd žalovaného zaviazal na výšku bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia bude potrebné sa touto námietku žalovaného zaoberať a pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z takého výpočtu, ktorý bude preskúmateľný a primeraný bezdôvodnému užívaniu priestorov, v čase ktoré žalovaný bez právneho titulu užíval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 221 O. s. p. zrušil a vec vrátil na nové konanie, v ktorom sa konajúci súd bude musieť vysporiadať s výškou bezdôvodného obohatenia. V novom konané konajúci súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie: