Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Obo/142/2009

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. D. P., advokát, N., X., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, C., IČO: X., zast. JUDr. J. G.,

advokátom, X., proti žalovanému: H. H., bytom N., o zaplatenie 214,90 Eur s prísl.,

o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov na odvolanie žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09. 12. 2009 č. k. 9Cbi 18/2009-36, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v   Bratislave zo dňa

09. 12. 2009 č. k. 9Cbi 18/2009-36   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09. 12. 2009 č. k. 9Cbi 18/2009-36

rozhodol tak, že žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Uznesenie odôvodnil

tým, že na základe výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, žalobca, prostredníctvom

svojho právneho zástupcu, požiadal, podaním došlým na súd dňa 14. 10. 2009 o oslobodenie

od zaplatenia súdneho poplatku. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že ako správca konkurznej

podstaty má osobné oslobodenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. Súd výzvou

zo dňa 26. 11. 2009 vyzval žalobcu na predloženie aktuálnych dokladov, ktoré odôvodňujú

pomery žiadateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov. Podaním doručeným súdu dňa

03. 12. 2009 právny zástupca žalobcu predložil návrh na pokračovanie v konaní

bez zaplatenia súdneho poplatku bez toho, aby predložil doklady odôvodňujúce jeho žiadosť

o oslobodenie od súdneho poplatku. Pretože žalobca nepreukázal, že jeho majetkové

a sociálne pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, súd jeho žiadosti

s poukazom na ust. § 138 ods. 1 O. s. p. nevyhovel.

Proti uzneseniu sa odvolal žalobca a žiadal jeho zrušenie. Má za to, že rozhodnutie

prvostupňového súdu je nesprávne a taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

otázky oslobodenia navrhovateľa od súdneho poplatku v tomto konaní. Poukázal na ust.

§ 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. a § 2 ods. 1, 2 zák. č. 8/2005 Z. z., v zmysle ktorých

ustanovení je toho názoru, že správcovskú činnosť môže od nadobudnutia účinnosti zákona

č. 8/2005 Z. z. vykonávať len osoba zapísaná do zoznamu správcov, ktorý je vedený

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto okolnosť je rozhodujúcou

pre vykonávanie správcovskej činnosti aj v konkurzoch vyhlásených pred účinnosťou zákona

č. 8/2005 Z. z., resp. zákona č. 7/2005 Z. z. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 45

zák. č. 8/2005 Z. z. So zreteľom na uvedené má za to, že v tomto konaní v zmysle ust.

§ 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. je oslobodený od súdneho poplatku, z ktorého dôvodu

navrhuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2   O. s. p. bez nariadenia pojednávania   v medziach dôvodov odvolania a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na žiadosť žalobcu mu   oslobodenie

od súdnych poplatkov nepriznal, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca ani na výzvu súdu

nedoložil a nepreukázal, že jeho majetkové a sociálne pomery odôvodňujú priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov.

Žalobca v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa má za to, že toto vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle § 4 ods. 2 písm. m) zák. č.71/1992

Zb. je od poplatkovej povinnosti oslobodený.

Inštitút súdnych poplatkov upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov

a poplatku za výpis z registra trestov.

Jeho prípadný neprimeraný zásah do práva na súdnu a inú právnu ochranu

zakotveného aj v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky premietol tento zákon do ust. § 4 ods. 1, v ktorom taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege ( zákonné vecné oslobodenie ) a do ust. § 4 ods. 2, v ktorom vymenúva osoby,

ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege ( zákonné osobné oslobodenie ).

  Občiansky súdny poriadok v ust. § 138 ods.1 O. s. p. upravuje možnosť

individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov ( oslobodenia na návrh účastníka ).

  V zmysle tohto ust. § 138 O. s. p. môže súd priznať účastníkovi na jeho návrh

celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú

a nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu „pomery účastníka“, bezpochyby však

musí ísť o pomery žiadateľa majetkové, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len

dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom, či z časti ( v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov ) nemôže splniť

poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo požadovať.

Z obsahu spisu sa zisťuje, že žalobca podaním doručeným súdu prvého stupňa

14. 10. 2009, podal návrh na oslobodenie od súdneho poplatku.

Nepochybné je tiež, že ani na výzvu súdu prvého stupňa, ktorá mu bola doručená

02. 12. 2009, nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali existenciu jeho majetkových

pomerov.

  Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď návrhu žalobcu na oslobodenie

od súdnych poplatkov nevyhovel.

  Žalobca v   odvolaní namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia z   dôvodu,

že v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. je od poplatkovej povinnosti

oslobodený, ktorý dôvod je z hľadiska rozhodnutia súdu prvého stupňa o jeho žiadosti o oslobodenie od poplatkovej povinnosti, právne irelevantný.

  Uvedené ustanovenie zákona o súdnych poplatkov, na ktoré poukazuje žalobca,

upravuje zákonné oslobodenie, ktoré v prípade splnenia zákonných podmienok vzniká

zo zákona, a preto o ňom súd rozhodnutie nevydáva.

Pre úplnosť sa žiada uviesť, že skutočnosť, že žalobca je zapísaný do zoznamu

správcov v zmysle zák. č. 8/2005 Z. z., ešte nezakladá jeho osobné zákonné oslobodenie

od poplatkovej povinnosti, pretože v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb.

rozhodujúcou skutočnosťou je, kedy bol ustanovený do funkcie správcu, čomu napovedá

poznámka pod čiarou s poukazom na zák. č. 7/2005 Z. z. a ust. § 206 ods. 1 tohto zákona.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. januára 2010  

  JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková