3Obo/14/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Veselej Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v konkurznej veci úpadcu: Ing. Alexander Sárközy - ALEX, s miestom podnikania Komenského 35, Bardejov, IČO: 34 994 880, o odvolaní konkurzného veriteľa, obchodnej spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 7. augusta 2017, č. k. 7K/83/2003-285 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 11. júla 2019, č. k. 7K/83/2003-307, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie zo 7. augusta 2017, č. k. 7K/83/2003-285 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 11. júla 2019, č. k. 7K/83/2003-307 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Košice na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „konkurzný súd“) uznesením zo 7. augusta 2017, č. k. 7K/83/2003-285 rozvrhol sumu vo výške 22.928,18 eur získanú speňažením konkurznej podstaty a pri výkone funkcie na uspokojenie pohľadávok nasledovne:

Pohľadávky proti podstate podľa § 32 ods. 1 ZKV: a/ odmena a výdavky správcu JUDr. Vladimíra Pocha

- odmena 2.249,00 eur

- výdavky (cestovné) 1.221,36 eur b/ v priebehu konkurzného konania boli uspokojené pohľadávky proti podstate (znalecký posudok, vedenie účtovníctva, administratívne náklady, poplatky a kolky, triedenie a úschova písomností) 15.141,38 eur c/ súdny poplatok za konkurzné konanie 9,00 eur

Pohľadávky oddelených veriteľov podľa § 28 ZKV - neboli uplatnené

Pohľadávky veriteľov I. triedy podľa § 32 ods. 2 písm. a) ZKV - uspokojujú sa:

- veriteľ č.1 - Krajský súd v Bratislave 383,66 eur

- veriteľ č. 2 - JUDr. Ladislav Bezaniuk, súdny exekútor, Bardejov 61,07 eur

- veriteľ č. 3 - Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava (pôvodne Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Prešov) 269,99 eur

- veriteľ č. 4 - Orange Slovensko, a.s., Bratislava 81,83 eur

- veriteľ č. 5 - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava 574,27 eur

- veriteľ č. 6 - Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava (pôvodne Spoločná zdravotná poisťovňa, a. s., Bratislava) 177,44 eur

- veriteľ č. 7 - EÚ Prešov, súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič 7,59 eur

- veriteľ č. 8 - Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava (pôvodne Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov 1.496,30 eur

- veriteľ č. 9 - ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, RR Košice 159,22 eur

- veriteľ č. 10 - DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava (pôvodne Sideria zdravotná poisťovňa, a.s., Košice) 49,26 eur

- veriteľ č. 11 - Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava (pôvodne Daňový úrad Bardejov, Bardejov) 1.046,17 eur

Pohľadávky veriteľov II. triedy podľa § 32 ods. 2 písm. b) ZKV - neboli uplatnené

2. V odôvodnení rozhodnutia konkurzný súd uviedol, že uznesením zo 14 apríla 2017, č. k. 7K/83/2003- 274 schválil konečnú správu spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady výdavkov správcu s úpravami tak, že odmena správcu konkurznej podstaty činí 2.249,00 eur, výdavky 1.221,36 eur a veritelia I. triedy budú pomerne uspokojení sumou 4.307.44 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. mája 2017. 2.1. Odmena správcu konkurznej podstaty predstavuje podľa § 31 ods. 6 ZKV sumu vo výke 2.249,00 eur. Súd zároveň priznal správcovi náhradu výdavkov - cestovné vo výške 1.221,36 eur. Ďalšie pohľadávky proti podstate, ktoré boli uspokojené, tvoria náklady spojené s udržiavaním a správou podstaty, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu a predstavujú sumu 15.141,38 eur. Zároveň je úpadca povinný zaplatiť súdny poplatok za konkurzné konanie v sume 9,00 eur. 2.2. Pohľadávky veriteľov I. triedy budú uspokojené pomerne spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozvrhového uznesenia s tým, že pohľadávky veriteľov II. triedy neboli uplatnené.

3. Proti tomuto rozvrhovému uzneseniu podal dňa 11. septembra 2017 odvolanie konkurzný veriteľ, obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. (ďalej len „konkurzný veriteľ“), ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.1. V odvolaní uviedol, že jeho právni predchodcovia (Sociálna poisťovňa a Daňový úrad R.) si v konkurze uplatnili pohľadávky s nárokom na oddelené uspokojenie, ktoré správca v zmysle konečného zoznamu prihlásených pohľadávok uznal a priznal im aj nárok na oddelené uspokojenie. Konkrétne uviedol, že Sociálna poisťovňa si uplatnila pohľadávku vo výške 12.090,88 eur, z toho sumu vo výške 537,21 eur s nárokom na oddelené uspokojenie. Pohľadávka bola zabezpečená nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX, k. ú. R., ktoré boli v konkurze predané za sumu 780,- eur. Daňový úrad R. si uplatnil pohľadávku vo výške 8.453,49 eur, z toho sumu vo výške 1.158,83 eur s nárokom na oddelené uspokojenie. Pohľadávka bola zabezpečená nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXX, k. ú. A.. Výťažok z predaja nehnuteľností vo výške 10.148,18 eur bol získaný od súdneho exekútora JUDr. Františka Radza. 3.1. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal, že uvedené pohľadávky nie sú uvedené v rozvrhovom uznesení ako pohľadávky oddelených veriteľov, keď skonštatoval, že pohľadávky oddelených veriteľov neboli uplatnené.

4. Správca vo vyjadrení k odvolaniu z 5. októbra 2017 uviedol, že pokiaľ ide o sumu 537,21 eur, nejedná sa o zabezpečenie podľa § 28 ods. 1 ZKV, keďže išlo len o exekučné záložné právo. K druhej sume uviedol, že odvolateľ nemá nárok v predmetnej výške, nakoľko podľa jeho názoru je potrebné zo sumy 1.158,83 eur odpočítať pomernú časť odmeny vo výške 15 % + 10.000,- Sk, v dôsledku čoho ostáva suma 653,07 eur, z ktorej je potrebné odpočítať pomernú časť cestovných nákladov vo výške 132,84 eur ako cesty absolvovanej za súdnym exekútorom do Dolného Kubína. Reálne tak podľasprávcu ostáva v prospech konkurzného veriteľa suma 520,23 eur, o ktorej nebolo v rozvrhovom uznesení rozhodnuté.

5. Konkurzný súd následne opravným uznesením z 11. júla 2019, č. k. 7K/83/2003-307 opravil rozvrhové uznesenie tak, že v bode pohľadávky oddelených veriteľov podľa § 28 ZKV sa uspokojuje veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. v sume 520,23 eur. 5.1. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v rozvrhovom uznesení bolo nedopatrením uvedené, že pohľadávky oddelených veriteľov sa neuspokojujú napriek tomu, že správca ich uznal, ale neuviedol ich do návrhu rozvrhového uznesenia.

6. Dňa 21. augusta 2019 podal konkurzný veriteľ doplnenie odvolania v rozsahu opravy vykonanej opravným uznesením z 11. júla 2019. Prípustnosť odvolania videl v existencii odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“). 6.1. V doplnení odvolania uviedol, že konkurzný súd vydaním opravného uznesenia spôsobil zmätočnosť svojho konania a právnu neistotu veriteľov prvej triedy ohľadom výšky ich uspokojenia. Na základe schválenej konečnej správy bola na uspokojenie veriteľov I. triedy určená suma 4.307,44 eur, ktorú konkurzný súd rozvrhol v rozvrhovom uznesení. Ak má byť z tejto pôvodnej určenej sumy použitá časť na uspokojenie oddeleného veriteľa, musí dôjsť k prepočtu a úprave výšky súm určených na vyplatenie pre jednotlivých veriteľov I. triedy. V opačnom prípade by na základe rozvrhového uznesenia v znení opravného uznesenia mala byť prerozdelená vyššia suma, ako bola v konkurze získaná na uspokojenie veriteľov. 6.2. Konkurzný veriteľ zároveň zotrval na tom, že pri obidvoch pohľadávkach špecifikovaných v odvolaní má postavenie oddeleného veriteľa. Pokiaľ ide o exekučné záložné právo, poukázal na rozdielnu právnu úpravu uvedenú v ZKV v porovnaní s neskorším zákonom č. 7/2005 Z. z. Kým podľa novej právnej úpravy sa vyhlásením konkurzu exekučné konania vedené na majetok tvoriaci konkurznú podstatu ex lege zastavujú (§ 48 ZKR), podľa ustanovenia § 14 ZKV sa exekučné konania vyhlásením konkurzu len prerušujú, a preto účinky záložného práva zriadeného v rámci prebiehajúcej exekúcie zostávajú zachované aj vo vzťahu ku konkurznému konaniu. K druhej pohľadávke uviedol, že vyjadrenie správcu - z ktorého vychádzal aj konkurzný súd - považuje za neodôvodnené a zmätočné. Odmena správcu bola určená v schválenej konečnej správe na sumu 2.249,- eur, pričom 15 % z tejto sumy nie je 173,82 eur. Navyše výťažok z predaja nehnuteľností vo výške 10.148,18 eur nebol zahrnutý do základu pre určenie výšky odmeny správcu, keďže výťažok bol vydaný od súdneho exekútora, t. j. nebol získaný činnosťou správcu. Preto nie sú splnené zákonné podmienky pre odpočítanie pomernej časti odmeny. Výška pomernej časti cestovných nákladov bola taktiež určená len výslednou sumou bez odôvodnenia. Z uvedených dôvodov došlo podľa konkurzného veriteľa k neoprávnenému ukráteniu jeho pohľadávky.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie konkurzného veriteľa podľa ustanovenia § 379 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Odvolací súd úvodom uvádza, že celý postup konkurzného súdu v rámci jeho rozhodovania o rozvrhu konkurznej podstaty medzi jednotlivých prihlásených veriteľov je zmätočný. Z obsahu predloženého súdneho spisu síce vyplýva, že táto zmätočnosť je daná predovšetkým úrovňou činnosti ustanoveného správcu konkurznej podstaty, ktorý priam výslovne v celom priebehu konkurzného konania odignoroval tú skutočnosť, že dvaja veritelia si v konkurze uplatnili pohľadávky s právom na oddelené uspokojenie. 8.1. Avšak ani táto úroveň činnosti správcu konkurznej podstaty nemení nič na skutočnosti, že konanie na súde prvej inštancie bolo zaťažené vadou zmätočnosti podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, ako aj existenciou inej procesnej vady podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., keďže konkurzný súd sa pri svojom rozhodovaní nemôže obmedziť na mechanické preberanie tvrdení správcu do súdnych rozhodnutí.

9. Podmienky pre vydanie opravného uznesenia upravuje zákon v ustanovení § 224 C.s.p., v zmyslektorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. 9.1. Predmetom opravy tak môžu byť také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Pod pojmom „iná nesprávnosť“ sa rozumie nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej činnosti osoby, ktorý rozhodnutie vyhotovovala, a ktoré sú úplne zjavné. Tieto pochybenia sa môžu zreteľne prejaviť napríklad v rozpore výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia, v rozpore vyhláseného znenia výroku rozhodnutia a výroku jeho písomného odôvodnenia alebo viditeľných chýb spôsobených mechanickou činnosťou, napríklad preklepom.

10. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v rozhodovanej veci neboli splnené vyššie uvedené zákonné podmienky na to, aby konkurzný súd rozhodol opravným uznesením o oprave výroku rozvrhového uznesenia v časti uspokojenia oddelených veriteľov podľa § 28 ZKV. 10.1. Ak konkurzný súd vo výroku rozvrhového uznesenia rozhodol, že pohľadávky oddelených veriteľov podľa § 28 ZKV neboli uplatnené, hoci v konkurznom konaní uplatnené boli, pričom v odôvodnení rozhodnutia nie je ani zmienka o prípadnom uplatnení alebo neuplatnení pohľadávok s právom na oddelené uspokojenie, jedná sa síce o nesprávnosť, ale nie zrejmú - ktorá môže byť odstránená opravným uznesením - ale ide o vecnú nesprávnosť, ktorú je možné napraviť len v rámci inštančného postupu pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch. 10.2. V rozhodovanej veci konkurzný veriteľ vo svojom odvolaní zo 7. septembra 2017 uviedol konkrétne námietky, ktoré v prípade ich preukázania majú za následok vecnú nesprávnosť rozvrhového uznesenia, a ktoré nie je možné odstrániť vydaním opravného uznesenia. Z obsahu odvolania tak nemožno dospieť k záveru, že by sa ním konkurzný veriteľ domáhal vydania opravného uznesenia, ako to nesprávne uviedol konkurzný súd v odôvodnení opravného uznesenia z 11. júla 2019. Preto, ak konkurzný súd vydal v predmetnej veci opravné uznesenie, zaťažil svoje konanie vadou zmätočnosti podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.

11. Zároveň odvolací súd uvádza, že odvolateľ opodstatnene tvrdil, že vydaním opravného uznesenia v podobe, kde uviedol, že sa uspokojuje pohľadávka oddeleného veriteľa v sume 520,23 eur bez súčasnej zmeny výšky súm určených na uspokojenie veriteľov prvej triedy, došlo k priznaniu vyššej sumy, než je určená na uspokojenie jednotlivých veriteľov. 11.1. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa právoplatného uznesenia o schválení konečnej správy bola na uspokojenie veriteľov určená suma 4.307,44 eur. Rozvrhovým uznesením zo 7. augusta 2017 rozvrhol súd prvej inštancie medzi veriteľov sumu 4.306,80 eur (teda menej, ako mal, avšak tento nedostatok súd prvej inštancie opravným uznesením neodstraňoval). Následne však po vydaní opravného uznesenia určil na rozvrhnutie medzi veriteľov sumu 4.827,03 eur, čiže o 519,59 eur viac, ako sa nachádza v konkurznej podstate.

12. Pokiaľ ide o samotné rozvrhové uznesenie zo 7. augusta 2017, odvolací súd konštatuje, že je nepreskúmateľné, pričom z jeho odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, na základe čoho (okrem návrhu správcu na vydanie rozvrhového uznesenia) dospel k záveru, že pohľadávky veriteľov s právom na oddelené uspokojenie podľa § 28 ZKV neboli uplatnené. Odvolateľ tak dôvodne namietal aj existenciu inej vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.).

13. Z obsahu súdneho spisu pritom vyplýva jednoznačný (a zároveň opačný) záver. V zápisnici z prieskumného pojednávania z 28. októbra 2005 (č. l. 59 súdneho spisu) je výslovne uvedené, že správca uznáva všetkých 11 prihlásených pohľadávok veriteľov, čo do právneho dôvodu, výšky a aj poradia s tým, že dvaja veritelia si prihlásili pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie, a to veriteľ č. 8 - Sociálna poisťovňa, pobočka R. a veriteľ č. 11 - Daňový úrad R.. 13.1. V konečnom zozname prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov z 31. októbra 2005 (č. l. 61 a nasl. súdneho spisu) vypracovanom správcom je uvedené, že veriteľ č. 8 - Sociálna poisťovňa, pobočka R. si uplatnil pohľadávku v sume 364.250,- Sk s tým, že sumu 16,184,- Sk si uplatnil ako nárok na oddelené uspokojenie, keďže v tejto sume bola pohľadávka zabezpečená exekučným záložnýmprávom. Veriteľ č. 11 - Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Daňový úrad R., si prihlásil pohľadávku vo výške 254.670,- Sk s tým, že pohľadávka v sume 219.759,- Sk sa uspokojí ako pohľadávka I. triedy a daňový nedoplatok v sume 34.911,- Sk, ktorý je zabezpečený záložným právom, sa uspokojí podľa § 28 ZKV ako pohľadávka na oddelené uspokojenie. 13.2. V súdnom spise sa síce na č. l. 70 nachádza rukou spísaný úradný záznam z 15. mája 2006, v ktorom je uvedené, že veriteľovi č. 8 bolo popreté právo na oddelené uspokojenie. Z tohto úradného záznamu však nie je zrejmé, kto ho vyhotovil a z akých skutočnosti tento úradný záznam vychádzal, keďže je v rozpore s obsahom zápisnice o prieskumnom pojednávaní, ako aj s konečným zoznamom prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Preto nie je možné na tento úradný záznam pri rozhodovaní konkurzného súdu prihliadať.

14. Už len samotná skutočnosť, že v rozvrhovom uznesení konkurzný súd skonštatoval, že pohľadávky veriteľov s právom na oddelené uspokojenie podľa § 28 ZKV neboli uplatnené, hoci takáto pohľadávky uplatnené boli, je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozvrhového uznesenia, odvolací súd považuje aj vzhľadom na povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 391 ods. 3 C.s.p. za nevyhnutné vysporiadať sa s tvrdeniami správcu obsiahnutými v jeho vyjadrení k odvolaniu konkurzného veriteľa. 14.1. Pokiaľ ide o pohľadávku zapísanú pod č. 8 uplatnenú pôvodne veriteľom Sociálna poisťovňa, pobočka R., ak správca uvádza, že sa nejedná o pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie podľa § 28 ZKV, bolo jeho povinnosťou ju v spornom rozsahu poprieť. Ak sa správca domnieva, že nešlo o pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie, hoci na prieskumnom pojednávaní zaujal opačný záver (t. j. že ide o pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie podľa § 28 ZKV) a nepoprel ju, nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorú od neho vyžaduje zákon. Rovnako tak platí, že prípadné pochybenie správcu (prípadne jeho nečinnosť) nemôže riešiť konkurzný súd v neprospech konkurzného veriteľa záverečnom štádiu konkurzného konania, kedy rozhoduje o rozvrhu konkurznej podstaty, o to viac, ak konkurzný veriteľ v dobrej viere s poukazom na doterajší priebeh konkurzného konania očakáva, že jeho pohľadávka bude uspokojená (aspoň sčasti) ako pohľadávka s právom na oddelené uspokojenie. Taktiež dáva odvolací súd do pozornosti správcovi a aj konkurznému súdu, ktorý do svojich rozhodnutí (rozvrhového uznesenia a aj následného opravného uznesenia) nekriticky prevzal tvrdenia správcu, že je potrebné rozlišovať účinky vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV a podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV sa exekučné konania vyhlásení konania ex lege prerušujú (avšak nezastavujú), a preto nemohlo dôjsť vyhlásením konkurzu k zániku exekučného záložného práva. Pre uvedenú odlišnosť v právnej úprave na rozhodovanú vec nedopadajú závery judikátu č. R 107/2014, ktorý sa týka účinkov vyhlásenia konkurzu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii na exekučné konania (vrátane zániku exekučného záložného práva). 14.2. Vo vzťahu k pohľadávke zapísanej pod č. 11 odvolací súd uvádza, že nevidí žiadny dôvod, aby bola suma 1.158,83 eur krátená o pomernú časť odmeny správcu, keďže nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom zakladajúcim právo na oddelené uspokojenie nespeňažil správca, ale k jej predaju došlo v rámci exekučného konania, a teda k získaniu tejto časti konkurznej podstaty nedošlo vôbec pričinením správcu. Z tohto dôvodu nie je daný zákonný dôvod, aby došlo ku kráteniu uspokojenia oddeleného veriteľa o „domnelú“ odmenu správcu za niečo, čo nebolo dosiahnuté jeho činnosťou, keďže za činnosť správcu nie je možné považovať prevzatie výťažku z predaja nehnuteľnosti od súdneho exekútora. Pokiaľ ide o odpočítanie cestovných náhrad, odvolací súd uvádza, že o účelnosti a hospodárnosti cesty správcu do N. za súdnym exekútorom za účelom prevzatia výťažku z predaja nehnuteľnosti možno odôvodnene pochybovať v období, kedy bolo možné uskutočniť platbu prevodom na účet správcu, avšak v tejto časti je odvolací súd viazaný právoplatným uznesením o schválení konečnej správy, v rámci ktorého konkurzný súd rozhodol aj o opodstatnenosti cestovných výdavkov (vrátane cesty správcu z R. do N. L. a späť).

15. V ďalšom konaní tak bude povinnosťou konkurzného súdu zohľadniť existenciu 2 prihlásených pohľadávok konkurzného veriteľa s právom na oddelené uspokojenie pri súčasnej nemožnosti krátiť pohľadávku zapísanú pod č. 11 o pomernú časť odmeny správcu a zostávajúcu časť sumy určenej na uspokojenie veriteľov I. triedy rozdelí pomerne, aby bola rozvrhnutá celá suma 4.307,44 eur určená uznesením o schválení konečnej správy a nielen jej časť, ako to bolo v pôvodnom rozvrhovom uznesení(viď bod 11.1. vyššie).

16. Vzhľadom k tomu, že konkurzný veriteľ vo svojom odvolaní dôvodne namietal existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ C.s.p., odvolací súd napadnuté rozvrhové uznesenie ako aj opravné uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné (§ 419 a nasl. C.s.p.).