UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, právne zast. JUDr. Marcelom Miklošom, proti žalovanému v 1. rade: K. O., nar. XX. B. XXXX, bytom C., žalovanému v 2. rade: C. O., nar. XX. M. XXXX, bytom C., žalovanému v 3. rade: B. M., nar. XX. M. XXXX, bytom T. a žalovanému v 4. rade: Z. R., nar. XX. B. XXXX., bytom T., žalovaní v 3. a 4. rade zast. JUDr. Jarmilou Milotovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava, o zaplatenie sumy 19 917,35 eur (600 030,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 3. a 4. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. januára 2015, č. k. 34Cb/184/1995-332, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. januára 2015, č. k. 34Cb/184/1995-332 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 06. 02. 2014, č. k. 34Cb/184/1995-294 žalobu voči žalovaným v 3. a 4. rade zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť žalovaným v 3. a 4. rade nahradiť trovy konania v sume 3 304,08 eur na účet právneho zástupcu žalovaných v 3. a 4. rade.
V odôvodnení uviedol, že žalobným návrhom, si pôvodný žalobca Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, uplatnil voči žalovanému v 1. rade O. K., bytom H. a žalovanému v 2. rade O. A., bytom R., nárok na priznanie sumy 600 030,- Sk, titulom úveru poskytnutého podľa úverovej zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992, ktorý žalovaní v 1. a 2. rade do dňa podania žalobného návrhu nezaplatili.
Písomným podaním, došlým konajúcemu súdu dňa 20. 09. 1996, podal pôvodne označený žalobca zmenu návrhu na začatie konania v zmysle ust. § 95 O. s. p. s tým, aby konajúci súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k zaplateniu istiny v sume 610 030,- Sk, úroku z omeškania vo výške 28 % zo sumy 610 030,- Sk od 18. 09. 1996 do zaplatenia, úrok z omeškania 431 963,30 Sk od 17. 01. 1994 do 18. 09. 1996, poplatky 100,- Sk a súdne poplatky 24 000,- Sk a 12 480,- Sk.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 06. 2000, bola pohľadávka postúpená naSlovenskú konsolidačnú, a. s., IČO: 35 776 005, so sídlom Dr. V. Clementisa 10, 826 02 Bratislava, teraz Cintorínska 21, Bratislava. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom konajúceho súdu pod sp. zn. 34Cb/184/1995 zo dňa 20. 11. 2001 tak, že konajúci súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k zaplateniu sumy 600 030,- Sk s 28 % úrokom od 17. 01. 1994 do 16. 05. 2001, ako i trovy konania 24 000,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie žalovaným v 1. rade s tým, že B. M., nar. XX. XX. XXXX nemohol vo veci konať, nakoľko dňa XX. XX. XXXX zomrel. Nebohí, E. A. a O. A. boli spoludlžníci úveru a do záložného práva bola daná zmluvne nehnuteľnosť - pozemok, a nie rodinný dom.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Obo/98/2003 zo dňa 30. 06. 2004, bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 34Cb/184/1995 zo dňa 20. 11. 2001 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a odvolanie C. O. Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol.
V právnom usmernení odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní musí súd prvého stupňa rozhodnúť, čo je predmetom sporu, t. j. vrátenie peňažných prostriedkov z úverovej zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992. Odvolanie podala okrem žalovaného v 1. rade aj C. O., ktorá však nie je účastníčkou konania a preto odvolací súd jej odvolanie odmietol.
Písomným podaním došlým súdu dňa 12. 08. 2009, navrhol novooznačený žalobca Slovenská konsolidačná, a. s. zmenu petitu s tým, že v rámci vymáhania žalovanej pohľadávky žalobcom prostredníctvom realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby, bol žalobcovi uhradený čistý výťažok v sume 307 277,50 Sk dňa 23. 10. 2008 a preto upravil petit tak, že žiadal, aby konajúci súd zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 9 717,60 eur (292 752,50 Sk) s 28 % úrokom z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy 600 030,- Sk od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 vrátane trov konania spoločne a nerozdielne s tým, že žalovaní v 2. až 4. rade sú zaviazaní len do výšky nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných dlžníkoch, teda nehnuteľného majetku - domu, súpisné č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, nachádzajúceho sa v k. ú. V..
Krajský súd v Bratislave zistil, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 19 917,35 eur (600 030,- Sk), titulom poskytnutého úveru - účelového úveru pre individuálnych podnikateľov, ktorý bol poskytnutý žalovanému v 1. rade K. O., bytom H. a A. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. a manželke E., r. I., pôvodne označeným žalobcom Slovenskou štátnou sporiteľňou, mestskou pobočkou Bratislava, na základe úverovej zmluvy č. 7878-019. V rámci tohto úveru pôvodný žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver v sume 600 030,- Sk na účel, uvedený v bode 3 úverovej zmluvy.
Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bolo zriadené záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 800677-6/1 a č. 800677-6/2 a záložné právo bolo zriadené na pohľadávku v celkovej výške 774 000,- Sk.
O predmete sporu bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 03. 2013, sp. zn. 34Cb/184/1995, ktorým súd uložil žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi zostatok istiny 9 717,60 eur (292 752,50 Sk) s 28 % p. a. úrokom z omeškania, od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy 19 917,35 eur od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 (82 338,89 Sk) vrátane trov konania s tým, že žalovaná v 2. rade je zaviazaná uhradiť len časť vo výške 8 474,59 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade, E. a O. A.. Žalovaného v 3. rade zaviazal uhradiť len časť vo výške 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovanú v 4. rade zaviazal uhradiť len časť vo výške 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade E. a O. A.. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Obo/44/2013 zo dňa 15. 08. 2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 03. 2013, sp. zn. 34Cb/184/1995 v napadnutej časti, vo výrokoch voči žalovaným v 3. a 4. rade zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Po opätovnom preskúmaní skutkového a právneho stavu, súd prvého stupňa zistil, že na základe úverovej zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992 bolo žalovanému v 1. rade, ako podnikateľovi, pôvodným žalobcom - Slovenskou sporiteľňou, a. s., poskytnutý úver vo výške 600 000,- Sk na podnikateľský účel. Išlo o strednodobý investičný úver na kúpu stánku a zariadenia, bez možnosti jeho použitia na iný účel, s lehotou splatnosti do 17. 07. 1996 a ako ručitelia boli zapísaní E. A. a O. A.. Žalovaný v 1. rade s poskytnutými prostriedkami disponoval v celom rozsahu sám. V zmysle tejto zmluvy E. a O. A. boli nielen ručiteľmi úveru poskytnutému žalovanému v 1. rade, ale v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, dňa 17. 07. 1992 zriadili záložné právo na pozemok pod svojim rodinným domom, a to na parcele č. XXX, k. ú. V., s výmerou XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX, na zabezpečenie pohľadávky. Podľa žalobnej upomienky a upozornenia pre ručiteľa, boli v postavení ručiteľov žalovaného v 1. rade, nie však spoludlžníkov, ktorí by mali byť zaviazaní spoločne a nerozdielne s hlavným dlžníkom, žalovaným v 1. rade. Keďže žalovaný v 1. rade prestal svoj úver, ktorý mal použiť na svoje podnikateľské aktivity splácať a doteraz nesplatil, vznikla pôvodnému žalobcovi pohľadávka, ktorú dňa 28. 06. 2000, v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., t. j. na súčasného žalobcu. Pôvodný žalobca si žalobným návrhom, došlým t. č. ešte Mestskému súdu v Bratislave dňa 21. 11. 1994, uplatnil voči žalovanému v 1. rade a neb. E. a O. A. nárok na zaplatenie dlžnej sumy 600 000,- Sk. Nakoľko E. A. zomrela XX. XX. XXXX a O. A. dňa XX. XX. XXXX, pôvodný žalobca podal na konajúci súd dňa 20. 09. 1996 zmenu návrhu na začatie konania, v ktorom žiadal, aby žalovaný v 1. rade a dedičia O. a E. A. boli zaviazaní na zaplatenie dlžnej istiny v sume 600 030,- Sk, t. j. 19 917,35 eur.
Ďalej súd prvého stupňa poukázal na uznesenia Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa 30. 04. 1996, v dedičskej veci po O., zomr. XX. XX. XXXX, podľa ktorého konajúci súd určil všeobecnú cenu dedičstva na sumu 581 204,- Sk, t. j. 19 292,44 eur a dedičov vyporiadal tak, že podiel 3 rodinného domu a pozemku v k. ú. V., LV č. XXXX, parcela č. XXX, súpisné č. XXXX, o výmere XXX m2 nadobudla v 3 E. M., čo predstavovalo podiel 9/16 v pomere k celku av 1 C. O., čo predstavuje podiel 3/16 v pomere k celku. Súčasne Ľ. M. bola povinná vyplatiť R. O. sumu 72 650,50 Sk, čo je 2 411,55 eur. Z dôvodu úmrtia E. M. dňa XX. XX. XXXX, sa jej právnymi nástupcami stali jej dve deti, B. M. - syn, Z. R. - dcéra a jej pozostalý manžel B. M.. Nakoľko B. M., nar. XX. XX. XXXX zomrel, jeho právnymi nástupcami sa stali jeho dve deti B. M. a Z. R.. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vyniesol rozsudok dňa 20. 11. 2001, ktorým zaviazal žalovaného v 1. rade a B. M., nar. XX. XX. XXXX na úhradu dlžnej sumy 600 030,- Sk, t. j. 19 916,35 eur s 28 % úrokom z omeškania od 17. 01. 1994 do 16. 05. 2001, ako aj na úhradu trov konania vo výške 24 000,- Sk, t. j. 796,65 eur s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných žalovaných.
Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný v 1. rade a C. O., žalovaná v 2. rade. Uznesením odvolacieho súdu č. k. 6Obo/98/2003 zo dňa 30. 06. 2004 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a odvolacím súdom vec vrátená na nové konanie.
Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, právoplatného dňa 19. 02. 2003, právoplatnými dedičmi po poručiteľke E., zomrelej dňa XX. XX. XXXX sa v prvej dedičskej skupine stali C. O., rod. A., nar. XX. XX. XXXX v podiele 5/12 k dedičstvu - žalovaná v 2. rade; B. M., nar. XX. XX. XXXX v podiele 7/24 k dedičstvu -žalovaný v 3. rade; Z. R., rod. M. v podiele 7/24 k dedičstvu -žalovaná v 4. rade, pričom dedičstvo predstavovalo aktíva 500 000,- Sk, t. j. 16 596,96 eur a pasíva, časť pohľadávky voči spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s., a to ku dňu smrti poručiteľky vo výške 400 020,- Sk, t. j. 13 258,23 eur.
Keďže žalovaný v 1. rade poskytnuté peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy nevrátil, došlo k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby na pozemok, parcela č. XXX, k. ú. V. a žalobcovibol dňa 23. 10. 2008 uhradený čistý výťažok v sume 307 277,50 Sk, t. j. 10.199,74 eur, hoci hodnota pozemku bola znaleckým posudkom stanovená na 640 000,- Sk.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca návrhom na zmenu petitu zo dňa 04. 08. 2009, pripusteného uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 30. 11. 2011, návrhom na zmenu petitu zo dňa 30. 04. 2012, pripusteného uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 18. 07. 2012 a návrhom na zmenu petitu zo dňa 12. 11. 2012, pripusteného uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 07. 02. 2013 upravil svoj návrh na začatie konania tak, že žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi zostatok istiny, vrátane úroku z omeškania a trov konania. S navrhovanou zmenou vyjadrili nesúhlas žalovaní v 3. a 4. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 01. 2013 (vyjadrenie k špecifikácii vymáhanej pohľadávky a k zmene petitu), v ktorej poukázali na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Vzhľadom na toto ustanovenie dedič zodpovedá do výšky ceny dedičstva, ktoré nadobudol v čase smrti poručiteľa, t. j. dedič ako zaviazaný, vstupuje do všetkých povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli, či už sú mu známe všetky záväzky, alebo nie.
Rozsah jeho zodpovednosti je však podľa názoru súdu prvého stupňa obmedzený rozsahom dedičského podielu, ktorý z dedičstva nadobudol a ak je dedičov viac, zodpovedajú podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. Súčasne súd prvého stupňa dospel k záveru, že výpočet výšky jednotlivých dedičských podielov pre žalovaných v 2., 3. a 4. rade sú vypočítané nesprávne, čoho príkladom malo byť opomenutie započítania vyplateného skráteného dedičského podielu vo výške 72 650,- Sk, t. j. 2 411,55 eur do dedičstva žalovanej v 2. rade, ako neopomenuteľnej dedičky po poručiteľovi O. A..
Súčasne súd skonštatoval nejasnosť a nepresnosť výpočtu súm, predstavujúcich pomernú časť úhrady 307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej pohľadávky, ktorá bola získaná realizáciou záložného práva s tým, že žalobcom vypočítaná výška pomernej časti z vyššie uvedenej čiastočnej úhrady pri žalovanom v 2., 3. a 4. rade nezodpovedá skutočnému stavu, a preto je žalobcom neoprávnene požadovaná.
Na základe vyššie uvedených skutočností, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba voči žalovaným v 3. a 4. rade je nedôvodná a preto ju zamietol s tým, že povinnosť uhradiť zostávajúcu dlžnú čiastku zostáva na žalovanom v 1. rade.
Uznesením zo dňa 17. 06. 2014 sp. zn. 3Obo/18/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. januára 2015, č. k. 34Cb/184/1995-332 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., čím účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia úplne absentujú základné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa neuviedol, ktorým dôkazom, predloženým zo strany žalobcu i žalovaných uveril, ktorým dôkazom neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že výšky jednotlivých dedičských podielov pre žalovaných v 2., 3. a 4. rade sú vypočítané nesprávne a že sumy predstavujúce pomernú časť úhrady 307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej pohľadávky, ktorá bola získaná realizáciou záložného práva sú nejasné a nepresné s tým, že žalobcom vypočítaná výška pomernej časti z vyššie uvedenej čiastočnej úhrady pri žalovanom v 2., 3. a 4. rade nezodpovedá skutočnému stavu. Ako dospel k záveru o nesprávnosti výpočtu uvedených súm, resp. aký je ich správny výpočet súd prvého stupňa neuviedol. Súd prvého stupňa právne nezdôvodnil ako dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovaným v 3. a 4. rade nie je dôvodný. Nevysporiadal sa s výškou sumy, ktorú žiadal žalobca priznať. Súd prvého stupňa nevyriešil otázky, aký bol dlh poručiteľov ku dňu smrti, výšku dedičskýchpodielov nadobudnutých dedičmi, v akom rozsahu sa znížil ich dlh realizáciou záložného práva. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahovalo náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., nebolo dostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal súd prvého stupňa presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval na podstatné námietky a tvrdenia žalobcu a námietky žalovaných. Závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. V novom rozhodnutí bolo úlohou súdu prvého stupňa zamerať sa predovšetkým na náležité vyhodnotenie účastníkmi predložených dôkazov, posúdenie všetkých zákonným spôsobom vykonaných dôkazov (ako listinných dôkazov, tak aj svedeckých výpovedí), a to z hľadiska ich hodnovernosti, presvedčivosti a pravdivosti. Po zhodnotení vykonaných dôkazov, posúdiť aký bol dlh poručiteľov ku dňu smrti, výšku dedičských podielov nadobudnutých dedičmi, v akom rozsahu sa znížil ich dlh realizáciou záložného práva a aký vplyv majú uvedené skutočnosti na oprávnenosť nároku žalobcu voči žalovaným v 3. a 4. rade pričom záver ku ktorému dospeje, aj náležite právne zdôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. 01. 2015, č. k. 34 Cb184/1995-332 uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 780,16 eur istiny, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 780,16 eur istiny, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie i trovách konania súd ponechal po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že mal za preukázané, že žalovaná v 2. rade C. O., nadobudla 1/4 nehnuteľnosti, čo predstavuje sumu 145 301,- Sk a zároveň obdržala od L. M. sumu 72 650,- Sk. Teda žalovaná v 2. rade nadobudla celkovo sumu 217 951,50 Sk. Zostávajúca časť, teda 363 252,50 Sk pripadla matke žalovaných v 3. a 4. rade, E. M.. Táto časť dedičstva pripadla v dedičskom konaní po E. M. rovným dielom jej deťom, teda žalovaným v 3. a 4. rade B. M. a Z. R., zhodne po 181 626,25 Sk. Podľa uznesenia o dedičstve po neb. E. A., č. Dnot 832/94 a Dnot 188/94, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 02. 2003, všeobecná cena majetku bola stanovená na 500 000,- Sk a dediči uznali časť dlhu poručiteľky vo výške 400 020,- Sk s 28 % úrokom od 17. 01. 1994 do 26. 10. 1994, v sume 86 841,38 Sk. Žalovaní v 2. až 4. rade nadobudli dedičské podiely nasledovne: C. O. nadobudla 5/12 k podielu poručiteľky, teda sumu 208 333,34 Sk. B. M. nadobudol 7/24 k podielu poručiteľky, teda 145 833,34 Sk a Z. R. nadobudla 7/24 k podielu poručiteľky, teda sumu 145 833,- Sk. Podľa osvedčenia o dedičstve, pri prejednaní novoobjaveného majetku po neb. E. M., č. 23D/257/2003, Dnot 49/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 09. 2006, bol v tomto konaní prejednaný len majetok, ktorý poručiteľka nadobudla v dedičskom konaní po neb. O. A. s tým, že všeobecná hodnota dedičstva bola 450 000,- Sk. Žalovaní v 3. a 4. rade nadobudli dedičstvo v 1. Výška dedičského podielu žalovaných v 3. a 4. rade je zhodne 225 000,- Sk. Nadobudnuté dedičstvo po sčítaní jednotlivých dedičských podielov predstavuje čiastku 1 081 204,- Sk s tým, že žalovaná v 2. rade nadobudla 426 284,84 Sk, t. j. 39,42 % podielu k celku, žalovaný v 3. rade nadobudol čiastku 327 459,58 Sk, t. j. 30,29 % k celku a žalovaná v 4. rade nadobudla 327 459,58 Sk, t. j. 30,29 % k celku. Od týchto súm je podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné odrátať sumu 307 277,50 Sk, ktorú žalobca získal realizáciou záložného práva na základe dobrovoľnej dražby. Na základe toho pri žalovanej v 2. rade bolo potrebné z jej dedičského podielu 426 284,84 Sk odrátať sumu 121 128,80 Sk (t. j. 39,42 % zo sumy 307 277,50 Sk), čo predstavuje sumu 305 156,04 Sk, t. j. 10 129,32 eur. Pri žalovanom v 3. rade bolo potrebné odrátať z dedičského podielu 327 459,58 Sk sumu 93 074,35 Sk, (t. j. 30,29 % zo sumy 307 277,50 Sk), čo predstavuje sumu 234 385,23 Sk, t. j. 7 780,16 eur a pri žalovanej v 4. rade sa odčítava z jej dedičského podielu v sume 327 459,58 Sk sumu 93 074,35 Sk (t. j. 30,29 % zo sumy 307 277,50 Sk), čo predstavuje sumu 234 385,23 Sk.
Podľa názoru súdu prvého stupňa je úrok z omeškania neoddeliteľnou súčasťou každej pohľadávky a nie je ho možné oddeľovať od istiny. Žalobca odpočítal z dedičských podielov žalovaných v 2. až 4. rade sumu 307 277,50 Sk, pričom predmetná suma predstavuje čistý výťažok z predaja založenej nehnuteľnosti. Zvyšok sumy predstavoval náklady dobrovoľnej dražby. Žalovaní v 3. a 4. rade akobývalí spoluvlastníci predanej nehnuteľnosti, priebeh dobrovoľnej dražby nenapadli a ani sa k nemu nevyjadrili.
Po opätovnom preskúmaní predmetu sporu konajúci súd dospel k záveru, že žalovaný v 3. rade je povinný uhradiť žalobcovi len časť žalovanej sumy a to 7 780,- eur, čo predstavuje výšku nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade E. a O. A. a žalovaná v 4. rade je povinná žalobcovi zaplatiť 7 780,16 eur, čo predstavuje výšku nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade.
V konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky v sume 600.030,- Sk boli žalovanému poskytnuté na základe úverovej zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17.7.1992. Žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil a z dobrovoľnej dražby, ktorá bola vykonaná v roku 2008 bol žalobcom získaný výťažok 307.277,50 Sk.
Podľa § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Nakoľko nedošlo k splateniu dlžnej sumy žalovanými v 3. a 4. rade súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia podľa § 497 Obchodného zákonníka a § 470 Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie žalovaní v 3. a 4. rade, ktorí ho navrhli zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. a postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Odvolatelia poukázali na skutočnosť, že o návrhu žalobcu na zmenu petitu zo dňa 07. 11. 2014 súd prvého stupňa vôbec nerozhodol. Odvolatelia taktiež poukázali na skutočnosť, že súd prvého stupňa nezaujal žiadne stanovisko k tvrdeniu, že žalovaný v 1. rade uhradil časť pohľadávky vo výške 464,71 eur právnemu predchodcovi žalobcu, ktorú však žalobca v ďaľšom konaní nezohľadnil. Súd prvého stupňa sa nezaoberal právnym postavením žalovaných v 3. a 4. rade a bez doriešenia sporných skutočností zaviazal každého zo žalovaných v 3. a 4. rade samostatne na úhradu sumy 7 780,16 eur, čo spolu predstavuje 15 560,32 eur.
Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 3. a 4. je dôvodné.
Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaní 3. a 4. v odvolaní ako odvolací dôvod uviedli, že im bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu petitu zo dňa 07. 11. 2014 doručenú súdu prvého stupňa dňa 01. 11. 2014.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je daný.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každýmá právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
V zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 95 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa § 167 ods. 1 O. s. p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie občianskeho súdneho konania vyplýva, že návrh (žalobu) môže meniť výlučne navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konania, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol, alebo žalobca, ktorý podal žalobu. Žalovaný môže zmeniť len vzájomnú žalobu, lebo v konaní o nej má právne postavenie žalobcu.
K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
Pretože zmena návrhu nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, zákon stanovil, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu návrhu len vtedy, ak sú splnené stanovené predpoklady. Ustanovenie § 95 O. s. p. sa použije v sporovom konaní a ak konanie bolo začaté na návrh alebo ak bol v jeho priebehu urobený určitý návrh, tiež v nesporovom konaní.
Zmena návrhu je podaním vo veci samej a navrhovateľ (žalobca) ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v § 42 ods. 1 O. s. p. a s dodržaním podmienok uvedených v § 42 ods. 2, 3 O. s. p.
Súd je povinný doručiť zmenený návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania) ostatným účastníkom do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím o tom, či zmenu pripustí; doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní a účastník, ktorému by mala byť zmena návrhu doručená, bol na tomto pojednávaní prítomný. V prípade, že návrh bol zmenený na pojednávaní ústne do zápisnice, splní súd povinnosť doručiť zmenený návrh účastníkovi, ktorý na pojednávaní nebol prítomný spravidla tým, že mu zašle opis zápisnice o pojednávaní alebo prepis zvukového záznamu z pojednávania (jeho časť).
O zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a to ani v prípade, ak ho vydal súd prvého stupňa (§ 202 ods. 3 písm. f/); ak bolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho vyhlásení. Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene návrhu, je súd viazaný (por. § 170 O. s. p.).
Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 07. 11. 2014 doručenom súdu prvého stupňa dňa 10. 11. 2014 (č. l. 320) navrhol zmenu petitu tak, že: žalovaný v 3. rade je zaviazaný uhradiť len časť žalovanej sumy do výšky 7 780,16 eur, čo predstavuje výšku nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných 2. a 3. a žalovaná v 4. rade je zaviazaná uhradiť len časť žalovanej sumy do výšky 7 780,16 eur, čo predstavuje výšku nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných 2. a 3..
Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom z 15. 01. 2015, č. k. 34Cb/184/1995-332 tak, že uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 780,16 eur istiny, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 780,16 eur istiny, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa o procesnom návrhu žalobcu na zmenu žaloby do rozhodnutia o podanej žalobe vôbec nerozhodol a v odôvodnení dovolaním napadnutého uznesenia sa o ňom vôbec nezmienil, aj napriek skutočnosti, že výrokom rozsudku vyhovel v plnom rozsahu žalobcovi v rozsahu navrhovanej zmeny žaloby.
Súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ust. § 95 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 1 O. s. p., keď o návrhu na žalobcu na zmenu návrhu do rozhodnutia vo veci samej vôbec nerozhodol.
Pokiaľ odvolací súd o návrhu žalobcu na zmenu žaloby do rozhodnutia vo veci samej nerozhodol, odňal tím žalovaným 3. a 4. možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, O. s. p. zrušil a vec mu v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu na zmenu petitu v zmysle ust. § 95 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 1 O. s. p. V prípade ak zmenu žaloby pripustí oboznámi účastníkov konania so zmeneným petitom, ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.