Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Obo/14/2010

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. D. P., advokát, N., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, C., IČO: X., zast. JUDr. J. G., advokátom, K., proti žalovanému: F. H., B., o zaplatenie 340,97 Eur, o oslobodení od súdnych poplatkov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. decembra 2009 č. k. 9 Cbi 12/2009-46, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v   Bratislave zo dňa 9. decembra 2009 č. k. 9 Cbi 12/2009-46 z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením žalobcovi oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu nepriznal.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na majetok žalobcu bol uznesením Krajského súdu v Bratislave vyhlásený konkurz / 3K 105/99 / v zmysle zákona č. 328/1991 Zb.

Žalobca na základe výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, požiadal o oslobodenie od poplatkovej povinnosti s odkazom na ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. a taktiež poukázal na zákon č. 8/2005 Z. z. v súvislosti s výkonom funkcie správcu konkurznej podstaty.

Súd žalobcu vyzval na preukázanie, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov pre oslobodenie od poplatkovej povinnosti podľa § 138 ods. 1 O. s. p., preto žiadosti nevyhovel.

Žalobca podal proti uzneseniu odvolanie podaním doručeným súdu 22. decembra 2009.

V odvolaní uviedol, že s   názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave v napadnutom uznesení nesúhlasí, považuje ho za nesprávne, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní poukázal na znenie § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch, ako i na znenie § 2 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. v zmysle ktorého funkciu správcu konkurznej podstaty od nadobudnutia účinnosti zákona č. 8/2005 Z. z. môže vykonávať len osoba zapísaná do zoznamu správcov. V tejto súvislosti poukázal i na ust. § 45 uvedeného zákona a trvá na tom, že správca konkurznej podstaty je v tomto konaní oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací / § 10 ods. 2 O. s. p. / podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Žalobca podal na súde žalobu, ktorej predmetom je zaplatenie žalovanej sumy titulom nedoplatkov za služby poskytované s užívaním bytu. Žalobca v podaní zo dňa 2. októbra 2009 / na č. l. 30 / poukázal na oslobodenie navrhovateľa od poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.

Zákonom č. 621/2005 Z. z. bolo s účinnosťou od. 1. januára 2006 zmenené a doplnené znenie § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je správca oslobodený od poplatkovej povinnosti podľa osobitého predpisu. Je zrejmé, že správcom, podľa osobitého predpisu majú byť správcovia podstaty, podľa konkurzných a vyrovnacích resp. reštrukturalizačných predpisov. Poznámka 3f uvedená pri § 4 ods. 2 písm. m/ odkazuje len na zákon č. 7/2005 Z. z. / o konkurze a reštrukturalizácii / a nie aj na zákon č. 328/1991 Zb. / o konkurze a vyrovnaní /, podľa odvolacieho súdu je však potrebné oslobodenie od poplatkovej povinnosti vzťahovať i na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb. Zmysel, princíp, cieľ a charakter konkurzných konaní vedených podľa oboch zákonov je rovnaký. Ak bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania správcovia podstaty súdom ustanovený a pod jeho dozorom vykonávajúcich osobité úlohy v konkurzom konaní, nie je dôvod z poplatkového hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zákona č. 7/2005 Z. z. a správcov v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb. Neuvedenie zákona č. 328/1991 Zb. v odkaze k § 4 ods. 2 písm. m/ je zjavne len legislatívno-technickou chybou spôsobenou zrejmé tým, že v čase novelizácie zákona o súdnych poplatkoch, bol už zákon č. 328/1991 Zb. zrušený a nahradený zákonom č. 7/2005 Z.z.

Odvolací súd k námietke žalobcu, že mu patrí oslobodenie od poplatkovej povinnosti zo zákona / § 4 ods. 2 písm. m/ poplatkového zákona / zaujal názor, že v tomto smere súd vyslovil nesprávny právny záver, že žalobca nie je od poplatkovej povinnosti oslobodený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. v platnom znení napadnuté uznesenie zrušil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 1. marca 2010  

  JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková