3 Obo 132/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. L. P., K., správca konkurznej podstaty úpadcu M., s. r. o., Z., IČO: X., proti žalovanému JUDr. Ing. R. L.,
súdny exekútor, N., zastúpeného JUDr. R. B., advokátkou, K., o vydanie výťažku z predaja
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
25. 05. 2010, č. k.: 44Cbi/116/2002-221, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
25. 05. 2010, č. k.: 44Cbi/116/2002-221 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi v prospech konkurznej podstaty úpadcu M., s. r. o., Z., IČO: X., sumu
1 388,07 eur predstavujúcu úrok z časti oneskorene vydaného výťažku, úrok z omeškania vo
výške 17,6 % p.a. zo sumy 186 798,24 eur
od 19. 06. 2001 do 06. 09. 2001 a úrok z omeškania vo výške 17,6 p.a. zo sumy 42 139,71 eur
od 07. 09. 2001 do 03. 05. 2007, na účet č. X. všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku konanie zastavil. O trovách konania rozhodol
tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
predstavujúcu zaplatený súdny poplatok vo výške 2 106,98 eur.
Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom č. k. 6 Obo 270/2004-115 zo dňa 30. 03. 2007 po podaní odvolania zo strany
odporcu potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 44 Cbi 116/02-74 zo dňa
20. 05. 2004 v časti o zaplatenie 1 269 501 Sk v prospech podstaty ako vecne správny
a vo zvyšnej časti o zaplatenie príslušenstva, ako aj súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil
s námietkou žalovaného, že v časti priznaného úroku a úroku z omeškania je rozsudok súdu
prvého stupňa nepreskúmateľný. V závere svojho rozhodnutia Najvyšší súdu Slovenskej
republiky konštatoval, že prvostupňový súd priznal navrhovateľovi úroky bez ustálenie
ich výšky a úrok z omeškania bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou, či a kedy sa žalovaný
dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, bez posúdenia o aký právny vzťah
ide a podľa ktorého zákonného ustanovenia mu vzniká nárok na úrok z omeškania. Žalovaný
následne podal dovolanie proti vyššie citovanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1 Obdo V 24/2008-170 zo dňa
30. 04. 2009 dovolanie žalovaného odmietol a nepriznal mu náhradu trov dovolacieho
konania. Dňa 27. 01. 2010 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky I. ÚS 417/08, ktorým bola prijatá sťažnosť Ing. Mgr. R. L. na
ďalšie konanie vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu. Nálezom ÚS SR I. ÚS 417/08-42 zo dňa 09. 12. 2009, bolo rozhodnuté, že základné
právo In.g Mgr. R. L., súdneho exekútora rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
6 Obo 270/2004 zo dňa 30.03.2007 porušené nebolo. Dňa 11. 05. 2009 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovaného s oznámením,
že žalovaný je práceneschopný od 14. 10. 2009 a liečenie pokračuje v Sanatóriu v Tatranskej
Polianke. Dôkazy o týchto skutočnostiach sa nachádzajú v spise Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 44 Cbi 21/2002. Vzhľadom na uvedené, žalovaný nesúhlasil s pojednávaním bez jeho
účasti a pojednávanie navrhol odročiť s tým, že ukončenie práceneschopnosti oznámi.
Vzhľadom na charakter prejednávanej veci prvostupňový súd nepovažoval účasť žalovaného,
ktorý je tiež zastúpený právnym zástupcom na pojednávaní za nutnú, nakoľko predmetom
konania je ustálenie výšky úroku a úroku z omeškania dlžnej sumy, pričom dôkazné bremeno
je na strane žalobcu, ktorý pri výpočte vychádzal z podkladov, ktoré mu predložil sám
žalovaný. Súd prvého stupňa preto v ďalšom konaní vykonal a doplnil dokazovanie v zmysle
záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd skonštatoval,
že nárok žalobcu na úrok z časti oneskorene vydaného výťažku a úrok z omeškania
tak oko bol špecifikovaný, bol preukázaný ako oprávnený, s výnimkou úroku z omeškania
za obdobie od 06. 09. 2001 do zaplatenia, z časti výťažku v sume 1 269 501 Sk, v ktorej časti
bol návrh vzatý späť a konanie zastavené.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f)
a písm. h) O. s. p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
ktoré neboli uplatnené žalovaným bez jeho viny, rozsudok nie je riadne zdôvodnený,
je nepreskúmateľný a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny zástupca
žalovaného listom zo dňa 11. 05. 2010 súdu oznámil, že žalovaný je práceneschopný,
nesúhlasí s pojednávaním bez jeho účasti a navrhol pojednávanie odročiť. Napriek
uvedenému súd pojednával bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Uvedeným
spôsobom súd prvého stupňa odňal žalovanému konať pre súdom. Toto právo mu nemôže byť
odňaté aj keď má právneho zástupcu. V danej veci teda neboli splnené predpoklady
na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný oznámil a ospravedlnil súdu
v dostatočnom predstihu neúčasť na pojednávaní súdu, na ktorom bolo vyhlásené napadnuté
rozhodnutie a zároveň vyslovil nesúhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti a požiadal
o odročenie. Žalovaný uviedol, že zlý zdravotný stav, vyžadujúci lekárske ošetrenie resp.
liečebný pobyt je treba považovať za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.
V dôsledku toho, že súd konal bez účasti žalovaného, tento nemohol uplatniť skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie sporu. V ďalšom texte odvolania žalovaný namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku nakoľko z neho nie je zrejmé kedy sa žalovaný
dostal do omeškania s vydaním výťažku z dražby a o aký právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa jedná. Taktiež uviedol, že právny vzťah žalobcu a žalovaného v časti
dotýkajúcej sa vymáhaného peňažného nároku žalobcu v tomto súdnom konaní nemožno
subsumovať pod právny režim Občianskeho zákonníka a preto právny základ, uvádzaný
súdom prvého stupňa, právne neobstojí a žalobcovi tak nevznikol nárok na jeho zaplatenie.
Taktiež uviedol, že žalobný návrh by pre rozpor z dobrými mravmi nemal požívať
právnu ochranu a požiadal o ochranu pred šikanóznym výkonom práva žalobcu.
Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudkom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom a zároveň že rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 157
ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O. s. p. pre jeho nepreskúmateľnosť.
Žalovaný v priebehu konania poukazoval na rozpor na strane žalobcu, ktorý v podanom
návrhu žiadal poistné plnenie za 16 629 kusov uhynutých kurčiat v sume 360 799,20 Sk
pričom neskôr uvádzal počet 30 000 kusov kurčiat. Žalovaný taktiež namietal, že pri výpočte
požadovanej náhrady poistného plnenia, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v zmysle
čl. 7 písm. c) zmluvných dojednaní, predmetnej poistnej zmluvy si žalobca voči žalovanému nesplnil 8 dňovú oznamovaciu povinnosť poistnej udalosti, čo má za následok zníženie
poistného plnenia až o 60%. Rovnako je potrebné vziať do úvahy, že v zmysle
čl. 6 zmluvných dojednaní k uzatvorenej poistnej zmluve ak vzniklo poistnej organizácii
právo na plnenie z poistnej udalosti, je poisťovňa povinná vyplatiť 90% zo sumy určenej
podľa čl. 4 ( čo znamená, že zmluva bola dojednaná s 10% spoluúčasťou poisteného na plnení
z poistnej udalosti ). Súd sa vo svojom rozhodnutí týmito argumentmi žalovaného nezaoberal
a bez ďalšieho zdôvodnenia sa obmedzil len na konštatovaní, že o výške škody svedčí
vyčíslenie na č. l. 151-153. Nie je možné zistiť akými úvahami a akými zákonnými
ustanoveniami sa riadil prvostupňový súd pri posúdení a rozhodnutí o tom, že žalobcovi patrí
úrok z omeškania vo výške 20%, a to odo dňa 01. 04.1 994, t. j. ako posúdil dobu kedy
sa žalovaný dostal do omeškania ako aj výšku úroku z omeškania a akými úvahami
a zákonnými ustanoveniami sa riadil pri posúdení a rozhodnutí o vznesenej námietke
premlčania. Žalobca si uplatnil svoj nárok dňa 19. 04. 1995, avšak s textu jeho podania
je zrejmé, že sa domáhal len zaplatenia sumy 360 799,20 Sk, pričom príslušenstvo istiny bolo
do konania vnesené až následne a preto sa žalovaný domnieva, že lehota na uplatnenie nároku
v čase od 01. 04. 1994 nemohla byť zachovaná. K tomu aby poistnému vzniklo právo na úrok
z omeškania, sa musí poistné plnenie stať splatným. Ak je však sporný základ plnenia
poistiteľa, ako tomu bola aj v tejto veci, nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu poistného plnenia poisťovateľa a preto žalovaný nemôže byť v omeškaní s plnením. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a ani všeobecné poistné podmienky neustanovujú kedy je možné považovať vyšetrenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť za ukončené, je potrebné takéto ukončenie považovať
za skončené len čo bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením
dohodnutý s poisteným rozsah plnenia alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným
rozhodnutím súdu. Keďže v danej veci by sa jednalo o prípad skončenia na zistenie
povinnosti plniť až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, žalovaný sa nemôže
do omeškania dostať ešte pred uplynutím lehoty stanovenej súdom na plnenie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu
ako vecne správny potvrdiť, pričom sa odvolal na všetky v žalobe, v písomnom vyjadrení ako
aj na pojednávaní konanom dňa 25. 05. 2010 uvedené skutočnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ ) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní
napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.
Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., že mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom.
Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry odňatím možnosti konať pred súdom
je aj prejednanie ( rozhodnutie ) veci v neprítomnosti účastníka, hoci na to neboli splnené
podmienky
V tejto súvislosti žalovaný namieta, že súd prvého stupňa prejednal vec bez účasti jeho
účasti, napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania. Ako vyplýva
z obsahu spisového materiálu, súd prvého stupňa nariadil pojednávanie v predmetnej veci
na deň 25. 05. 2010 o 09.00 hod. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 11. 05. 2010
doručeným súdu dňa 13. 05. 2010 požiadal súd o odročenie pojednávania s poukazom
na skutočnosť, že žalovaný je práceneschopný od 14. 10. 2009, jeho liečenie pokračuje
v sanatóriu v Tatranskej Polianke. Uviedol, že dôkazy o uvedených skutočnostiach
sa nachádzajú v spise Krajského súdu Bratislava sp. zn. 44Cbi 21/2002. Taktiež uviedol,
že žalovaný nesúhlasí s pojednávaním bez jeho účasti.
Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne
predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania ( § 101 ods. 2 O. s. p. ). Keďže účastník môže v konaní vystupovať
aj prostredníctvom zástupcu na základe plnomocenstva ( § 24 a nasl. O. s. p. ), má aj tento
zástupca právo osobne sa zúčastniť konania. Možnosť vec prejednať v neprítomnosti
účastníka konania alebo jeho zástupcu je potrebné posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti
prípadu. Aj keď zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť
ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, je zrejmé,
že za dôležitý dôvod treba považovať také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu
spôsobilé neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Zdravotné problémy žalovaného, o existencii ktorých predložil žalovaný príslušné doklady, je možné v danom prípade považovať
za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Tým, že súd prvého stupňa rozhodol o veci
na pojednávaní, odročenie ktorého požiadal žalovaný z dôležitých dôvodov, došlo na jeho
strane k odňatiu možnosti konať pred súdom a zároveň aj k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd preto s poukazom
na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O. s. p. zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
( § 224 ods. 3 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. septembra 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková