3 Obo 132/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. L. P., K., správca konkurznej podstaty úpadcu M., s. r. o., Z., IČO: X., proti žalovanému JUDr. Ing. R. L.,

súdny exekútor, N., zastúpeného JUDr. R. B., advokátkou, K., o vydanie výťažku z predaja

nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

25. 05. 2010, č. k.: 44Cbi/116/2002-221, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

25. 05. 2010, č. k.: 44Cbi/116/2002-221 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi v prospech konkurznej podstaty úpadcu M., s. r. o., Z., IČO: X., sumu

1 388,07 eur predstavujúcu úrok z časti oneskorene vydaného výťažku, úrok z omeškania vo

výške 17,6 % p.a. zo sumy 186 798,24 eur

od 19. 06. 2001 do 06. 09. 2001 a úrok z omeškania vo výške 17,6 p.a. zo sumy 42 139,71 eur

od 07. 09. 2001 do 03. 05. 2007, na účet č. X. všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku konanie zastavil. O trovách konania rozhodol

tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania

predstavujúcu zaplatený súdny poplatok vo výške 2 106,98 eur.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom č. k. 6 Obo 270/2004-115 zo dňa 30. 03. 2007 po podaní odvolania zo strany

odporcu potvrdil rozsudok Krajského súdu v   Bratislave, č. k. 44 Cbi 116/02-74 zo dňa

20. 05. 2004 v časti o zaplatenie 1 269 501 Sk v prospech podstaty ako vecne správny

a vo zvyšnej časti o zaplatenie príslušenstva, ako aj súvisiaceho rozhodnutia o   trovách konania vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil

s námietkou žalovaného, že v časti priznaného úroku a úroku z omeškania je rozsudok súdu

prvého stupňa nepreskúmateľný. V závere svojho rozhodnutia Najvyšší súdu Slovenskej

republiky konštatoval, že prvostupňový súd priznal navrhovateľovi úroky bez ustálenie

ich výšky a úrok z omeškania bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou, či a kedy sa žalovaný

dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, bez posúdenia o aký právny vzťah

ide a podľa ktorého zákonného ustanovenia mu vzniká nárok na úrok z omeškania. Žalovaný

následne podal dovolanie proti vyššie citovanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1 Obdo V 24/2008-170 zo dňa

30. 04. 2009 dovolanie žalovaného odmietol a nepriznal mu náhradu trov dovolacieho

konania. Dňa 27. 01. 2010 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky I. ÚS 417/08, ktorým bola prijatá sťažnosť Ing. Mgr. R. L. na

ďalšie konanie vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Nálezom ÚS SR I. ÚS 417/08-42 zo dňa 09. 12. 2009, bolo rozhodnuté, že základné

právo In.g Mgr. R. L., súdneho exekútora rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

6 Obo 270/2004 zo dňa 30.03.2007 porušené nebolo. Dňa 11. 05. 2009 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovaného s oznámením,

že žalovaný je práceneschopný od 14. 10. 2009 a liečenie pokračuje v Sanatóriu v Tatranskej

Polianke. Dôkazy o týchto skutočnostiach sa nachádzajú v spise Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 44 Cbi 21/2002. Vzhľadom na uvedené, žalovaný nesúhlasil s pojednávaním bez jeho

účasti a pojednávanie navrhol odročiť s tým, že ukončenie práceneschopnosti oznámi.

Vzhľadom na charakter prejednávanej veci prvostupňový súd nepovažoval účasť žalovaného,

ktorý je tiež zastúpený právnym zástupcom na pojednávaní za nutnú, nakoľko predmetom

konania je ustálenie výšky úroku a úroku z omeškania dlžnej sumy, pričom dôkazné bremeno

je na strane žalobcu, ktorý pri výpočte vychádzal z podkladov, ktoré mu predložil sám

žalovaný. Súd prvého stupňa preto v ďalšom konaní vykonal a doplnil dokazovanie v zmysle

záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd skonštatoval,

že nárok žalobcu na úrok z   časti oneskorene vydaného výťažku a úrok z omeškania

tak oko bol špecifikovaný, bol preukázaný ako oprávnený, s výnimkou úroku z omeškania

za obdobie od 06. 09. 2001 do zaplatenia, z časti výťažku v sume 1 269 501 Sk, v ktorej časti

bol návrh vzatý späť a konanie zastavené.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f)

a písm. h) O. s. p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

ktoré neboli uplatnené žalovaným bez jeho viny, rozsudok nie je riadne zdôvodnený,

je nepreskúmateľný a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny zástupca

žalovaného listom zo dňa 11. 05. 2010 súdu oznámil, že žalovaný je práceneschopný,

nesúhlasí s pojednávaním bez jeho účasti a navrhol pojednávanie odročiť. Napriek

uvedenému súd pojednával bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Uvedeným

spôsobom súd prvého stupňa odňal žalovanému konať pre súdom. Toto právo mu nemôže byť

odňaté aj keď má právneho zástupcu. V danej veci teda neboli splnené predpoklady

na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný oznámil a ospravedlnil súdu

v dostatočnom predstihu neúčasť na pojednávaní súdu, na ktorom bolo vyhlásené napadnuté

rozhodnutie a zároveň vyslovil nesúhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti a požiadal

o odročenie. Žalovaný uviedol, že zlý zdravotný stav, vyžadujúci lekárske ošetrenie resp.

liečebný pobyt je treba považovať za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.

V dôsledku toho, že súd konal bez účasti žalovaného, tento nemohol uplatniť skutočnosti

dôležité pre rozhodnutie sporu. V ďalšom texte odvolania žalovaný namietal

nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku nakoľko z neho nie je zrejmé kedy sa žalovaný

dostal do omeškania s vydaním výťažku z dražby a o aký právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa jedná. Taktiež uviedol,   že právny vzťah žalobcu a   žalovaného v   časti

dotýkajúcej sa vymáhaného peňažného nároku žalobcu v tomto súdnom konaní nemožno

subsumovať pod právny režim Občianskeho zákonníka a preto právny základ, uvádzaný

súdom prvého stupňa, právne neobstojí a žalobcovi tak nevznikol nárok na jeho zaplatenie.

Taktiež uviedol, že žalobný návrh by pre rozpor z dobrými mravmi nemal požívať

právnu   ochranu   a   požiadal   o   ochranu   pred   šikanóznym   výkonom   práva   žalobcu.

Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudkom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom a zároveň že rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 157

ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O. s. p. pre jeho nepreskúmateľnosť.

Žalovaný v priebehu konania poukazoval na rozpor na strane žalobcu, ktorý v podanom

návrhu žiadal poistné plnenie za 16 629 kusov uhynutých kurčiat v sume 360 799,20 Sk

pričom neskôr uvádzal počet 30 000 kusov kurčiat. Žalovaný taktiež namietal, že pri výpočte

požadovanej náhrady poistného plnenia, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v zmysle

čl. 7 písm. c) zmluvných dojednaní, predmetnej poistnej zmluvy si žalobca voči žalovanému nesplnil 8 dňovú oznamovaciu povinnosť poistnej udalosti, čo má za následok zníženie

poistného plnenia až o 60%. Rovnako je potrebné vziať do úvahy, že v zmysle

čl. 6 zmluvných dojednaní k uzatvorenej poistnej zmluve ak vzniklo poistnej organizácii

právo na plnenie z poistnej udalosti, je poisťovňa povinná vyplatiť 90% zo sumy určenej

podľa čl. 4 ( čo znamená, že zmluva bola dojednaná s 10% spoluúčasťou poisteného na plnení

z poistnej udalosti ). Súd sa vo svojom rozhodnutí týmito argumentmi žalovaného nezaoberal

a bez ďalšieho zdôvodnenia sa obmedzil len na konštatovaní, že o výške škody svedčí

vyčíslenie na č. l. 151-153. Nie je možné zistiť akými úvahami a akými zákonnými

ustanoveniami sa riadil prvostupňový súd pri posúdení a rozhodnutí o tom, že žalobcovi patrí

úrok z omeškania vo výške 20%, a to odo dňa 01. 04.1 994, t. j. ako posúdil dobu kedy

sa žalovaný dostal do omeškania ako aj výšku úroku z omeškania a akými úvahami

a zákonnými ustanoveniami sa riadil pri posúdení a rozhodnutí o vznesenej námietke

premlčania. Žalobca si uplatnil svoj nárok dňa 19. 04. 1995, avšak s textu jeho podania

je zrejmé, že sa domáhal len zaplatenia sumy 360 799,20 Sk, pričom príslušenstvo istiny bolo

do konania vnesené až následne a preto sa žalovaný domnieva, že lehota na uplatnenie nároku

v čase od 01. 04. 1994 nemohla byť zachovaná. K tomu aby poistnému vzniklo právo na úrok

z omeškania, sa musí poistné plnenie stať splatným. Ak je však sporný základ plnenia

poistiteľa, ako tomu bola aj v tejto veci, nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné

na zistenie rozsahu poistného plnenia poisťovateľa a preto žalovaný nemôže byť v omeškaní s plnením. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka

a ani všeobecné poistné podmienky neustanovujú kedy je možné považovať vyšetrenie

rozsahu povinnosti poistiteľa plniť za ukončené, je potrebné takéto ukončenie považovať

za skončené len čo bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením

dohodnutý s poisteným rozsah plnenia alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným

rozhodnutím súdu. Keďže v danej veci by sa jednalo o prípad skončenia na zistenie

povinnosti plniť až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, žalovaný sa nemôže

do   omeškania   dostať   ešte   pred   uplynutím   lehoty   stanovenej   súdom   na   plnenie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu

ako vecne správny potvrdiť, pričom sa odvolal na všetky v žalobe, v písomnom vyjadrení ako

aj na pojednávaní konanom dňa 25. 05. 2010 uvedené skutočnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ ) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní

napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné.

Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., že mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom.

Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry odňatím možnosti konať pred súdom

je aj prejednanie ( rozhodnutie ) veci v neprítomnosti účastníka, hoci na to neboli splnené

podmienky

V tejto súvislosti žalovaný namieta, že súd prvého stupňa prejednal vec bez účasti jeho

účasti, napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania. Ako vyplýva

z obsahu spisového materiálu, súd prvého stupňa nariadil pojednávanie v predmetnej veci

na deň 25. 05. 2010 o 09.00 hod. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 11. 05. 2010

doručeným súdu dňa 13. 05. 2010 požiadal súd o odročenie pojednávania s poukazom

na skutočnosť, že žalovaný je práceneschopný od 14. 10. 2009, jeho liečenie pokračuje

v sanatóriu v   Tatranskej Polianke. Uviedol, že dôkazy o uvedených skutočnostiach

sa nachádzajú v   spise Krajského súdu Bratislava sp. zn. 44Cbi 21/2002. Taktiež uviedol,

že žalovaný nesúhlasí s pojednávaním bez jeho účasti.

Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne

predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania ( § 101 ods. 2 O. s. p. ). Keďže účastník môže v konaní vystupovať

aj prostredníctvom zástupcu na základe plnomocenstva ( § 24 a nasl. O. s. p. ), má aj tento

zástupca právo osobne sa zúčastniť konania. Možnosť vec prejednať v neprítomnosti

účastníka konania alebo jeho zástupcu je potrebné posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti

prípadu. Aj keď zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť

ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, je zrejmé,

že za dôležitý dôvod treba považovať také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu

spôsobilé neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Zdravotné problémy žalovaného, o existencii ktorých predložil žalovaný príslušné doklady, je možné v danom prípade považovať

za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Tým, že súd prvého stupňa rozhodol o veci

na pojednávaní,   odročenie ktorého požiadal žalovaný z dôležitých dôvodov, došlo na jeho

strane k odňatiu možnosti konať pred súdom a zároveň aj k porušeniu práva na spravodlivý

proces v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd preto s poukazom

na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O. s. p. zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci

( § 224 ods. 3 O. s. p. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. septembra 2011

  Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková