3Obo/13/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. S. Y., nar. XX. N. XXXX, bytom Y., zast. BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému v 1. rade: M. Q., nar. XX. I. XXXX, bytom H., žalovanému v 2. rade: H. U., nar. XX. N. XXXX, bytom R., a žalovanému v 3. rade: Ing. N. D., nar. XX. Z. XXXX, bytom M., zast. JUDr. Jánom Falisom, advokátom, so sídlom Lermontová 14, 811 05 Bratislava, o návrhu žalovaného v 3. rade na obnovu konania, o odvolaniach žalovaných v 1. a 3. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. apríla 2014, č. k. 7Cbs/2/2010-178, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. apríla 2014, č. k. 7Cbs/2/2010-178 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. apríla 2014, č. k. 7Cbs/2/2010-178 návrh žalovaného v 3. rade, na obnovu konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Cbs/164/2004 zamietol a uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť 135,78 eur náhradu trov konania žalobcovi, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania vychádzal z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. januára 2001, č. k. 21Ncb/39/2010-423, (v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 22Cbs/6/2005) v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2012, č. k. 1Obo/41/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2013, č. k. 1ObdoV/25/2012 a dospel k záveru, že návrh na obnovu konania je potrebné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 22. januára 2008, č. k. 9Cbs/164/04- 262 určil, že žalobca, G., je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., so sídlom vo Vranove nad Topľou a zároveň určil, že zmluvy o prevode obchodného podielu a o zriadení záložného práva na časť obchodného podielu na spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. uzatvorené dňa 03. septembra 2004 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, resp. v 3. rade sú neplatné. Rozhodnutím vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod č. k. 21Ncb/39/2010 rozsudkom zo dňa 25. januára 2001 sa nevyskytli nové skutočnosti, event. dôkazy, ktoré by mohli privodiť pre žalovanéhov 3. rade priaznivejšie rozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 9Cbs/164/04 tak, ako to uvádzal v návrhu na obnovu konania. Návrhy žalovaného v 1. rade uvedené v podaní zo dňa 11. apríla 2014 súd vyhodnotil tak, že v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. sa netýkajú takých skutočností, rozhodnutí, alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní žalovaný v 3. rade. Návrhom na obnovu konania sa nerieši zápis v obchodnom registri príslušného súdu. O mimoriadnych dovolaniach generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, na čo nie je príslušný Krajský súd v Bratislave. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že uznesením zo dňa 15. februára 2012 rozhodol o prerušení konania o návrhu na obnovu konania do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 22Cbs/6/2005 a toto rozhodovanie súviselo práve s podaním mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. VI/2Pz 85/08-12 zo dňa 21. augusta 2008, ktoré sa malo vzťahovať k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1MObdoV/14/2008 zo dňa 28. januára 2010. Právny zástupca žalovaného v 3. rade na pojednávaní dňa 16. apríla 2014 uviedol, že má informáciu o určitých skutočnostiach, ktoré predchádzali podpisu zmluvy, ktorou mal žalobca nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o. a ktoré majú vplyv na obnovu konania. Súd vyzval právneho zástupcu žalovaného v 3. rade, aby skutočnosti súvisiace s jeho tvrdením, ktoré mali predchádzať podpisu zmluvy preukázal súdu do 24. apríla 2014. Žiadny doklad (informáciu) žalovaný v 3. rade, ani právny zástupca žalovaného v 3. rade do termínu odročeného pojednávania súdu nepredložili. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd podľa ust. § 234 ods. 1 O. s. p., návrh žalovaného v 3. rade zo dňa 03. júna 2010, na obnovu konania, zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolania žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade v zákonom stanovenej odvolacej lehote podľa ust. § 204 ods. 1 O. s. p. a žiadali odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne zmenil a návrhu na obnovu konania vyhovel.

Žalovaný v 1. rade odôvodnil odvolanie proti uzneseniu podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. tým, že: súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Naplnenie odvolacích dôvodov videl žalovaný v 1. rade v tom, že súd prvého stupňa nevyhodnotil správne otázku vzájomného odkazovania súdom v rozsudkoch na také rozsudky, ktoré následne boli zrušené. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, nakoľko základný dôvod pre obnovu konania sa nezmenil - rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 22Cbs/6/2005, ktorým odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa bol ako nezákonný zrušený.

Žalovaný v 3. rade odôvodnil odvolanie proti uzneseniu podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. tým, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a to tým, že žalovaný v 3. rade sa vyjadril na pojednávaní dňa 16. apríla 2014, že sa v termíne 30. apríla 2014 nemôže zúčastniť pojednávania pre vopred naplánovanú a zaplatenú dovolenku do Mexika v termíne od 18. apríla 2014 do 03. mája 2014. Žalovaný v 3. rade namietal aj skutočnosť, že jeho právny zástupca zaslal súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 30. apríla 2014, z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním v trestnej veci sp. zn. 2T/202/2012 vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda. Napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodol.

Žalovaný v 3. rade sa pripojil k odvolaniu žalovaného v 1. rade a poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Žalobca a žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 3. rade je dôvodné.

Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje, ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 2 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nie je rozhodujúce, či účastník konania konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ale len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich procesných právach. Procesnú vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zakladá okrem iného aj pojednávanie, resp. rozhodnutie v neprítomnosti účastníka, resp. jeho právneho zástupcu.

Žalovaný v 3. rade v odvolaní namietol predovšetkým to, že súd prvého stupňa na poslednom pojednávaní konanom dňa 30. 04. 2014 rozhodol bez jeho prítomnosti, ako aj prítomnosti jeho právneho zástupcu, a to napriek tomu, že svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnili.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný v 3. rade a jeho právny zástupca boli riadne a včasne upovedomení o termíne pojednávania na pojednávaní dňa 16. apríla 2014, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní č. l. 164, a teda skutočne v dostatočnom časovom predstihu pred konaním namietaného pojednávania. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný v 3. rade svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 30. apríla 2014 neospravedlnil. Jeho právny zástupca dňa 25. apríla 2014 zaslal súdu podanie zo dňa 25. apríla 2014, súdu doručené dňa 28. apríla 2014 (č. l. 172), ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a súčasne požiadal o jeho odročenie na iný termín. Súčasne súdu oznámil, že vzhľadom na špecifickosť oboch prejednávaných vecí nebolo možné v tak krátkom čase zabezpečiť za seba náhradu.

Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 30. apríla 2014 (č. l. 174 - 176) vyplýva, že tohto pojednávania sa zúčastnili len právny zástupca žalobcu a žalovaný v 1. rade., žalovaný v 3. rade, ani jeho právny zástupca prítomní neboli. Súd po tom, ako vyhlásil uznesenie o pojednávaní v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p., ponechal priestor prítomným účastníkom a ich zástupcom na vyjadrenia a na záver vyhlásil uznesenie.

Právo účastníka byť prítomný na pojednávaní je vyjadrené v ust. § 115 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Vyplývajúc z citovaného ustanovenia, ide o právo, nie povinnosť účastníka konania, t. z., že je na ňom, či svoje právo zúčastniť sa pojednávania na príslušnom súde využije alebo nie.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v znení platnom a účinnom ku dňu konania namietaného pojednávania na súde prvého stupňa (30. apríla 2014), súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Všeobecne platí, že účastník konania sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 ods. 1 O. s. p.). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je zaručené aj v ústavnej rovine (čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd); jeho zmyslom je poskytnúť procesným právam a povinnostiam účastníka konania kvalifikovanú ochranu. Ak je účastník zastúpený advokátom s plným procesným plnomocenstvom (§ 25 O. s. p.), jeho procesné práva a povinnosti vykonáva v konaní jeho zástupca. Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. sa vzťahuje na účastníka konania i na jeho zástupcu.

Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to: riadne predvolanie účastníka (jeho zástupcu) a absencia žiadosti účastníka (jeho zástupcu) o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť (v znení platnom a účinnom k 17. februáru 2011). Ak účastníkovi (jeho zástupcovi) bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto žiadosti.

Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).

I keď Občiansky súdny poriadok výslovne neupravuje povinnosť účastníka (jeho zástupcu) dôležitý dôvod, pre ktorý pojednávanie žiada odročiť, aj preukázať, je hodnoverné preukázanie tohto dôvodu nevyhnutným predpokladom toho, aby súd pojednávanie odročil. Pokiaľ reálna existencia dôvodu odročenia pojednávania nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva takáto žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení.

Zo skutočností vyplývajúcich zo spisu je zrejmé, že žalovaný v 3. rade a aj jeho právny zástupca boli o pojednávaní konanom dňa 30. apríla 2014 riadne upovedomení. V čase pojednávania dňa 17. februára 2011 o 13.00 hod. mal súd prvého stupňa k dispozícii podanie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 25. apríla 2014 s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní a žiadosťou o jeho odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní, keďže v deň 30. apríla 2014 sa musel o 08.15 hod. osobne zúčastniť pojednávania na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 2/202/2012. Na preukázanie v žiadosti uvádzaných tvrdení (kolízia pojednávaní) predložil upovedomenie obhajcu z Okresného súdu Dunajská Streda podpísané sudcom JUDr. M. T.. Súd prvého stupňa následne na pojednávaní konanom dňa 30. apríla 2014 vyhlásil uznesenie, o tom že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného v 3. rade a jeho zástupcu.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky podmienky, za ktorých môže súd pojednávať v neprítomnosti účastníkov, nakoľko právny zástupca žalovaného v 3. rade podal včas žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom tento dôležitý dôvod aj hodnoverne preukázal. Dostatočne vysvetlil, prečo je nevyhnutná jeho účasť na pojednávaní na Okresnom súde Dunajská Streda a uviedol dôvod prečo nebolo možné zabezpečiť na predmetné pojednávanie náhradu. Pričom zo samotnej skutočnosti, že sa o kolízii dvoch pojednávaní dozvedel 6 dní pred ich konaním znamená, že od právneho zástupcu nemožno spravodlivo požadovať, aby za seba pre ktorékoľvek z uvedených konaní ustanovil zástupcu.

V danej veci boli splnené podmienky na odročenie pojednávania, preto pokiaľ vo veci konajúci súd žiadosti právneho zástupcu žalovaného v 3. rade o odročenie pojednávania nevyhovel a vec prejednal v jeho neprítomnosti, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd zároveň uvádza, že na pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v 3. rade v danej veci boli splnené podmienky, nakoľko tento o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadal. Samotné tvrdenie, že mal na termín nariadeného pojednávania zakúpenú dovolenku, bez jeho preukázania do otvorenia pojednávania a bez podania žiadosti o odročenie pojednávania nezakladá súdu povinnosť odročiť pojednávanie.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým odňal účastníkovi svojim postupom možnosť konať pred súdom, podľa § 221 ods. 1 písm. f/,ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.