Najvyšší súd 3 Obo 13/2008 Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., zastúpený JUDr. M., proti žalovanému V., o zaplatenie sumy 359.961.942,- Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. októbra 2007 č. k. 38 Cb 94/01-166, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. októbra 2007 č. k. 38 Cb 94/01-166   z r u š u j e a vec mu   v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12.10.2007 č. k. 38 Cb 94/01-166 uložil žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku na trovy konania vo výške 14 000 000,- Sk na účet Krajského súdu v Bratislave do 7 dní od právoplatnosti uznesenia.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobou sa pôvodný žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 359.961.942,- Sk s príslušen- stvom. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 6.10.2003, č. k. 38 Cb 94/01-116 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu, čím sa novým žalobcom stala spoločnosť I.. Návrhom zo dňa 5.11.2003 žalovaný žiadal súd, aby uložil žalovanému v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom povinnosť zložiť zábezpeku za trovy konania vo výške 14 000 000,- Sk s tým, že ak do určenej lehoty zábezpeku nezloží, žalovaný nesúhlasí s pokračovaním v konaní.

Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa skúmal splnenie podmienok stanovených v § 51 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. a za tým účelom listom zo dňa 3.11.2006 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o poskytnutie informácie, resp. zistenie cudzieho práva a vzájomnosti, či sa v štáte Vermont USA v obdobných prípadoch žiada alebo nežiada zábezpeka za trovy konania. Z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.11.2006 vyplýva, že vo vzťahu k obchodným veciam nie je medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými zaručená vzájomnosť a neexistuje ani medzinárodná zmluva, ktorú by bolo možné v tomto prípade použiť. Keďže neboli splnené ani ďalšie podmienky ustanovené v § 51 ods. 2 písm. c/ až e/ zákona č. 97/1963 Zb., súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Proti uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalovaný vedel už na základe uznesenia o pripustení zmeny účastníkov konania, že spoločnosť I. sa stala novým žalobcom a že ide o zahraničnú právnickú osobu, a teda v zmysle ustanovenia § 51 ods. 2 písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. nie je možné návrhu žalovaného vyhovieť. Žalobca vyjadril súčasne nesúhlas s názorom súdu, že až do právoplatnosti uznesenia o zmene účastníkov konania žalovaný nevedel, že novým žalobcom je spoločnosť I.. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že žalovaný nepodal návrh na zloženie zábezpeky na trovy konania pred prvým procesným úkonom po tom, čo sa dozvedel, že účastníkom konania je spoločnosť I.. Žalobca vyjadril tiež nesúhlas s tvrdením, že ustanovenie § 51 ods. 2 písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. sa vzťahuje len na spory medzi fyzickými osobami, pričom poukázal na ustanovenie § 32 citovaného zákona. Žalobca v podanom odvolaní namietal tiež výšku uloženej zábezpeky za trovy konania, nakoľko súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil, na základe čoho dospel k sume 14 000 000,- Sk, a preto je podľa jeho názoru rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal odvolanie žalobcu v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. cudzincovi, ktorý sa domáha rozhodnutia o majetkovom práve, súd uloží na návrh odporcu, aby zložil súdom určenú zábezpeku za trovy konania s tým, že ak zábezpeku nezloží do určenej lehoty, nebude proti vôli odporcu v konaní pokračovať a konanie zastaví. V zmysle ustanovenia § 51 ods. 2 citovaného zákona zábezpeku nemožno uložiť, ak a/ návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo urobil procesný úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je slovenským občanom, alebo že slovenské občianstvo stratil; b/ v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada; c/ navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej na úhradu trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú; d/ návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom; e/ navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a preddavkov.

Zahraničná obchodná spoločnosť I. sa stala novým žalobcom v označenom konaní dňom právoplatnosti uznesenia súdu prvého stupňa o pripustení zmeny účastníkov konania na strane žalobcu, teda dňom 18.11.2003. Žalovaný podal súdu návrh na zloženie zábezpeky dňa 3.11.2003, a teda nie je splnený predpoklad pre neuloženie zábezpeky zakotvený v ustanovení § 51 ods. 2 písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. Takisto žalobca nepreukázal, že v štáte, ktorého je príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada v zmysle ustanovenia § 51 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona. Dopytom na Ministerstvo spravodlivosti SR súd prvého stupňa zistil, že medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými nie je zaručená vzájomnosť a neexistuje ani medzinárodná zmluva, ktorú by bolo možné v tomto prípade použiť. Vzhľadom na skutočnosť, že nie sú splnené ani ďalšie predpoklady ustanovené v § 51 ods. 2 písm. c/ až e/ zákona č. 97/1963 Zb., je nutné aplikovať ustanovenie § 51 ods. 1 citovaného zákona a uložiť žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku za trovy konania.

Súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku na trovy konania vo výške 14 000 000,- Sk na účet Krajského súdu v Bratislave do 7 dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, akou úvahou sa súd prvého stupňa spravoval pri určení výšky zábezpeky. Odvolací súd má za to, že pri stanovení výšky zábezpeky za trovy konania je potrebné vychádzať z hodnoty jedného úkonu právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a z predpokladaného počtu úkonov právnych služieb, ktoré budú vykonané v predmetnom súdnom konaní. Pri takto určenej výške zábezpeky za trovy konania je potom potrebné stanoviť primeranú lehotu na zloženie zábezpeky na súde.

Keďže z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú skutočnosti, ktoré viedli súd prvého stupňa k uloženiu povinnosti zložiť do siedmich dní od právoplatnosti zábezpeku za trovy konania vo výške 14 000 000,- Sk, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodol v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.10.2007 č. k. 38 Cb 94/01-166 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 30. júna 2008  

  JUDr. Beata Miničová, v.r.

  predsedníčka senátu.