3 Obo 127/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B. & P. a. s., so sídlom R., IČO: X., právne zastúpený C. & Č., s. r. o., so sídlom R., IČO: X., proti odporcovi U.-R., s. r. o., so sídlom K., IČO: X., o úplné uspokojenie pohľadávok veriteľa v sume 1 933 023,04 € a zaplatenie zmluvnej pokuty, na odvolanie navrhovateľa proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 3.   novembra 2009 č. k. 34 Cbi/6/2009-92, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 3. novembra 2009 č. k. 34 Cbi/6/2009-92   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a na ďalšie konanie:

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok spolu s návrhom na začatie konania, preto ho súd výzvou zo dňa 18. 02. 2009 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v sume 33 193,50 € podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon č. 71/1992 Zb.“). Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že v prípade návrhu podaného podľa ust. § 65 ods. 1 zák.

č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) nejde o spor o peňažnú pohľadávku, a preto mal byť súdom vyrubený súdny poplatok podľa

položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáha zaplatenia sumy 1 933 023,04 € a zmluvnej pokuty vo výške 1,5% mesačne zo sumy 1 415 115,32 € od 29. 03. 2005 do zaplatenia, preto 2

navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok výzvou zo dňa 18. 02. 2009 v správnej výške. S poukazom na uvedené pristúpil k posúdeniu návrhu navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods. 1 O. s. p. Uviedol, že pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k majetkovým pomerom žiadateľa, ktoré je žiadateľ povinný preukázať vierohodným spôsobom. Rozhodnutie o žiadosti musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Preskúmaním majetkových pomerov navrhovateľa súd zistil, zo súvahy za rok 2008, že navrhovateľ vykazuje na strane aktív dlhodobý hmotný majetok v hodnote 26 263 000,-- Sk. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. X. navrhovateľ je

vlastníkom stavby – pozemkov k. ú. P. vo výmere 82 865 m2 – orná pôda a 3 466 m2 – ostatné plochy. Z predložených výpisov z bankového účtu navrhovateľa ďalej zistil, že konečný

zostatok na účte ku dňu 06. 09. 2009 predstavovala suma 14,12 €. Na základe zistených majetkových pomerov navrhovateľa a zvážení povahy jeho nároku uplatneného v návrhu, ako aj zvážením výšky súdneho poplatku krajský súd dospel k záveru, že u navrhovateľa neboli

naplnené zákonné predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods. 1 O. s. p., preto rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu navrhovateľ podal odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, navrhovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym a skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Návrhom na začatie konania sa domáha úplného uspokojenia svojich nárokov podľa ust. § 65 ods. 1 ZKV z dôvodu, že vyrovnanie odporcu, potvrdené uznesením krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 09. 2005 sp. zn.

55 V/7/2004 bolo dosiahnuté podvodným konaním, z dôvodu ktorého došlo k porušeniu a poškodeniu práv navrhovateľa ako veriteľa a k zabráneniu úplného uspokojenia jeho

pohľadávok, uplatnených vo vyrovnacom konaní. Ďalej uviedol, že výška súdneho poplatku vzhľadom na majetkové a príjmové pomery navrhovateľa predstavuje reálnu a objektívnu prekážku prístupu k súdu v rozpore s účelom a zmyslom jeho práv, zaručených v článku 46 3

ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal aj na závery judikatúry ÚS SR (III. ÚS 209/05) a judikatúry ÚS ČR (Sb. ÚS sv. 12 č. 131 s. 245 a Sb. US sv. 12 č. 98 s. 45). Uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov a ani iný likvidný majetok, a teda nemá možnosť zaobstarať si finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku (vzhľadom na jeho výšku), pričom súd nevzal do úvahy existenciu úveru, na splácanie ktorého je navrhovateľ zaviazaný, a ani predbežné opatrenie, ktoré navrhovateľovi bráni v prípadnom scudzení nehnuteľností v k. ú. P., na ktoré súd poukázal v odôvodnení rozhodnutia.   Ďalej uviedol,   že na účte   nemá dostatočné finančné prostriedky, pričom nie je možné od neho požadovať, aby pristúpil k predaju majetku (čo

vzhľadom na vyššie uvedené nie je ani možné), preto nie je ani schopný súdny poplatok vzhľadom na jeho výšku uhradiť a vzhľadom na svoje majetkové pomery si nedokáže finančné prostriedky ani inak zabezpečiť a akákoľvek úhrada (vzhľadom na výšku súdneho poplatku) by viedla k ohrozeniu navrhovateľa z finančného a hospodárskeho hľadiska.

Odmietnutie oslobodiť navrhovateľa od súdnych poplatkov je odmietnutím práva na súdnu ochranu, keďže neschopnosť uhradiť v predmetnom prípade vysoký súdny poplatok je na ujmu (škodu) účastníka konania uplatniť si svoj nárok v konaní pred súdom. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa pochybil aj pri vyrubení súdneho poplatku za návrh o neúčinnosť vyrovnania podľa ust. § 65   ods. 1 ZKV, keď navrhovateľa vyzval   na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 33 193,50 € podľa položky 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. V predmetnej veci ide o návrh a následné konanie, ktoré priamo súvisí (je vyvolané) s vyrovnaním, ako je to napr. pri incidenčnej žalobe a vzhľadom na charakter tohto konania a ust. § 65 ods. 1 ZKV súd mal vyrubiť súdny poplatok za podaný návrh podľa položky 1b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Uvedené potvrdil aj súd, keď predmetný návrh zapísal do súdneho registra „Cbi“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na jeho zrušenie.

Ustanovenie § 65 ods. 1 ZKV poskytuje zákonu ochranu veriteľom pre prípad, ak

po skončení vyrovnania vyjde najavo, že dlžník dosiahol vyrovnanie podvodným konaním alebo tým, že poskytol niektorému z veriteľov osobitné výhody. Ak uvedenú skutočnosť veriteľ zistí, je oprávnený dovolávať sa neúčinnosti vyrovnania na súde v lehote 3 rokov 4

od právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania. Návrhom na začatie konania podľa ust. § 65 ZKV veriteľ sa môže domáhať buď plnenia podľa § 80 písm. b/ O. s. p., t. j. zaplatenia konkrétnej finančnej čiastky alebo určovacím výrokom sa domáhať podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. vyhlásenia neúčinnosti výhody poskytnutej niektorému z veriteľov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 1 933 023,04 € a zmluvnej pokuty vo výške 1,5% mesačne zo sumy 1 415 115,32 € od 29. 03. 2005 do zaplatenia, ak teda plnenia podľa ust. § 80 písm. b/ O. s. p. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku

za podaný návrh v sume 33 193,50 € (t. j. maximálnej výšky súdneho poplatku z uplatnenej sumy. Tvrdenie navrhovateľa, že súdny poplatok za návrh mal byť súdom vyrubený v sume

99,50 € podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov, nie je správne. Skutočnosť, že právna vec je na súde prvého stupňa zapísaná do registra „Cbi“, nemá žiadny vplyv na poplatkovú povinnosť navrhovateľa, vyplývajúcu zo Sadzobníka súdnych poplatkov, ktoré je prílohou zákona č. 71/1991 Zb.

Ustanovenie § 138 ods. 1 O. s. p. upravuje oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorom rozhoduje súd na základe návrhu účastníka, ktorý je súdu povinný preukázať, že v zmysle tohto ustanovenia sú v jeho prípade splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Po preskúmaní majetkových pomerov navrhovateľa súd prvého stupňa zistil zo súvahy za rok 2008, že navrhovateľ vykazuje na strane aktív dlhodobý hmotný majetok v hodnote 26 263 000,-- Sk a je tiež vlastníkom stavby – pozemkov v k. ú. P. vo výmere 82 865 m2- orná pôda a 3 466 m2 – ostatné plochy (výpis z listu vlastníctva č. X.). Ďalej zistil, že konečný zostatok na účte navrhovateľa ku dňu 06. 09. 2009 predstavoval sumu 14,12 €. Na základe takto zistených majetkových pomerov navrhovateľa, zvážení jeho povahy nároku uplatneného návrhu a zvážení výšky súdneho poplatku súd prvého stupňa dospel k záveru, že u navrhovateľa nie sú splnené zákonné predpoklady na oslobodenia od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods. 1 O. s. p., v dôsledku čoho navrhovateľovi nepriznal

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Navrhovateľ tvrdí, že jeho návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov je dôvodný, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov a ani iný „likvidný“ majetok, teda nemá možnosť si zaobstarať si dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku 5

vzhľadom na jeho výšku. Podľa jeho názoru súd nevzal do úvahy existenciu úveru, na splácanie ktorého je navrhovateľ zaviazaný, rovnako ako existenciu predbežného opatrenia, ktoré navrhovateľovi bráni v prípadnom scudzení nehnuteľností v k. ú. P.

Na základe výzvy Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 02. 2009 navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť za podaný návrh súdny poplatok v sume 33 193,50 €, t. j. súdny poplatok vo vysokej výške predstavujúcej maximálnu výšku súdneho poplatku podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, že navrhovateľ vlastní nehnuteľnosti na strane aktív, vykazuje dlhodobý

hmotný majetok v hodnote 26 263 000,-- Sk, nie je, bez ďalšieho zistenia, postačujúce pre konštatovanie takých pomerov účastníka, pre ktoré by nespĺňal zákonné predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods. 1 O. s. p. Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné. Je preto potrebné, aby súd prvého stupňa sa opätovne zaoberal preskúmaním majetkových pomerov navrhovateľa, vrátane toho, či tieto navrhovateľovi ako poplatníkovi umožňujú celkom, resp. sčasti splniť poplatkovú povinnosť, resp. či jej splnenie od neho je možné spravodlivo požadovať vzhľadom na výšku súdneho poplatku 33 193,50 €. Je potrebné zistiť, o aký dlhodobý hmotný majetok v hodnote 26 263 000,-- Sk sa u navrhovateľa jedná a či je možný jeho čiastočný predaj za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na zaplatenie (resp. čiastočné zaplatenie) súdneho poplatku. Uvedené platí aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Majetkové pomery navrhovateľa je potrebné preskúmať so zreteľom aj na uplynutie času od vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa   zo dňa 03. 11. 2009, od kedy sa majetkové pomery navrhovateľa mohli zmeniť. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ je   nielen povinný tvrdiť skutočnosti o jeho nepriaznivých majetkových pomeroch, ale tieto súdu vierohodným spôsobom aj preukázať napr. vo vzťahu k nehnuteľnostiam predložiť dôkazy preukazujúce, že nemôže s nimi nakladať z dôvodu predbežného opatrenia vydaného súdom, resp. preukázať existenciu záložného práva, vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam a podobne a tiež prípadná možnosť zaobstarania si finančných prostriedkov formou úveru.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vo veci predbežne rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tiež nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého 6

stupňa opätovne posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre úplné, resp. čiastočné oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O. s. p.

P o u č e n i e :   Proti tomto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. augusta 2010  

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová