Najvyšší súd
3 Obo 123/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R.M., N., zastúpeného JUDr. P.M., advokátom, D.B. proti žalovanému A., a.s., D., B., IČO: X., zastúpenému JUDr. M.B., advokátom, M., B., o priznanie práva na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 7 Cbs 9/2006-517 zo dňa 12. októbra 2009, takto
r o z h o d o l:
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že znalec Ž.Ú.Ž. je vylúčený z konania vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs 9/2006.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením, sp. zn. 7 Cbs 9/2006 z 12. októbra 2009 námietku zaujatosti žalovaného proti ustanovenému znalcovi Ž.Ú. zamietol. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní o ustanovení znalca rozlišoval medzi vypracovaním znaleckého posudku spoločnosťou C., a.s. a odborným posudkom, ktorý vypracoval v danej veci ustanovený znalec. Z odborného posudku vyplýva, že k jeho objektívnemu vypracovaniu mu chýbali podklady. Súd vylúčil možnú ekonomickú závislosť medzi objednávateľom - žalobcom a zhotoviteľom z dôvodu, že zhotoviteľ je renomovaný Ú. a s tým, že súd eventuálnu námietku zaujatosti zvažoval už pri ustanovení znalca a nespochybnil jeho hodnovernosť, tak ako by to mohlo byť pri ustanovení znalca - fyzickej osoby.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že vyhovie námietke žalovaného a z konania vylúči ustanoveného znalca Ž., Ú.. V odvolaní uviedol, že súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje odvolanie ďalej zdôvodnil pomerom Ž.Ú. ako ustanoveného znalca k účastníkovi konania, ktorý si v roku 2003 u znalca objednal vypracovanie odborného posudku, ktorý potom použil ako jeden z dôkazov na podporu svojho tvrdeného nároku. Uvedený odborný posudok je založený v súdnom spise sp. zn. 9 Cbs 29/03. Odvolateľ poukázal tiež na „odborné vyjadrenie“ znalca k výberu postupov a metód, ktoré je možné použiť v znaleckom posúdení za účelom fúzie spoločností, ktoré si dal žalobca u ustanoveného znalca vypracovať a ktoré je tiež založené v spise. Odvolateľ nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia súdu, že ustanovený znalec je renomovaný Ú. a nie je fyzickou osobou, vo vzťahu k určeniu, či je daná objektívna možnosť zaujatosti ustanoveného znalca alebo nie a uviedol, že súd mal za účelom zabezpečenia objektívnosti znaleckého úkonu ustanoviť za znalca tretiu osobu, ktorá nemá vzťah k žiadnemu účastníkovi konania, a to ani vzťah ekonomický. Nedodržaním tohto postupu súd prvého stupňa porušil princíp rovnosti zbraní účastníkov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolanie v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Žalobca si žalobou uplatnil nárok na doplatenie peňažného doplatku podľa ust. § 281i Obchodného zákonníka na základe zmluvy o zlúčení S., a.s. so spoločnosťou A., a.s.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že určenie všeobecnej hodnoty jednej akcie spoločnosti S., a.s. v nominálnej hodnote 1 000 Sk k 31.12.2002 a určenie všeobecnej hodnoty jednej akcie spoločnosti A., a.s. v nominálnej hodnote 1 000 Sk ku dňu 31.12.2002 sú skutočnosťami, na posúdenie ktorých sú potrebné odborné znalosti, preto uznesením sp. zn. 7 Cbs 9/2006 z 3.9.2009 ustanovil znalca Ž., Ú., aby stanovil všeobecnú hodnotu jednej akcie spoločností. Žalovaný podal proti ustanovenému znalcovi námietky, v ktorých poukázal na jeho pomer k žalobcovi, z čoho odvodzoval jeho zaujatosť.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením námietky zamietol.
O tom, či je vylúčený znalec, platia primerane ustanovenia § 14 až § 16 O.s.p. (§ 17 O.s.p.). Ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p., z ktorého treba vychádzať pri posudzovaní námietky zaujatosti predpokladá taký vzťah osobného záujmu znalca vo veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, či zástupcom, pre ktorý by i napriek zákonom stanoveným povinnostiam nemohol alebo nebol schopný nezávisle a nestranne vykonať odborné posúdenie.
Podľa judikátu 375/2007 ESĽP nedostatok neutrality ustanoveného znalca môže za určitých okolností porušiť princípy rovnosti zbraní, ktoré sú súčasťou konceptu spravodlivého súdneho konania. Treba zohľadniť najmä také faktory, ako je procesné postavenie znalca a jeho úloha v príslušnom súdnom konaní.
V prejednávanom prípade obidvaja účastníci konania predložili nimi objednané znalecké posudky, v ktorých bola vyriešená otázka všeobecnej hodnoty akcií, pričom namietaný znalec určil hodnotu akcií v piatich verziách. Obidva predložené znalecké posudky vypracovali právnické osoby, avšak ich závery sa rozchádzali. Súd prvého stupňa vylúčil ekonomický pomer medzi žalobcom a znalcom Ž.Ú., ktorý mal vzniknúť na základe zmluvy o dielo a Ž., Ú. (ktorá vypracovala znalecký posudok pre žalobcu), uprednostnil pri ustanovení znalca pred inými znalcami z dôvodu, že ide o renomovaný ústav a právnickú osobu. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený postoj súdu prvého stupňa k tomuto znalcovi (keď aj znalec žalovaného bola právnická osoba dlhodobo sa zaoberajúca znaleckou činnosťou) mohol objektívne odôvodniť vznik určitých obáv žalovaného o nerovnomernom procesnom postavení so žalobcom a porušení zásady rovností zbraní.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznesená námietka zaujatosti znalca Ž., Ú., X. je dôvodná pre nedostatok jeho neutrality, preto rozhodol, že tento znalec je vo veci vyhotovenia znaleckého posudku vylúčený.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 18. decembra 2009
JUDr. Beata Miničová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.