3 Obo 119/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu J., U., IČO: X., o vyhlásenie konkurzu, na odvolanie doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. J.J. ml., R. a konkurzného veriteľa J.D., N., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. septembra 2009 č. k. 3K191/99-401, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. J.J. ml.. o d m i e t a.
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. septembra 2009 č. k. 3K 191/99-401 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28. 09. 2009 č. k. 3K 191/99-401 do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. I.V. s tým, že funkcia správcu konkurznej podstaty JUDr. J.J. ml. zaniká dňom 28. 09. 2009. V odôvodnení uviedol, že schôdza konkurzných veriteľov, konaná dňa 28. 09. 2009, rozhodla o zbavení správcu konkurznej podstaty JUDr. J.J. ml. a o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty JUDr. I.V. Súd poukázal na ust. § 10 ods. 6 zákona o konkurze a vyrovnaní a konštatoval, že nového správcu, ktorý je zapísaný v zozname správcov, ustanovil do funkcie na základe hlasovania veriteľov na schôdzi konkurzných veriteľov.
Proti uzneseniu sa odvolal doterajší správca konkurznej podstaty JUDr. J.J. ml. Uviedol, že odvolanie podáva ako oprávnená osoba, pretože napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa rozhodol o jeho právach, ktoré mu boli dané zo zákona. Namietal, že schôdza konkurzných veriteľov sa uskutočnila napriek tomu, že voči konajúcej sudkyni bola vznesená námietka zaujatosti, čo spôsobilo jej vylúčenie z konania. Takéto konanie súdu považuje v príkrom rozpore s § 16 ods. 3 O. s. p. Poukázal tiež na ust. 8 ods.1 ZKV, v zmysle ktorého podľa jeho názoru len v prípade, ak súd zbaví funkcie správcu, ustanoví nového správcu. Schôdza veriteľov nemôže nahradiť rozhodnutie súdu o ustanovení nového správcu, i keď nemožno poprieť, že sa má právo vyjadriť k ustanoveniu nového správcu. Má za to, že vyložiť uvedené ustanovenie možno len tak, že ak sú oprávnené dôvody (námietky) vznesené schôdzou veriteľov, ktoré súd uzná ako objektívne, takéhoto nového správcu neustanoví. Iný vplyv na ustanovenie nového správcu schôdza konkurzných veriteľov nemá. Prvostupňový súd ustanovil nového správcu bez toho, že by doterajší správca bol zákonným spôsobom odvolaný, ktorý postup je v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie zrušiť.
Proti uzneseniu sa odvolal i konkurzný veriteľ J.D. a žiadal jeho zrušenie. Namietal, že súd prvého stupňa odpojednával schôdzu konkurzných veriteľov dňa 28. 09. 2009 v čase trvania jeho ochorenia, ktoré súdu oznámil vopred náležitým spôsobom a zároveň požiadal o ustanovenie nového termínu schôdze. Má za to, že týmto postupom došlo bezpochybne k porušeniu základných zásad občianskeho súdneho konania, vyjadrených v ust. § 18 O. s. p., zo znenia ktorého vyplýva, že žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nemožno vykladať a uplatňovať v konaní pred súdom tak, aby niektorý z účastníkov bol zvýhodnený na úkor druhého účastníka pri uplatňovaní práv, alebo mal priaznivejšie postavenie pri prejednávaní a rozhodovaní veci. V dôsledku tohto postupu mu preto ako účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a v nadväznosti na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené i jeho ústavné právo ako účastníka konania tým, že vec nebola prejednaná v jeho prítomnosti a nebola mu ani ponúknutá možnosť byť prítomný na prejednaní veci a uplatniť jeho hlasovacie právo v uvedenom bode programu schôdze konkurzných veriteľov, čím došlo aj k porušeniu princípu kontraditórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie. Podľa konkurzného veriteľa ust. § 8 zákona o konkurze a vyrovnaní vymedzuje predpoklady pre ustanovenie do funkcie správcu osoby zapísané do zoznamu správcov a upravuje aj možnosť zbavenia funkcie správcu. O zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty má súd možnosť rozhodnúť len v prípade existencie dôležitých dôvodov, ktorými sú najmä trvalé porušovanie povinností správcu, zaujatosť alebo trvale nepriaznivý zdravotný stav. Zbaviť správcu jeho funkcie možno i bez návrhu, ak súd zistí dôležité dôvody, pre ktoré treba zbaviť správcu funkcie. Zbaviť funkcie správcu možno tak aj v prípade jeho nečinnosti, trvalého porušovania povinností správcu, hrubého sťažovania postupu konkurzného konania a pod. Uvedené skutočnosti pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. J.J. ml. neboli evidentné ani v jednom prípade po celú dobu trvania konkurznej veci. Možno preto konštatovať, že na odvolanie z funkcie správcu konkurznej podstaty neboli dané zákonné dôvody, na základe ktorých by bolo možné správcu konkurznej podstaty odvolať. Prvostupňový súd nedodržal tak obligatórnu podmienku zbavenia funkcie správcu zákonným spôsobom tým, že nesprávne právne kvalifikoval a aplikoval predpoklady zbavenia funkcie správcu konkurznej podstaty, nakoľko sa vždy vyžaduje existencia dôležitých dôvodov. Namietal tiež, že voči konajúcej sudkyni vzniesol námietku zaujatosti, pre ktorý dôvod, táto s poukazom na ust. § 14 ods. 1 O. s. p. bola z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená až do momentu, pokiaľ o námietke nerozhodne nadriadený súd. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolaní a dospel k záveru, že doterajší správca k podaniu odvolania nie je oprávnený a odvolaniu konkurzného veriteľa nie je možné vyhovieť.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty v konkurze, vyhlásenom na majetok úpadcu J., Ul.
Vychádzal zo skutočnosti, že dňa 28. 09. 2009 sa konala schôdza konkurzných veriteľov, ktorá hlasovaním schválila návrh na ustanovenie nového správcu.
Z ust. § 8 ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb., ktorým sa tento konkurz spravuje, vyplýva, že zbaviť správcu funkcie môže súd na návrh správcu alebo aj bez návrhu, a to z dôležitých dôvodov. V takom prípade súd ustanoví nového správcu. Nového správcu ustanoví súd tiež na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov.
Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že predpokladom ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty súdom je zbavenie pôvodného správcu jeho funkcie na základe dôležitých dôvodov súdom, resp. rozhodnutie schôdze konkurzných veriteľov, kedy funkcia doterajšieho správcu zaniká zo zákona dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, pre ktoré rozhodnutie schôdze konkurzných veriteľov zákon žiadne dôvody k ustanoveniu nového správcu nepredpokladá.
Schôdza konkurzných veriteľov takto môže postupovať kedykoľvek na základe výsledkov hlasovania. Súd je povinný v takom prípade ustanoviť nového správcu, uvedeného v rozhodnutí schôdze konkurzných veriteľov s tým, že zákon mu neukladá a ani neumožňuje dôvodnosť ustanovenia nového správcu posudzovať podľa prvej a druhej vety § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní, ale výslovne súdu ukladá povinnosť ustanoviť nového správcu podľa odseku 1 § 8 zákona o konkurze a vyrovnaní, t.j., že musí ísť o správcu, ktorý je zapísaný v príslušnom zozname správcov (viď stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Obpj 7/2005).
Keďže účastníkom konania o ustanovenie správcu je len nový správca konkurznej podstaty, nakoľko doterajšiemu správcovi funkcia zaniká ex lege dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, uznesenie o ustanovení nového správcu sa doterajšieho správcu žiadnym spôsobom nedotýka, a preto nie je osobou oprávnenou podať proti tomuto uzneseniu odvolanie, a to ani v tom prípade, že súd zánik jeho funkcie deklaroval osobitným výrokom uznesenia (zhodne viď uvedené stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolanie doterajšieho správcu podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol.
Z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za opodstatnené ani odvolanie konkurzného veriteľa, podané proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že súd prvého stupňa nezbavil funkcie správcu zákonným spôsobom za existencie dôležitých dôvodov.
Konkurzný veriteľ v odvolaní namietal tiež, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože svoju neúčasť na schôdzi konkurzných veriteľov riadne ospravedlnil a požiadal o jej odročenie, čím mu bolo znemožnené uplatniť jeho hlasovacie právo v uvedenom bode programu schôdze konkurzných veriteľov.
Z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že na návrh konkurzného veriteľa S., a. s., zvolal súd prvého stupňa schôdzu konkurzných veriteľov s navrhovaným programom ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty na 07. 04. 2008. Opakovane schôdzu konkurzných veriteľov zvolal súd prvého stupňa na 19. 06. 2008, 16. 10. 2008 a 19. 03. 2009.
Je tiež zrejmé, že konanie zvolaných schôdzí konkurzných veriteľov bolo súdom odročené, a to v prípade schôdze, zvolanej na 19. 06. 2008 a 19. 03. 2009 pre procesné podania odvolateľa, námietky zaujatosti, v ktorých namietal procesný postup (nesúhlasil so zvolaním schôdze č. l. 313 spisu) a pomer sudkyne k jednému z konkurzných veriteľov (č. l. 355 spisu), ktoré námietky nevzhliadol najvyšší súd za dôvodné a konajúcu sudkyňu z konania a prejednávania veci nevylúčil.
Ostatnú námietku zaujatosti (č. l. 413 spisu) vzniesol odvolateľ proti konaniu predmetnej schôdze konkurzných veriteľov, ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Ndob 23/2009 z 23. 11. 2009 nevyhovel.
Súd dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie konania, posudzuje vždy s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu. Preto, i v prípade, ak účastník konania vo svojej žiadosti o odročenie konania uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročenie konania (ďalšieho konania), nie je súd povinný vždy taký dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, pokiaľ by viedol k zámerným procesným obštrukciám.
S prihliadnutím k uvedenému skutkovému stavu je zrejmé, že odvolateľ mal možnosť sa zvolávanej schôdze konkurzných veriteľov zúčastniť. Jej konanie bolo však marené viackrát i pre podania odvolateľa, a preto jeho tvrdenie o tom, že mu bola odňatá možnosť byť na schôdzi prítomný, nemožno považovať za vážne.
Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie odvolateľa, že mu súd prvého stupňa pri konaní ostatnej schôdze konkurzných veriteľov odňal možnosť konať pred súdom.
Pretože najvyšší súd už uvedeným uznesením konajúcu sudkyňu z prejednávania a rozhodovania konkurznej veci nevylúčil, na ktorého dôvody v tomto rozhodnutí poukazuje, nemá opodstatnenie ani tvrdenie odvolateľa, že vo veci konala sudkyňa vylúčená.
Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. marca 2010
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu