Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 11/1012 – 102
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. G. I.., a. s. „v konkurze“, so sídlom v B., proti žalovaným 1) JUDr. G. M., PhDr., B., 2) JUDr. M. M., B.
a 3) JUDr. D. J., B., o zaplatenie 5 000 000 EUR, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. decembra 2011, č. k. 49 Cbi 6/2011 – 92, takto
r o z h o d o l :
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal oslobodenie
od súdnych poplatkov. Rozhodol tak s odôvodnením, že rozhodnutie o návrhu na oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo
pre jeho majetkové pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť jeho právo. Pri rozhodovaní
o oslobodení právnickej osoby súd prihliada na majetkové pomery žiadateľa, ktoré
nie sú len dočasnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže
splniť poplatkovú povinnosť alebo jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať.
Súd pritom skúma, či nepriaznivá majetková situácia podnikateľa vychádza z jeho
podnikateľskej činnosti. Pri skúmaní majetkových pomerov žalobcu zistil, že žalobca
je v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností o celkovej výmere
80 982 m2. Z uvedených skutočností dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
pre oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p.
Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sud pri rozhodovaní
nesprávne vyhodnotil skutkový stav a vyvodil z neho nesprávny záver. Súd sa nesprávne
vysporiadal zo skutočnosťou, že žalobca je právnickou osobou v konkurze. Nemá preto
k dispozícii účtovné doklady spoločnosti, ktoré by umožňovali preukázanie splnenie
podmienok pre oslobodenie od poplatkov. Správkyňa podstaty a zároveň žalovaná 3 Obo 11/1012
3) sa vyjadrila, že i keby spoločnosť mala prostriedky na zaplatenie poplatku nezaplatila
by ho, pretože to nie je možné. Takéto tvrdenie správkyne je účelové a nesprávne,
avšak zo slovného spojenia „i keby spoločnosť s prostriedkami disponovala, nevynaložila
by ich“ vyplýva, že prostriedky na zaplatenie nemá. Skutočnosť, že spoločnosť
má nehnuteľnosti neumožňuje záver, že je bonitná a má prostriedky na zaplatenie poplatku.
Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť
( zmeniť ? ) a rozhodnúť o oslobodení žalobcu od poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10
ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych
poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak vzťahuje
sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím
o oslobodení sa však nevracajú ( § 138 ods. 1 O. s. p. ).
Podmienkou pre oslobodenie účastníka od súdnych poplatkov sú jeho pomery,
ktoré oslobodenie odôvodňujú. I keď účastník uvedenú podmienku spĺňa, nemožno
mu oslobodenie priznať ak ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Zrejme
bezúspešným bude uplatňovanie práva vtedy ak, už zo samotných skutkových skutočností
uvedených v žalobe, i keby boli pravdivé je celkom zjavné, že z nich uplatňované právo
nemožno vyvodiť.
Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci ide u uvedenú situáciu.
Z tvrdenia žalobcu, z pripojených dokladov i z úradnej vedomosti súdu vyplýva,
že na žalobcu bol v roku 2001 vyhlásený konkurz. Kľúčovým účinkom vyhlásenia konkurzu
je, podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ( ďalej
len ZKV ), prechod oprávnenia nakladať s majetkom podstaty a výkon práv a povinností,
ktoré s nakladaním súvisia, na správcu podstaty. Od vyhlásenia konkurzu už úpadca nemá
aktívnu vecnú legitimáciu na vedenie sporov, ktoré sa týkajú majetku podstaty alebo majetku,
ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Znamená to, súdne konania týkajúce sa uvedeného 3 Obo 11/1012
majetku môžu byť začaté len na návrh správcu ale podaním návrhu proti správcovi. Ak takéto
konania začali pred vyhlásením konkurzu tak sa prerušujú ( § 14 ods. 1 písm. c, d ZKV ).
Zmyslom takejto právnej úpravy je, že bez súhlasu správcu nemôžu prebiehať žiadne
konania, ktoré môžu mať dopad na konkurznú podstatu. Týka sa to jak pasívnych sporov,
v ktorých sa uplatňujú nároky proti podstate, tak aj sporov aktívnych, kde sa uplatňujú práva
na majetok patriaci do podstaty ( aj z takýchto sporov môžu vzniknúť značné náklady, ktoré
výrazným spôsobom zaťažia konkurznú podstatu ).
Predmetom konania je náhrada škody proti tretím osobám ( takto je nárok uplatňovaný
aj proti terajšej správkyni, ktorá je žalovanou 3 ), ktoré ju podľa žaloby mali spôsobiť
žalobcovi ( úpadcovi ). Nárok na škodu, ktorá bola spôsobená úpadcovi je súčasťou podstaty
a prípadné trovy konania by boli nárokom proti podstate. Z uvedených dôvodov žalobca
nemôže vo svojom mene právo, ktoré je predmetom žaloby uplatňovať. Ním podaná žaloba
je zjavne neopodstatnená.
Uvedená situácia podľa § 138 ods. 1 O. s. p., bráni tomu, aby sa žalobcovi poskytlo
oslobodenie od súdnych poplatkov, i keby inak jeho pomery oslobodenie opodstatňovali.
Odvolací súd sa hodnotením pomerov žalobcu a správnosťou záverov súdu prvého stupňa
v otázke jeho pomerov nezaoberal, keďže ju pre rozhodnutie o dôvodnosti neoslobodenia
nepovažoval v prejednávacej veci za rozhodujúcu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková