Najvyšší súd

Slovenskej republiky   3 Obo 11/1012 – 102

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. G. I.., a. s. „v konkurze“, so sídlom v B., proti žalovaným 1) JUDr. G. M., PhDr., B., 2) JUDr. M. M., B.

a 3) JUDr. D. J., B., o zaplatenie 5 000 000 EUR, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. decembra 2011, č. k. 49 Cbi 6/2011 – 92, takto

r o z h o d o l :

  Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

  Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal oslobodenie

od súdnych poplatkov. Rozhodol tak s odôvodnením, že rozhodnutie o návrhu na oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo

pre jeho majetkové pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť jeho právo. Pri rozhodovaní

o oslobodení právnickej osoby súd prihliada na majetkové pomery žiadateľa, ktoré

nie sú len dočasnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže

splniť poplatkovú povinnosť alebo jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať.

Súd pritom skúma, či nepriaznivá majetková situácia podnikateľa vychádza z   jeho

podnikateľskej činnosti. Pri skúmaní majetkových pomerov žalobcu zistil, že žalobca

je v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností o celkovej výmere

80 982 m2. Z uvedených skutočností dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky

pre oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p.

Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sud pri rozhodovaní

nesprávne   vyhodnotil skutkový stav a vyvodil z neho nesprávny záver. Súd sa nesprávne

vysporiadal zo skutočnosťou, že žalobca je právnickou osobou v   konkurze. Nemá preto

k dispozícii účtovné doklady spoločnosti, ktoré by umožňovali preukázanie splnenie

podmienok pre oslobodenie od poplatkov. Správkyňa podstaty a   zároveň žalovaná 3 Obo 11/1012

3) sa vyjadrila, že i keby spoločnosť mala prostriedky na zaplatenie poplatku nezaplatila

by ho, pretože to nie je možné. Takéto tvrdenie správkyne je účelové a nesprávne,

avšak zo slovného spojenia „i keby spoločnosť s prostriedkami disponovala, nevynaložila

by ich“ vyplýva, že prostriedky na zaplatenie nemá. Skutočnosť, že spoločnosť

má nehnuteľnosti neumožňuje záver, že je bonitná a má prostriedky na zaplatenie poplatku.

Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť

( zmeniť ? ) a rozhodnúť o oslobodení žalobcu od poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10

ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,

že odvolaniu nemožno vyhovieť.

Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych

poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak vzťahuje

sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím

o oslobodení sa však nevracajú ( § 138 ods. 1 O. s. p. ).

Podmienkou pre   oslobodenie účastníka od súdnych poplatkov sú jeho pomery,

ktoré oslobodenie odôvodňujú. I   keď účastník uvedenú podmienku spĺňa, nemožno

mu oslobodenie priznať ak ide o   zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Zrejme

bezúspešným bude uplatňovanie práva vtedy ak, už zo samotných skutkových skutočností

uvedených v žalobe, i keby boli pravdivé je celkom zjavné, že z nich uplatňované právo

nemožno vyvodiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci ide u uvedenú situáciu.

Z   tvrdenia žalobcu, z   pripojených dokladov i z úradnej vedomosti súdu vyplýva,

že na žalobcu bol v roku 2001 vyhlásený konkurz. Kľúčovým účinkom vyhlásenia konkurzu

je,   podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ( ďalej

len ZKV ), prechod oprávnenia nakladať s majetkom podstaty a výkon práv a povinností,

ktoré s nakladaním súvisia, na správcu podstaty. Od vyhlásenia konkurzu už úpadca nemá

aktívnu vecnú legitimáciu na vedenie sporov, ktoré sa týkajú majetku podstaty alebo majetku,

ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Znamená to,   súdne konania týkajúce sa uvedeného 3 Obo 11/1012

majetku môžu byť začaté len na návrh správcu ale podaním návrhu proti správcovi. Ak takéto

konania začali pred vyhlásením konkurzu tak sa prerušujú ( § 14 ods. 1 písm. c, d ZKV ).

Zmyslom takejto právnej úpravy je, že bez súhlasu správcu nemôžu prebiehať žiadne

konania, ktoré môžu mať dopad na konkurznú podstatu. Týka sa to jak pasívnych sporov,

v ktorých sa uplatňujú nároky proti podstate, tak aj sporov aktívnych, kde sa uplatňujú práva

na majetok patriaci do podstaty ( aj z takýchto sporov môžu vzniknúť značné náklady, ktoré

výrazným spôsobom zaťažia konkurznú podstatu ).

Predmetom konania je náhrada škody proti tretím osobám ( takto je nárok uplatňovaný

aj proti terajšej správkyni, ktorá je žalovanou 3 ), ktoré ju podľa žaloby mali spôsobiť

žalobcovi ( úpadcovi ). Nárok na škodu, ktorá bola spôsobená úpadcovi je súčasťou podstaty

a prípadné trovy konania by boli nárokom proti podstate. Z uvedených dôvodov žalobca

nemôže vo svojom mene právo, ktoré je predmetom žaloby uplatňovať. Ním podaná žaloba

je zjavne neopodstatnená.

Uvedená situácia podľa § 138 ods. 1 O. s. p., bráni tomu, aby sa žalobcovi poskytlo

oslobodenie od súdnych poplatkov, i keby inak   jeho pomery oslobodenie opodstatňovali.

Odvolací súd sa hodnotením pomerov žalobcu a správnosťou záverov súdu prvého stupňa

v otázke jeho pomerov nezaoberal, keďže ju pre rozhodnutie o dôvodnosti neoslobodenia

nepovažoval v prejednávacej veci za rozhodujúcu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa  

§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 29. februára 2012  

JUDr. Peter Dukes, v. r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková