Najvyšší súd

3 Obo 109/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v   právnej veci úpadcu: M. V. – O., C.,

IČO: X. o rozvrhu speňaženého majetku z konkurznej podstaty, o odvolaní veriteľky Ing.

Ľ. K., C. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 27. júla 2011 č. k. 7 K 231/99-437, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie p o t v r d z u je.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením rozhodol o   rozvrhu speňaženého

majetku z podstaty tak, že rozdelil zvyšnú nerozdelenú sumu získanú speňažením konkurznej

podstaty vo výške 32 262,97 eur tak, že v prvej tabuľke výroku uznesenia rozdelil určené

sumy na uspokojenie pohľadávok proti podstate, v druhej tabuľke výroku rozdelil určené

sumy na trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, v tretej tabuľke výroku rozdelil určené

sumy na uspokojenie oddelených veriteľov / D. C. L. uspokojenie vo výške 16 724,90 eur a S.

k., a. s. uspokojenie vo výške 2 312,89 eur / a pohľadávky ostatných tried neuspokojil.

Z   odôvodnenia uznesenia vyplýva, že konečná správa predložená správcom

konkurznej podstaty bola schválená uznesením súdu s nadobudnutím právoplatnosti dňa

21. januára 2008 / na l. č. 399 / a podľa konečnej správy výťažok z peňaženia konkurznej

podstaty úpadcu dosiahol sumu 1 281 673,63 Sk, výdavky správcu sumu 238 823,20 Sk.

Správcovi konkurznej podstaty / § 7 ods. 1 v spojení s § 6a vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení

neskorších predpisov / bola priznaná odmena 128 009 Sk. Vo výroku tohto uznesenia suma

určená správcovi predstavuje zostatok priznanej sumy.

Svoje nároky si v konaní prihlásili záložní veritelia, ktorí boli uspokojení z výťažku

nimi založených vecí tak, že pomerne znášali náklady speňaženia a správy majetku, odmeny a výdavkov správcu v súlade s § 28 ods. 1, 2 v spojení s § 70a ods. 2 ZKV v znení neskorších

predpisov.

Rozvrhové uznesenie bolo spracované v súlade s § 32 ZKV.

  Proti uzneseniu podala odvolanie veriteľka   Ing. Ľ. K. z dôvodu,

že ako bývalá zamestnankyňa, ktorá si prihlásila pohľadávku v   konkurznom konaní,

aj napriek prísľubu správcu konkurznej podstaty nebola uspokojená.

Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolateľka

vyslovila nespokojnosť s   uznesením o   schválení konečnej správy podaním zo dňa

14. decembra 2007 z dôvodu, že nedošlo k uspokojeniu jej pohľadávky. K tomuto

podaniu správca konkurznej podstaty zaujal stanovisko ktoré jej bolo oznámené

/ list z 6. januára 2008 /.

Uviedol, že odvolateľka pracovala u   úpadcu a   jej pohľadávka je v   zozname

konkurzných pohľadávok pod poradovým číslom 32. Pri spracovaní konečnej správy i návrhu

rozvrhu výťažku správca postupoval podľa § 31 a § 32 ZKV. NÚP – OÚP Prievidza poskytol

veriteľke peňažnú náhradu z garančného fondu.

Pohľadávky ostatných tried neboli uspokojené pre nedostatok výťažku.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Súdom prvého stupňa bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, bol ustanovený

správca konkurznej podstaty, ktorý po speňažení podstaty podal konečnú správu, ktorá bola

schválená dňa 12. decembra 2007. Následne súd vydal rozvrhové uznesenie, ktorého účelom

je rozdelenie výťažku z konkurznej podstaty / § 30 ZKV /. Z výroku rozvrhového uznesenia

vyplýva rozdelenie výťažku zo speňaženej podstaty po odpočítaní zákonom predpokladaných

výdavkov / odmena správcu a pod. /.

Odvolateľka si prihlásila pohľadávku a správca pohľadávku uznal so zaradením

do 2. triedy, voči ktorej skutočnosti odvolateľka nenamietala ani nepodala žalobu. Podľa vyjadrenia správcu konkurznej podstaty jej bola finančná náhrada poskytnutá z garančného

fondu.  

Rozvrhové uznesenie je v súlade so schválenou konečnou správou.  

V   konkurznom konaní platí zákonom stanovený postup vyplácania pohľadávok

veriteľov, pričom nie vždy môžu byť všetci veritelia uspokojení z dôvodu nedostatku

prostriedkov získaných speňažovaním konkurznej podstaty. Skutočnosť, že nedošlo

k   uspokojeniu uznanej pohľadávky z   dôvodu nedostatku finančných prostriedkov,

je zákonným dôvodom pre neuspokojenie i právom uplatnenej pohľadávky, preto sa odvolací

súd stotožnil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a   preloženého spisu zistil,

že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s právnym predpisom.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru,

že pri rozhodovaní došlo k nesprávnemu posúdeniu veci, preto uznesenie v napadnutej časti

podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 28. februára 2012

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková