Najvyšší súd  

3 Obo 102/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu P., spol. s r. o. „v konkurze“, P., IČO: X., o rozdelení výťažku, na odvolanie spoločnosti D. C. L., X., L., č. X. zastúpeného: E. L., s. r. o. so sídlom JU., IČO: X. proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. 10. 2011, č. k. 27K/18/2003 – Že - 423,

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením 04. 10. 2011, č. k. 27K/18/2003 – Že - 423Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku z podstaty úpadcu P. spol. s r. o.

„v konkurze“, P., IČO: X..

V odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 27K/18/2003-373 zo dňa 16. 12. 2010

súd schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty úpadcu   P., spol. s   r. o.

a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu Ing. J. Ď.. Na predmetné konkurzné konanie sa

vzhľadom na čas podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vzťahuje zákon

č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom od 12. augusta 2000. Správca

Ing. J. Ď. predložil súdu návrh na rozvrhové uznesenie dňa 10. 01. 2011 a prepracovaný návrh

dňa 14. 02. 2011. Súd v rozvrhovom uznesení v bode III. rozhodol o pohľadávkach proti

podstate veriteľa D. C. L., X., L., č. X. ( ďalej len „D. C. L.“ ) podľa § 31 ods. 1 písm. b)

ZKV, ktorú uspokojil v plnej výške. V bode IV. rozhodol o pohľadávke veriteľa č. 6) M. I.

v spojení s výsledkami prieskumného pojednávania zo dňa 02.03.2007 a túto pohľadávku pre

nedostatok finančných prostriedkov uspokojil pomerne podľa ust. § 31

ods. 7 ZKV. Vzhľadom k tomu, že pre nedostatok finančných prostriedkov nebola v celom rozsahu uspokojená pohľadávka ( pracovnoprávny nárok ) veriteľa M. I. uvedená v bode IV.

Vo výroku tohto rozvrhového uznesenia, nespokojujú sa v ňom ani pohľadávky I. triedy.  

Proti uzneseniu sa odvolala spoločnosť ( ďalej len „D. C. L.“ ). Odvolateľ svoje

odvolanie odôvodnil tým, že dňa 06. 06. 2005 bola na Krajský súd Banskej Bystrici doručená

prihláška pohľadávky veriteľa M. I., bytom P., v ktorej si uplatnil voči úpadcovi pohľadávku

vo výške 12 954,66 eur z titulu právoplatného a vykonateľného rozsudku vydaného

Okresným súdom Žiar nad Hronom, sp. zn. 6C 46/03

zo dňa 30. 09. 2003. Prihlásená pohľadávka je pracovnoprávnym nárokom v zmysle § 31

ods. 4 písm. c) ZKV pričom bola uplatnená ako pohľadávka prvej triedy. Uviedol znenie § 31

ods. 3 písm a) a b) ZKV   a § 31 ods. 4 písm c) ZKV. Uznaná pohľadávka pána I.

vo výške 12 954,66 eur vyplýva z už spomenutého rozsudku Okresného súdu Žiar

nad Hronom. Dôvodom vzniku pohľadávky je pracovný úraz pána I. ako zamestnanca

úpadcu, ktorý utrpel dňa 13. 10. 1992 a v dôsledku, ktorého bol uznaný za plne invalidného.

V zmysle uvedeného rozsudku bol úpadca povinný doplatiť pánovi Ivaničovi rozdiel

v náhrade za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú mu poskytoval

v nesprávnej výške, a to za obdobie do 01. 09. 1995 do 01. 02. 2003 spolu s príslušenstvom.

V danom prípade nie je daná podmienka podľa § 31 ods. 3 písm. b) ZKV, zo splnenia ktorej

vychádza rozvrhové uznesenie, lebo pohľadávka pána I. vznikla v období rokov 1995-2003,

pričom konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 10. 05. 2005 a teda pohľadávka pána I.

nie je pohľadávkou proti podstate. Pohľadávka pána I. je pracovno-právnym nárokom a mala

byť zaradená medzi pohľadávky prvej triedy takto ako bola prihlásená. Súd v napadnutom

uznesení vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10

ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom

v čase začatia konania pohľadávkami proti podstate sú

a) pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu,

b) pohľadávky podľa odseku 4, ktoré vznikli a sú splatné tri mesiace pred vyhlásením

  konkurzu a v priebehu konkurzu.

Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom

v čase začatia konania pracovnými nárokmi sú

a) nároky úpadcových zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného

pracovného vzťahu, a to

1. mzdové ( platové ) nároky, odmeny za pracovnú pohotovosť a odmeny z dohôd o pracovnej

  činnosti; mzdovým nárokom zamestnanca sú tiež zrážky zo mzdy zamestnanca vykonané

  na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré zamestnávateľ nepoukázal na určený účel,

2. nároky na náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie,

3. nároky na náhradu mzdy za sviatok a pri prekážkach v práci,

4. nároky na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

5. nároky na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru,

6. náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom

  práce,

b) nároky úpadcových zamestnancov vyplývajúce z ich hmotného zabezpečenia,

c) splátky náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní

  invalidity alebo čiastočnej invalidity, ak sa neuhrádzajú inak, a nároky na náhradu

  nákladov na výživu pozostalých, ak ide o náklady poskytované v súvislosti s pracovným

  úrazom alebo chorobou z povolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa ustanovenia § 212 ods. 1

O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,

že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť..

Predmetom odvolania je schválená konečná správa majetku z podstaty a o vyúčtovaní

odmeny a výdavkov, predložená správcom konkurznej podstaty Ing. J. Ď.. Podstata odvolania

spočíva v tom, či konajúci súd správne zaradil nárok veriteľa M. I. uplatnený prihláškou zo

dňa 3. júna 2005 vo   výške 390 272,- Sk / istina 188 945 Sk, úroky 179 757 Sk a trovy

konania / priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu v Žiari nad

Hronom / 6C 46/03 / ako pracovný nárok podľa § 31 ods. 4

písm. c/ a § 32 ods. 2 ZKV a a pohľadávku vo výške 29.049 Sk s úrokmi z omeškania

vo výške 6 442 Sk ku dňu vyhlásenia konkurzu / spolu 37 303 Sk / priznanú právoplatným

a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom / 9C 52/04 / medzi

pohľadávky proti podstate.

Podľa obsahu návrhu a predložených dôkazov, je možné pohľadávku veriteľa

Ing. M. I. považovať za nárok, ktorý by mohol mať charakter prednostnej pohľadávky len za

predpokladu, že vznikol tri mesiace pred vyhlásením konkurzu, resp.

po vyhlásení konkurzu. V tomto prípade nejde o takúto pohľadávku, pretože vznikla skôr,

ako tri mesiace pred vyhlásením konkurzu. Podľa prihlášky ide o pracovný nárok za obdobie

rokov 1995 až 2003, avšak uplatnený ako pohľadávka prvej triedy.

ZKV v ustanovení § 31 ods. 3 písm. b/ a ods. 4 jednoznačne vymedzuje, ktoré

pohľadávky sú proti podstate ( vzniknuté 3 mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu

konkurzu ), ako i to, čo sú pracovné nároky. Súd prvého stupňa s   poukazom na uvedené,

nesprávne pohľadávku zaradil medzi pohľadávky proti podstate. Súd prvého stupňa

teda pochybil, keď pohľadávku veriteľa M. I. nezaradil medzi pohľadávky I. triedy ale medzi

pohľadávky proti podstate, lebo neboli pre priznanie uplatneného nároku,

ako pohľadávky proti podstate splnené predpoklady.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie podľa

§ 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.  

Pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je právny názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 226 O. s. p. záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 4. apríla 2012

  Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková