3Obdo/91/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: FINECON, s.r.o., so sídlom Rybničná 42, 831 06 Bratislava, IČO: 31 324 061, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s. r. o., so sídlom Sliačska 1/A, 931 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 150 715, proti žalovaným: 1/ Chem expres, s.r.o., so sídlom Čsl. armády 308, 955 01 Topoľčany, IČO: 44 231 598, 2/ Ing. U. Y. CSc., miesto podnikania H. XXX/X, XXX XX P., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení advokátskou kanceláriou Zathurecky InPaRtners, s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 578, o ochranu proti nekalej súťaži a ochranu práv z ochrannej známky, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12CbPv/5/2016, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. novembra 2018, č. k. 43CoPv/9/2018-504, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 15. novembra 2018, č. k. 43CoPv/9/2018-504 potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) z 3. októbra 2017, č. k. 12CbPv/5/2016-263, ktorým okresný súd I. zakázal žalovanému 1/ používať na území Slovenskej republiky akékoľvek označenie obsahujúce slovo „BACTISAN“ pre biologické, bakteriálne, enzymatické a chemické prípravky a zakázal mu výrobky s takýmto označením tu vyrábať, dovážať, skladovať, distribuovať, predávať, ponúkať alebo inak rozširovať, II. zakázal žalovanému 1/ používať na území Slovenskej republiky akékoľvek označenie obsahujúce slovo „BACTI“ pre biologické, bakteriálne, enzymatické a chemické prípravky určené pre septiky, žumpy a čističky odpadových vôd a zakázal mu výrobky s takýmto označením tu vyrábať, dovážať, skladovať, distribuovať, predávať, ponúkať alebo inak rozširovať, III. uložil žalovanému 1/ povinnosť poskytnúť žalobcovi informácie týkajúce sa výrobkov s označením „BACTISAN“, a to: informácie o ním predanom množstve a o cene príslušných výrobkov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, IV. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 750,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, V. priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, VI. zakázal žalovanému 2/ používať na území Slovenskej republikyakékoľvek označenie obsahujúce slovo „BACTISAN“ pre biologické, bakteriálne, enzymatické a chemické prípravky a zakázal mu výrobky s takýmto označením tu vyrábať, dovážať, skladovať, distribuovať, predávať, ponúkať alebo inak rozširovať, VII. zakázal žalovanému 2/ používať na území Slovenskej republiky akékoľvek označenie obsahujúce slovo „BACTI“ pre biologické, bakteriálne, enzymatické a chemické prípravky určené pre septiky, žumpy a čističky odpadových vôd a zakázal mu výrobky s takýmto označením tu vyrábať, dovážať, skladovať, distribuovať, predávať, ponúkať alebo inak rozširovať, VIII. uložil žalovanému 2/ povinnosť poskytnúť žalobcovi informácie týkajúce sa výrobkov s označením „BACTISAN“, a to informácie o ním predanom množstve a o cene príslušných výrobkov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, IX. uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 250,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, X. priznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie skonštatoval, že pre posúdenie rozlišovacej spôsobilosti slovného prvku „BACTI“ je zásadné rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚPV“), ktorým bola žalobcovi zapísaná slovná ochranná známka, v dôsledku čoho žalobca požíva právnu ochranu podľa zákona o ochranných známkach, a to aj v situácii, ak sa žalovaní domnievajú, že táto rozlišovaciu schopnosť nemá. Súd v konaní neskúma rozlišovaciu schopnosť zapísanej známky, ale posudzuje výlučne tú skutočnosť, či sa zasahuje do práv súvisiacich s jej zápisom do registra ochranných známok. V sporovom konaní súd pri posúdení práva z ochrannej známky už musí vychádzať zo skutočnosti, že jej zápisom vznikol majiteľovi známky nárok na ochranu. Žalobca ako majiteľ ochrannej známky jej zápisom nadobudol právo na ochranu pred označovaním výrobkov so zhodným alebo podobným určením voči všetkým takým označeniam, ktoré sú zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou „BACTI+“, a súd v tomto konaní nie je oprávnený skúmať, či táto ochranná známka je alebo nie je zapísaná správne, nakoľko na preskúmavanie rozhodnutí ÚPV je určený systém správneho súdnictva. 2.1. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel správne k záveru, že pri označovaní výrobkov distribuovaných žalovanými „BACTISAN“ vzniká z dôvodu podobnosti s ochrannou známkou „BACTI+“ pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti. V ochrannej známke žalobcu je slovný prvok „BACTI“ jediným slovným označením, na ktoré je napojený znak „+“. U menej pozorného spotrebiteľa môže podľa krajského súdu dôjsť k nechcenej zámene oboch výrobcov, keď si vyžiada výrobok „BACTI“ a namiesto BACTI+ kúpi BACTISAN. Rovnako aj u bežného, primerane pozorného spotrebiteľa tieto odôvodnene vyvolávajú predstavu, že ide o výrobky zhodné, iba novšieho radu, alebo že ide o výrobky toho istého výrobcu v rôznych radoch. 2.2. Odvolací súd skonštatoval, že rozmer následkov použitia označenia BACTISAN má charakter nekalosúťažného konania, pretože distribúciou výrobkov BACTISAN využívajú dobrú povesť výrobkov BACTI+, ktoré boli na trhu predávané skôr a s ktorými spotrebitelia boli na základe propagácie a aj osobnej skúsenosti oboznámení. Registrovanie ochrannej známky má chrániť jej majiteľa práve pred nekalosúťažným konaním konkurenta, ktorý podniká so zhodnými alebo zameniteľnými tovarmi a zvolením označenia rovnakého alebo zameniteľného s ochrannou známkou môže získať zákazníkov majiteľa ochrannej známky, čo je nutné vyhodnotiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Konanie žalovaných podľa krajského súdu naplnilo generálnu klauzulu nekalej súťaže, ako aj ďalšie osobitné skutkové podstaty nekalej súťaže, a to klamlivé označovanie výrobkov, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny výrobkov a parazitovanie na povesti. 2.3. K rozhodnutiu ÚPV z 26. novembra 2013, č. POZ 821-2009/N-192-2013/Ob, na ktoré poukazovali žalovaní, odvolací súd uviedol, že predmetné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a následne bolo zákonným procesným spôsobom zrušené. Konajúce súdy nemohli prihliadnuť na zrušené rozhodnutie a ani odôvodneniu tohto zrušeného rozhodnutia nie je možné pripísať zásadný význam, ako sa toho domáhali žalovaní. ÚPV v rozhodnutí z 26. novembra 2015, č. POZ 821/2009/Z-505-2015 uviedol, že pri zavádzaní výrobku BACTISAN využili žalovaní podobnosť označenia nosnej časti oboch označení v znení BACTI. 2.4. Opakované porušovanie práv z ochrannej známky žalovanými 1/ a 2/ nemôže podľa krajského súdu predstavovať legalizáciu tohto stavu. Skutočnosť, že k porušovaniu práva žalobcu došlo dlhodobo a opakovane, má význam pri posúdení nároku z porušenia práv k ochrannej známke a nároku z nekalejsúťaže. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaní sa opustili distribúciou výrobkov označených BACTISAN porušenia práv žalobcu z ochrannej známky a zároveň naplnili znaky nekalosúťažného konania, a preto okresný súd správne vyhovel žalobcovi aj v časti priznania primeraného zadosťučinenia. K porušovaniu práv žalobcu došlo zo strany žalovaných vedome a vzhľadom na trvalú neochotu odstrániť závadný stav, vyhodnotil výšku priznaného zadosťučinenia za primeranú závažnosti porušenia práv žalobcu na jednej strane a vyjadrenia zodpovednosti žalovaných na druhej strane.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dňa 30. januára 2019 dovolanie, ktorým sa domáhali, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“). 3.1. Prípustnosť dovolania videli dovolatelia v nesprávnom vyriešení právnych otázok - rozsahu ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky podľa § 8 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej len „ZoOZ“), keď bola žalobcovi poskytnutá ochrana i vo vzťahu k tovarom, ktoré nie sú zhodné a ani podobné tovarom zapísaným pre ochrannú známku OZ č. 211438,

- hodnotenia rozlišovacej spôsobilosti druhového opisného slovného prvku „Bacti“, ako aj so súvisiacou otázkou zameniteľnosti tejto časti ochrannej známky „BACTI+“ s označením „BACTISAN“,

- nevysporiadania sa s rozhodnutím ÚPV č. POZ 821/2009/N-192-2013/Ob zo dňa 26. novembra 2013 napriek povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 194 ods. 2 C.s.p.

4. Vo vzťahu k prvej otázke dovolatelia namietali, že súdy nižšej inštancie im zakázali používať akékoľvek označenie obsahujúce slovo „BACTISAN“ pre biologické, bakteriálne, enzymatické a chemické prípravky bez toho, aby vylúčil prípravky určené na lekárske a zverolekárske účely, čím bola žalobcovi poskytnutá ochrana ďaleko nad rámec zákonnej ochrany vyplývajúcej z okruhu zapísaných tovarov a ich vymedzenia, pričom v plnom rozsahu opomenuli uplatniť zásady hodnotenia zhodnosti a zameniteľnosti tovarov a služieb, čím vyriešili otázku ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky nesprávne a v rozpore s kritériami ustálenými judikatúrou. Dovolatelia pritom poukázali na rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci č. T 584/10, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-39/97 (Canon) a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) sp. zn. 2Sžh/1/2015. 4.1. K druhej označenej otázke žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že základom ochrannej známky žalobcu je slovný prvok „bacti“, ktorý predstavuje skrátený tvar odvodený od slov baktéria, bakteriálny, bakteriologický, a je opisným (druhovým) označením vo vzťahu k zapísaným tovarom. Druhové alebo opisné označenie pritom rozlišovaciu spôsobilosť nemá, prípadne touto disponuje len v minimálnom rozsahu, keď nedostatok rozlišovacej spôsobilosti staršieho označenia výrazne znižuje pravdepodobnosť zámeny s iným neskorším označením. Podľa dovolateľov samotná zhoda v prvkoch, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, nevedie k pravdepodobnosti zámeny, nakoľko pravdepodobnosť zámeny možno konštatovať, ak celkový dojem označení je veľmi podobný alebo zhodný. Dovolatelia v tejto súvislosti prezentovali názor, že krajský súd mal pri svojom rozhodovaní posúdiť mieru rozlišovacej spôsobilosti jednotlivých častí a celej ochrannej známky „BACTI+“ a vplyvu miery rozlišovacej spôsobilosti týchto označení na pravdepodobnosť zámeny posudzovaných označení s prihliadnutím na vyhodnotenie podobnosti označení z hľadiska sémantického, vizuálneho a fonetického a dlhodobú paralelnú prítomnosť výrobkov nesúcich posudzované označenia na trhu. 4.2. Pokiaľ ide o tretiu otázku, bolo podľa dovolateľov potrebné považovať za nevyriešenú prejudiciálnu otázku mieru rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky a súvisiacej otázky pravdepodobnosti zámeny posudzovaných označení, keď došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia ÚPV. Napriek tomu súdy mali prihliadnuť na predmetné rozhodnutie a vysporiadať sa s ním.

5. Žalobca vo vyjadrení z 30. mája 2019 navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podali včas žalovaní 1/ a 2/ zastúpení advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Úvodom dovolací súd konštatuje, že pri svojom rozhodovaní je viazaný tým, že žalobca je majiteľom ochrannej známky č. 211438 registrovanej ÚPV. V sporovom konaní, v ktorom sa žalobca domáha ochrany svojho práva k ochrannej známke, do ktorej neoprávnene zasahuje iný subjekt (v danom spore žalovaní 1/ a 2/), je rozsah súdneho prieskumu odlišný od prieskumu vykonávaného ÚPV ako správnym orgánom, resp. súdmi v rámci správneho súdnictva v rámci konania o registrácii ochrannej známky, resp. konania o námietkach. Uvedenému musí zodpovedať aj argumentácia strán sporu. 7.1. Rovnako tak dovolací súd poukazuje na to, že súdy nižšej inštancie konštatovali, že žalovaní 1/ a 2/ neoprávnene zasiahli do práv žalobcu k jeho ochrannej známke, ale zároveň dospeli k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ sa dopustili zároveň aj nekalosúťažného konania, pričom dovolatelia závery konajúcich súdov o ich nekalosúťažnom konaní nespochybňovali, a to vrátane žalobcom uplatnených a súdmi nižšej inštancie priznaných nárokov podľa § 53 Obchodného zákonníka (ktoré sú totožné s nárokmi z porušenia práva k ochrannej známke podľa ZoOZ), ale zúžili rozsah dovolacieho prieskumu len na časť týkajúcu sa známkovo-právnej ochrany.

8. Vo vzťahu k prvej otázke dovolací súd uvádza, že dovolatelia nevymedzili relevantným spôsobom nimi uplatnený dovolací dôvod spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p., keď nepredložili žiadnu vlastnú právnu argumentáciu spochybňujúcu závery krajského súdu vyslovené v bodoch 76. - 78. odôvodnenia jeho rozsudku, ako mal odvolací súd podľa ich názoru vec v tejto časti správne vyriešiť. 8.1. Už v rozsudku z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016 vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu skonštatoval, že rozsah dovolacieho prieskumu je vymedzený konkrétnou argumentáciou dovolateľa, v čom podľa jeho názoru odvolací súd spornú otázku nesprávne právne posúdil a akým spôsobom ju posúdiť mal. Pri vymedzení dovolacieho dôvodu nepostačuje citovanie jednotlivých zákonných ustanovení, prípadne súdnych rozhodnutí (často aj nesúvisiacich s predmetom sporu), ale je povinnosťou dovolateľa zo zákonných ustanovení, prípadne z judikatúry určiť právny záver, ktorého (ne)správnosť v súvislosti s právnymi závermi odvolacieho súdu má preskúmať dovolací súd. Práve povinnosť právneho zastúpenia dovolateľa má zamedziť takýto postup a zároveň povinné právne zastúpenie má zabezpečiť, aby dovolateľ jednotlivé dovolacie dôvody presne uviedol a jednoznačne tým stanovil rozsah dovolacieho prieskumu. 8.2. Samotný odkaz žalovaných 1/ a 2/ na súdne rozhodnutia (konkrétne rozhodnutia T-584/10, C-39/97 a 2Sžh/1/2015) a tvrdenie, že závery krajského súdu sú v rozpore s kritériami uvedenými v predmetných rozhodnutiach, nemôže nahradiť povinnosť dovolateľov vyplývajúcu im z jednoznačného a nepochybného znenia ustanovenia § 432 ods. 2 C.s.p., a to uvedenie, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia odvolacím súdom (t. j. predloženie vlastnej právnej argumentácie). V dôsledku riadneho nevymedzenia dovolacieho dôvodu zo strany žalovaných 1/ a 2/ je tak vylúčené uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu najvyšším súdom v časti nimi uvedenej prvej otázky. 8.3. Okrem toho pozornosti dovolacieho súdu neušlo, že dovolatelia v prípade rozhodnutia odvolacieho senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžh/1/2015 za záver najvyššieho súdu označili závery, ktoré boli obsiahnuté v rozhodnutí ÚPV o rozklade (nachádzajúce sa v časti IV. rozhodnutia najvyššieho súdu), a teda závery, ktoré najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí nevyslovil, keďže vlastné závery najvyššieho súdu sa nachádzajú až v časti V. jeho rozsudku. Uvedené tak podľa názoru dovolacieho súdu svedčí o účelovom a zavádzajúcom konaní žalovaných 1/ a 2/. Preto nie je potrebné, aby k predmetnému rozhodnutiu vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu zaujal ďalšie stanovisko. 8.4. Pokiaľ ide o rozhodnutia T-584/10 a C-39/97, tieto boli vydané v rámci konania o námietkach proti zápisu ochrannej známky, ktoré môžu význam pre rozhodovanie ÚPV v rámci správneho konania (a následne súdov v rámci správneho súdnictva), avšak nedopadajú na predmetný spor, kedy došlo zo strany žalovaných 1/ a 2/ - ktorí nemali zapísanú ochrannú známku - k zásahu do práva žalobcu k ochrannej známke, ktorú mal riadne zapísanú. Predmetnú skutočnosť pritom dovolatelia pri koncipovaní ich mimoriadneho opravného prostriedku vôbec nezohľadnili.

9. Vo vzťahu k druhej otázke dovolací súd uvádza, že predmetnú otázku nie je oprávnený riešiť v rámci sporového konania, keď - ako uviedol už krajský súd vo svojom rozsudku (viď bod 79. jeho odôvodnenia) - posúdenie rozlišovacej spôsobilosti slovného prvku „bacti“ patrilo do právomoci ÚPV ako správneho orgánu, ktorý žalobcovi slovnú ochrannú známku zapísal.

9.1. V rámci civilného sporového konania pritom nie je možné riešiť otázky, ktorých posudzovanie patrí zo zákona do právomoci správnych orgánov, resp. súdom rozhodujúcim v rámci správneho súdnictva. 9.2. Zároveň dovolací súd poukazuje na to, že čiastková argumentácia žalovaných 1/ a 2/ k ich druhej otázke týkajúcej sa ochrannej známky BACTI+ vôbec nemá oporu v záveroch krajského súdu, ktorý vo vzťahu k zapísanej ochrannej známke žalobcu a k výrobkom BACTI+ skonštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ sa distribúciou výrobkov BACTISAN dopustili nekalosúťažného konania (viď bod 81. odôvodnenia rozsudku krajského súdu), pričom - ako už bolo uvedené vyššie (viď bod 7.1. vyššie) - dovolatelia žiadnym spôsobom nespochybňovali správnosť, resp. nesprávnosť právnych záverov súdov nižšej inštancie o naplnení nekalosúťažného konania z ich strany. 9.3. Vyriešenie predmetnej otázky tak nebolo významné pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci, v dôsledku čoho je vylúčený základný predpoklad prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p.

10. Pokiaľ ide o tretiu dovolaciu otázku žalovaných 1/ a 2/, dovolací súd považuje za nevyhnutné poukázať na rozpornosť ich argumentácie, keď na jednej strane uviedli, že rozhodnutie ÚPV, na ktoré poukazovali, bolo zrušené v rámci konania o rozklade a konanie bolo zastavené, a teda je potrebné považovať prejudiciálnu otázku za nevyriešenú, a na druhej strane sa domáhali, aby vo veci rozhodujúce súdy na závery vyslovené v takto zrušenom rozhodnutí správneho orgánu pri svojom rozhodnutí prihliadali ako na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. 10.1. Už len predmetná protirečivosť dovolateľov vylučuje, aby dovolací súd meritórne rozhodol, či v predmetnej veci boli súdy nižšej inštancie pri svojom rozhodovaní viazané nimi označeným (zrušeným) rozhodnutím ÚPV, alebo nie. Dovolacia argumentácia predkladaná dovolateľmi musí byť konzistentná, čo v danom prípade nie je splnené, keď sa účelovo a v rozpore so znením čl. 3 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku snažili o výklad ustanovenia § 194 ods. 2 C.s.p., ktorý jednoznačne protirečí jeho jasnému a nepochybnému zneniu. Pre úplnosť však v tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 194 ods. 2 C.s.p. - ktorého sa predmetná otázka má týkať - z ktorého je zrejmé, že ak bolo o predbežnej otázke rozhodnuté príslušným orgánom, súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Základným predpokladom - aby mohol súd na takéto rozhodnutie prihliadnuť - je z podstaty veci existencia daného rozhodnutia. Ak takéto rozhodnutie o predbežnej otázke vydané napr. správnym orgánom, v čase rozhodovania súdu neexistuje, nakoľko bolo predpísaným spôsobom zrušené, je zrejmé, že súd nemá na čo prihliadať. 10.2. Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že v dôsledku protirečivej argumentácie dovolateľov, ktorá sa vzájomne vylučuje, žalovaní 1/ a 2/ rovnako ako v časti prvej nimi označenej otázky, ani v časti tretej otázky, nevymedzili dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p. spôsobom uvedeným v odseku 2 predmetného ustanovenia, keďže nepredložili jednoznačnú právnu argumentáciu vyjadrujúcu, ako mal odvolací súd podľa ich názoru predmetnú otázku vo svojom rozhodnutí správne vyriešiť.

11. Nakoľko v rozhodovanej veci sú splnené podmienky pre odmietnutie dovolania tak podľa § 447 písm. c/ C.s.p. (viď bod 9.3. vyššie), ako aj podľa § 447 písm. f/ C.s.p. (viď body 8.2. a 10.2. vyššie), najvyšší súd dovolanie žalovaných 1/ a 2/ odmietol.

12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.