3Obdo/8/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J.V.S., s.r.o., so sídlom Pionierska 24, 080 05 Prešov, IČO: 31 696 945, právne zastúpený advokátom JUDr. Alojz Naništa, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 193, proti žalovanému: Obec Lažany, so sídlom Lažany 31, 082 32 Lažany, IČO: 00 690 481, právne zastúpený advokátom JUDr. Peter Ličák, so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, IČO: 37 943 065, o zaplatenie sumy 32 321,34 eur, o vzájomnom návrhu žalovaného, ktorým sa voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 2 100,- eur s príslušenstvom a vzájomnom návrhu žalovaného, ktorým sa voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 1 812,89 eur, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Cob/46/2017-278 zo dňa 19. júna 2018, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 21Cb/42/2014-227 zo dňa 13. októbra 2016 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 32 321,34 eur a 9 % ročný úrok z omeškania tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa voči žalobcovi domáhal zaplatenia sumy vo výške 2 100,- eur, 5,75 % ročného úroku z omeškania tak ako je vyčíslený vo výroku zamietol, vzájomný návrh, ktorým sa žalovaný voči žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 1 812,89 eur vylúčil na samostatné konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania priznal vo výške 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca si nárok na zaplatenie sumy 32 321,34 eur uplatnil ako zaplatenie časti dohodnutej ceny za vykonania diela vyplývajúci zo zmluvy o dielo „R.“. Konajúci súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na doplatenie ceny diela, a preto žalobe vyhovel, ako nároku na úhradu peňažného záväzku rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka aj na zaplatenie príslušného zákonného úroku 9 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnostipohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného. Vzájomnému návrhu o zaplatenie vo výške 2 100,- eur nevyhovel, nakoľko išlo o bezdôvodný návrh.

3. O odvolaní žalovaného (list v spise č. 233) ako odvolací súd rozhodol Krajský súd v Prešove, rozsudkom sp. zn. 1Cob/46/2017-278 zo dňa 19. júna 2018 tak, že odvolanie žalovaného proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol, vo výrokoch I., II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v výške 100 %.

4. V odôvodnená rozhodnutia v bode 7. uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. potvrdil.

5. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie konal napriek oznámeniu neúčasti žalovaného na pojednávaní uviedol, že bolo vecou právneho zástupcu žalovaného, ktorý žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti zabezpečiť za seba náhradu iným právnym zástupcom, čo mu umožňovalo udelené plnomocenstvo zo strany žalovaného. K žiadosti o odročenie pojednávania starostkou uviedol, že táto žiadosť bola nedôvodná a poukázal na fakt, že starostka nepreložila vyhlásenie, že trvá na jej osobnej účasti na pojednávaní. Za podstatnú skutočnosť označil, že nešlo o posledné pojednávanie, keďže ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 13. septembra 2016.

6. S tvrdením, že ide o nepreskúmateľné rozhodnutie sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené. Odvolacím súd preskúmal aj námietky uvedené v odvolaní žalovaného a označil ich ako nedôvodné a za také, ktoré nemôžu privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd mal za zistené, že všetky fakturované práce boli vykonané v požadovanom rozsahu s poukazom na fakt, že žalovaný nikdy nevykonanie prác nereklamoval konkrétne množstvo a ani kvalitu vykonaných prác. Stavebný denník označil za dôkaz o tom, že dielo bolo zhotovené riadne a včas a nemalo vady.

7. V časti, ktorou žalovaný podal odvolanie proti bodu IV., odvolací súd odvolanie odmietol s tým, že proti tomuto rozhodnutiu v tejto časti nejde o odvolanie prípustné.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a o výške v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p.

9. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou dňa 27. augusta 2018, podal žalovaný dovolanie, podaním zo dňa 22. októbra 2018.

10. Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 420 písmeno f/ C. s. p. V odôvodnení na tridsiatich stranách podrobne popísal právny a skutkový stav. Namietal nesprávny procesný postup súdu, keď konal v neprítomnosti žalovaného a toto konanie nijako neodôvodnil. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C. s. p, § 183 ods. 2 C. s. p., § 183 ods. 2 C. s. p. judikatúru, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/54/2010 a fakt, že dôvodom ospravedlnenia bola práceneschopnosť právneho zástupcu, vysoká horúčka a taký zdravotný stav, ktorý mu nedovolil zúčastniť sa pojednávania. Súčasne uviedol, že v čase doručenia jeho ospravedlnenia neúčasti platil O. s. p. a nie C. s. p. Keďže ustanovenie § 183 C. s. p. nebolo v O. s. p. zakotvené, konajúci súd v odôvodnení nemal na ustanovenie C. s. p. poukazovať a žiadosť o odročenie mala byť posudzovaná podľa O. s. p.

11. Žalovaný namietal aj nezrovnalosti výpovedí svedka p. I. s výpoveďami p. Q. a starostky obce a pána Y.. Namietal, že vo veci nevypovedal o úrovni jeho vzdelania, či bol odborne spôsobilý vykonávať funkciu stavbyvedúceho na stavbe. S tvrdením súdu, že stavebný denník je dôkazom o vykonaní fakturovaných prác žalovaný nesúhlasil a považuje fakturáciu za predčasnú. Namieta, že žalobca nebol v zmysle zmluvy o dielo oprávnený faktúru vystaviť, ako aj, že starostka nebola oprávnená preberať vykonanie prác. Súpis vykonaných prác označil za neodôvodnený, ako aj údaje v ňom obsiahnuté. Išlo o fiktívne práce. Podrobne popísal, kedy boli, ktoré práce vykonané a že žalovaný asfalt položil dňa 24.novembra 2011 a nie dňa 27. marca 2012. Podrobne sa zaoberal podmienkami ukončenia prác a tvrdeniami ohľadne plynového potrubia. Za kľúčovú otázku označil, či mal žalovaný ustanoviť stavebný dozor a fakt, že žalobca fakturoval práce v období, v ktorom práce nevykonal. Na strane 31 odôvodnenia dovolania, žalovaný sa podrobne zaberal otázkami odovzdania a prevzatia diela a kládol otázku, prečo žalobca nepostupoval rovnako ako pri obci Ľutina a pri iných identických prípadoch. Namietal, že do dnešného dňa dielo nebolo odovzdané a prevzaté.

12. V zmysle uvedených dôvodov, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a odložiť vykonateľnosť.

13. K dovolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 17. decembra 2018 (list v spise č. 316) a dovolanie označil za neprípustné.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalovaného ako súd dovolací [§ 35 C. s. p. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že žalovaný dovolanie podal včas, je riadne zastúpený, bez nariadenia pojednávania § 443 C. s. p. a skúmal, či voči napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu, je dovolanie prípustné.

15. Dovolanie smeruje voči rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. júna 2018, sp. zn. 1Cob/46/2017, ktorým rozhodnutím odvolanie žalovaného, proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. potvrdil a žalobcovi priznal trovy konania.

16. Z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., ktorým žalovaný prípustnosť dovolania označil vyplýva, že „dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí: f/ Ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Pod pojmom “nesprávny procesný postup súdu„ je potrebné rozumieť taký postup súdu konaní, ktorý je v rozpore so zákonom.

18. Pre prípustnosť dovolania musí súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. V zmysle judikatúry najvyššieho súdu ide napr. o právo vykonať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom v materinskom jazyku, alebo v jazyku ktorému rozumie právo, aby bol rozsudok strane doručený do vlastných rúk.

19. Pre prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu dosahovať mieru a právo porušenia práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé konanie sú zásadne „výsledkové“ zo znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či napadnuté rozhodnutie ako celok bude spravodlivé, závisí v danej veci od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov.

20. K časti dovolania, ktorej žalovaný namieta nesprávny procesný postup v konaní z dôvodu, že súd na pojednávaní dňa 28. júna 2016 uznesením vyhlásil, že bude konať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu napriek jeho žiadosti o odročenia z dôvodu práceneschopnosti a tým straty možnosti klásť svedkovi otázky, dovolací súd uvádza, že vo veci samej sa následne konali ďalšie pojednávania, nešlo o posledné pojednávanie a sporné nie je, že na pojednávaní, na ktorom rozsudok bol vyhlásený, žalovaný prítomný bol. Námietku, že svedok nevypovedal o jeho odbornom vzdelaní dovolací označil za takú, ktorá je pre posúdenie správnosti (nesprávnosti) procesného postupu súdu za neadekvátna a bezpredmetná. Tvrdené nezrovnalosti a rozpory v tvrdení sporovej strany jednou zo sporových strán, nespadajú do procesných práv patriacich účastníkovi konania, ktoré by znemožňovali strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by dochádzalo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Z obsahu odôvodnenia a postupu súdu v danej veci je zrejmé, že žalovaného uvádzané dôvody ohľade nesprávneho procesného postupu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia sú z hľadiska posúdenia zakladajúcich dôvodov prípustnosť dovolania, nepostačujúce.

22. Čo sa týka námietok žalovaného ohľade nesprávne zisteného skutkového stavu súdom s poukazom na platobné podmienky - fakturáciu, súpisu vykonaných prác nedôveryhodnosti stavebného denníka, námietky vymyslených fiktívnych stavebných prác, námietky spojené s položením asfaltu, plynového potrubia, tieto najvyšší súd (dovolací) taktiež hodnotí pre posúdenie splnenia atribútov prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. za bezpredmetné a zavádzajúce. Námietku žalovaného sa týka hmotnoprávneho charakteru, ale nie je preukázaním neprávneho procesného postupu súdu znemožňujúcom strane uskutočňovať jej patriace procesné práva.

23. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Na rozdiel od súdu prvej inštancie a súdu odvolacieho nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 C. s. p.). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako bol zistený odvolacím súdom. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania, vrátane hodnotenia vykonaných dôkazov. Námietky uvedené dovolateľom teda nemôžu predstavovať namietanú vadu zmätočnosti.

24. Dovolací dôvod vada zmätočnosti, nesprávny postup „nie je v tomto prípade dovolacím dôvodom, odvodeným v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 C. s. p. Obsah dovolania neobsahuje aký konkrétny procesný postup, ktorý považuje dovolateľ za nesprávny procesný postup mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva, okrem neodročenia pojednávania konaného dňa 28. júna 2018, s ktorou skutočnosťou sa už dovolací v dôvodoch dovolania vysporiadal.

25. Do práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny proces v zmysle ustálenej judikatúry nepatrí, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov a názorov, ktoré predkladá strana sporu a právo na spravodlivý súdny proces neznamená, aby strana bola pred všeobecným súdom úspešná teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi.

26. Prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu, prípade súdu prvej inštancie, ktoré vyznelo v jeho neprospech, teda vo všeobecnosti, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná.

27. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že nejde o odvolanie prípustné podľa § 420 písm. f/ C. s. p. a preto ho podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol, ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania, dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.