UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: RLC GROUP, s.r.o., so sídlom Stará Prievozská 2, Bratislava, IČO: 46 137 025, zast. SMOLÁK HLAVATÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanému: HORUS TRADE, s.r.o., so sídlom Krížna 12, Bratislava, IČO: 31 381 529, zast. advokátkou Mgr. Lenkou, Pištovou, so sídlom Račianska 66, Bratislava, o zaplatenie 1 1991,28 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 27Cb/222/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 6. marca 2019, č. k. 3Cob/189/2018-181, takto
rozhodol:
I. Dovolanie odmieta.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo dňa 26. marca 2018, č. k. 27Cb/222/2013-104, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. 1.1. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný v konaní, nakoľko nie je vlastníkom nehnuteľnosti (bytu a nebytového priestoru), v ktorom bola umiestnená poškodená kuchynská linka. Súd zároveň dospel k názoru, že kuchynská linka slúži pre užívanie konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá by oddelením stratila na hodnote a je súčasťou veci hlavnej. Žalobca nie je ani nebol vlastníkom bytu a nebytového priestoru, ktorý užíval, ale bol len v nájomnom vzťahu k vlastníkovi a uplatňoval si náhradu škody, ktorá bola spôsobená aplikáciou tapiet, avšak na majetku tretej osoby. Súd vyslovil, že tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci, nemôže vzniknúť. Na tomto základe súd prvej inštancie rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca podaním zo dňa 31. mája 2019 dovolanie z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxidovolacieho súdu nebola vyriešená. 2.1. V dovolaní uvádza, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko kuchynská linka vrátanie skriniek netvorí súčasť bytu, ide o samostatné hnuteľné veci ktorých oddelením nedochádza k znehodnoteniu bytu a hlavný dodávateľ je oprávnený domáhať sa voči subdodávateľovi náhrady škody na veci subdodávateľom poškodenej, ktorá tvorí predmet záväzku - dielo hlavného dodávateľa voči objednávateľovi. V dovolaní podrobne odôvodňuje svoj názor o tom, že kuchynská linka netvorí neodeliteľnú súčasť bytu i s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Cdo/161/2008. Právnu otázku, ktorú by mal dovolací súd vyriešiť je, či je kuchynská linka vrátane kuchynských skriniek súčasť nehnuteľnosti - bytu podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a či je hlavný dodávateľ aktívne legitimovaný domáhať sa voči subdodávateľovi náhrady škody, ktorá vznikla poškodením veci, ktorá je vo vlastníctve objednávateľa. Na základe uvedeného navrhol odvolací rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie časť, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť, vrátane trov konania.
3. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Podľa ustanovenia § 440 C. s. p. platí, že dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi. Je pritom významné, aký dovolací dôvod vo svojom dovolaní uplatnila strana sporu a ako ho vymedzila. 6. Žalovaný vo včas podanom dovolaní vymedzil dovolací dôvod podľa § 431 C. s. p. ako nesprávne právne posúdenie veci, v zmysle ktorého má byť dovolanie prípustné (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.).
K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.
7. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 7.1. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je však limitovaná odsekom 2 uvedeného zákonného ustanovenia a taktiež aj ustanovením § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p., podľa ktorého dovolanie nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
8. V rozhodovanej veci napadol dovolaním žalobca rozsudok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v celkovej výške 1 991,28 eur (na uplatnené príslušenstvo sa neprihliada). 8.1. Ku dňu podania žaloby (20. augusta 2013) na súd prvej inštancie predstavovala výška minimálnej mzdy sumu vo výške 337,70 eur (viď § 1 písm. a/ nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 326/2012 Z. z.). Na to, aby bola daná prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 422 ods. 1 C. s. p., musel by dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení prevyšovať sumu vo výške 3 377,- eur, čo nie je splnené. Tzv. majetkový cenzus predstavuje obmedzenie prípustnosti dovolania na výšku sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu. V posudzovanom prípade tak ide o bagateľnú vec vylúčenú z meritórneho dovolacieho prieskumu.
9. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné. Z tohto dôvodu neboli splnené predpoklady na rozhodnutie o návrhu na odloženie vykonateľnostirozsudku. 10. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.