3Obdo/73/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Y. L., nar. XX. Y. XXXX, bytom F., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Reptišom, so sídlom Nám. Matice Slovenskej 4, Žiar nad Hronom, proti žalovaným: 1/ Majetkový Holding, a.s., so sídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 35 823 364, 2/ RECLAIM, a. s., so sídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 46 076 760, zastúpených advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, so sídlom Alžbetin dvor 1348, Miloslavov, o obnovu konania, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9Cb/44/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. apríla 2016, č. k. 43Cob/5/2016-149, takto

rozhodol:

I. Dovolanie odmieta.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 10. septembra 2015, č. k. 9Cb/44/2013-126, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20Rob/35/2010 a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 579,71 eur. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a /2 náhradu trov odvolacieho konania vo výške 97,58 eur. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podal návrh na obnovu konania po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty plynúcej odo dňa, kedy sa o dôvode obnovy dozvedel. Skutočnosti uvádzané žalobcom mu boli podľa názoru odvolacieho súdu známe už počas pôvodného konania a mohol ich v ňom použiť na obranu svojich práv.

2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dňa 22. júna 2016 dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd uznesenia súdov nižšej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 2.1. Dovolateľ po zrekapitulovaní doterajšieho priebehu konania vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutiami súdov nižšej inštancie, pričom im vytkol, že vo veci rozhodli na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci.

3. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení z 23. júla 2019 navrhli dovolanie žalobcu odmietnuť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. Žalobca podal dovolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). S prihliadnutím na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p. dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania podľa právnej úpravy účinnej v čase podania tohto mimoriadneho opravného prostriedku. 5.1. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu bola upravená v ustanovení § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. Jedine v prípade uznesení taxatívne vymenovaných v ustanovení § 239 O. s. p. mohol dovolateľ „úspešne“ uplatniť dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (iná vada, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (nesprávne právne posúdenie veci). 5.2. Ak dovolanie smerovalo proti inému uzneseniu - než vymenovanému v ustanovení § 239 ods. 1 alebo ods. 2 O. s. p. - mohla byť prípustnosť dovolania založená jedine v prípade, ak bolo konanie na odvolacom súde postihnuté vadou zmätočnosti taxatívne uvedenou v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p.

6. V rozhodovanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v ustanovení § 239 ods. 1 ani ods. 2 O. s. p.). Z uvedeného dôvodu mohla byť prípustnosť dovolania žalobcu daná jedine v prípade, ak by konanie na odvolacom súde (prípadne aj na súde prvej inštancie) bolo poznačené vadou zmätočnosti vymenovanou v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. 6.1. Dovolateľ existenciu vád zmätočnosti podľa § 237 ods. 1 O. s. p. v dovolaní netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo (§ 242 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie žalobcu z tohto dôvodu nie je podľa § 237 ods. 1 O. s. p. procesne prípustné.

7. Pokiaľ žalobca vytýkal súdom nižšej inštancie, že neúplne zistili skutkový stav veci, dovolací súd uvádza, že jeho staršia judikatúra (viď napr. 2Cdo/130/2011, 3Cdo/248/2011, 5Cdo/244/2011 a 7Cdo/38/2012) považovala nedostatočné zistenie skutkového stavu nanajvýš za tzv. inú vadu predstavujúcu dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktorým bolo možné odôvodniť dovolanie podané proti uzneseniam uvedeným v ustanovení § 239 ods. 1 alebo ods. 2 O. s. p. (čo však nie je splnené v rozhodovanej veci) a jedine v takom prípade bolo možné podrobiť uznesenie odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu. Predmetnou námietkou však nebolo možné úspešne odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť mohla byť daná výlučne podľa § 237 ods. 1 O. s. p. (viď aj body 5 a 6 vyššie).

8. Nakoľko prípustnosť podaného dovolania nebola založená podľa § 237 ods. 1 a ani podľa § 239 O. s. p. v znení účinnom ku dňu jeho podania, najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.