3Obdo/71/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: T SILVER, a.s. v likvidácii, so sídlom Popradská 64/I., Košice, IČO: 36 458 911 [a jeho právneho nástupcu TBK (LONDON) LIMITED, so sídlom 1st Saviours Wharf23 Mill Street, London, SE1 2BB Veľká Británia, registračné číslo 4533821], proti žalovanému: FADROUS PARTNERS správcovská, k. s., so sídlom Námestie SNP 14, Bratislava, IČO: 48 002 381, správca konkurznej podstaty úpadcu Technoinvest - Holding, a.s., so sídlom Južná trieda 74, Košice, IČO: 35 732 016, zastúpeného advokátskou kanceláriou IŠ, s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 36 861 472, o určenie popretej pohľadávky, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32Cbi/5/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. januára 2018, č. k. 2CoKR/22/2017-219, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripúšťa, aby do konania vedeného na Okresnom súde v Košiciach pod sp. zn. 32Cbi/5/2016 na miesto doterajšieho žalobcu, obchodnej spoločnosti T SILVER, a.s. v likvidácii, so sídlom Popradská 64/I., Košice, IČO: 36 458 911, vstúpila obchodná spoločnosť TBK (LONDON) LIMITED, so sídlom 1st Saviours Wharf23 Mill Street, London, SE1 2BB Veľká Británia, registračné číslo 4533821.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. januára 2018, č. k. 2CoKR/22/2017-219, rozsudok Okresného súdu Košice I z 3. marca 2017, č. k. 32Cbi/5/2016-141 a uznesenie Okresného súdu Košice I z 15. mája 2018, č. k. 32Cbi/5/2016-235 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 23. januára 2018, č. k. 2CoKR/22/2017-219 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“), ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konanie rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru bola žaloba podaná 9 dní po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie a právo žalobcu na určenie popretej pohľadávky zaniklo, a preto zostalo popretie pohľadávky žalovaným v celom rozsahu účinné a nesporné. Na tento záver nemávplyv opakované doručenie oznámenia o popretí pohľadávky žalobcovi správcom. 1.2. Zároveň odvolací súd skonštatoval, že konajúca sudkyňa okresného súdu nepochybila, ak rozhodla, že vo veci nie je zaujatá, pretože samotná skutočnosť, že právny zástupca žalovaného pracoval v minulosti na súde, nie je bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie konajúcej sudkyne z prejednávania a rozhodovania sporu.

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 11. júna 2018 dovolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“). 2.1. Namietanú vadu zmätočnosti videl dovolateľ predovšetkým v tom, že na pojednávaní na okresnom súde uskutočnenom dňa 3. marca 2017 vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni JUDr. Slávke Garančovskej, nakoľko za žalovaného sa na pojednávaní zúčastnil advokátsky koncipient JUDr. I. Y., ktorý ešte krátko pred pojednávaním pracoval na okresnom súde (na tom istom pracovisku) ako namietaná sudkyňa. S predmetnou námietkou zaujatosti sa však namietaná sudkyňa nevysporiadala spôsobom predpokladaným v ustanovení § 54 C.s.p. a o námietke rozhodla sama na pojednávaní spôsobom, že nie je vo veci zaujatá. Predmetné pochybenie súdu prvej inštancie neodstránil ani krajský súd, keď skonštatoval, že konajúca sudkyňa okresného súdu nepochybila. 2.2. Žalobca zároveň namietal, že došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, keď mu pred pojednávaním nebolo doručené rozsiahle vyjadrenie žalovaného z 22. februára 2017, ktoré obsahovalo zásadnú a úplne novú argumentáciu, ktorú prevzal do svojho rozhodnutia aj okresný súd, pričom žalobca nemal reálnu možnosť sa s ním oboznámiť. S predmetnou námietkou sa pritom odvolací súd vôbec nezaoberal. 2.3. Dovolateľ zároveň vytýkal krajskému súdu, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, keď je založené na odlišných záveroch, než rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom podľa jeho názoru je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo 14. augusta 2018 navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. 3.1. Podľa jeho presvedčenia žalobca uplatnil námietku zaujatosti oneskorene, preto okresný súd postupoval správne, ak na námietku neprihliadal. Zároveň dôvody uvádzané dovolateľom nie sú bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania sporu. Taktiež žalovaný uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno podľa jeho názoru považovať za prekvapivé.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (podľa § 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, dospel k záveru, že jeho dovolanie je dôvodné.

5. V priebehu dovolacieho konania bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz uznesením okresného súdu z 15. mája 2019, sp. zn. 26K/64/2016 (zverejneným v Obchodnom vestníku č. 97/2019 dňa 22. mája 2019), v dôsledku čoho došlo k prerušeniu predmetného dovolacieho konania v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). 5.1. Novelou ZKR uskutočnenou zákonom č. 390/2019 Z. z. účinnou od 1. januára 2020 došlo k novelizácii § 47 ods. 4 ZKR, ktorého nové znenie znie nasledovne: „V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.“ 5.2. S poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 206j druhá veta ZKR sa ustanovenie § 47 ods. 4 ZKR použije aj na konkurzy vyhlásené pred 1. januárom 2020 (t. j. aj na konkurz vyhlásený na majetok žalobcu - pozn. dovolacieho súdu). 5.3. Keďže dovolanie predstavuje osobitný procesný návrh vo veci samej rovnako ako žaloba (k tomu viď aj ustanovenie § 123 ods. 2 C.s.p.), je prípustná aplikácia ustanovenia § 47 ods. 4 druhá až štvrtáveta ZKR aj na štádium dovolacieho konania, ak je konkurz vyhlásený na majetok dovolateľa a správca nepodal návrh na pokračovanie v dovolacom konaní podľa vety 1 § 47 ods. 4 ZKR, s tým, že ak v určenej lehote (nie kratšej ako 30 dní) dovolateľ a ani jeho správca nepodajú návrh na pokračovanie v dovolacom konaní, má nepodanie návrhu na pokračovanie v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania. 5.4. Vzhľadom na uvedené dovolací súd výzvou z 5. marca 2020 vyzval žalobcu a aj ustanoveného správcu (obchodnú spoločnosť KRÁLIK & PARTNERS, konkurzy a reštrukturalizácie k. s.), aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy navrhli pokračovanie v konaní s tým, že ak správca nedá súhlas na pokračovanie v dovolacom konaní, bude pokračovať so žalobcom ako dlžníkom, ak to navrhne žalobca. Pokiaľ návrh na pokračovanie v konaní nepodajú správca a ani žalobca, bude to mať účinky späťvzatia dovolania. Predmetná výzva bola doručená žalobcovi a aj správcovi 9. marca 2020. 5.5. Žalobca v podaní z 26. marca 2020 oznámil dovolaciemu súdu, že trvá na pokračovaní v konaní. 5.6. Lehota určená správcovi s poukazom na znenie ustanovenia § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z. od účinnosti uvedeného zákona (t. j. od 27. marca 2020) do 30. apríla 2020 neplynula. Koniec dovolacím súdom určenej lehoty správcovi tak pripadol na 13. mája 2020. Správca konkurznej podstaty žalobcu sa v určenej lehote (nie kratšej ako 30 dní) na výzvu dovolacieho súdu nevyjadril a návrh na pokračovanie v predmetnom dovolacom konaní nepodal. 5.7. Vzhľadom na uvedené pokračoval dovolací súd v dovolacom konaní podľa § 47 ods. 4 tretia veta ZKR priamo s úpadcom (žalobcom), ktorý v určenej lehote navrhol pokračovanie v predmetnom konaní.

K výroku I.

6. V priebehu dovolacieho konania doručil žalobca súdu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z 1. marca 2019 z dôvodu, že medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou TBK (LONDON) LIMITED bola dňa 14. decembra 2018 zmluva o predaji časti podniku, v dôsledku ktorej prešla časť podniku žalobcu vrátane pohľadávok na kupujúceho. Súčasťou tohto návrhu bol súhlas obchodnej spoločnosti TBK (LONDON) LIMITED so vstupom do konania na strane žalobcu z 1. marca 2019. 6.1. Podľa § 80 ods. 1 C.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. 6.2. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (ods. 2). 6.3. V rozhodovanom spore boli splnené všetky zákonné podmienky vyžadované ustanovením § 80 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., preto dovolací súd podľa § 80 ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 C.s.p. pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu do konania vedeného na okresnom súde sp. zn. 32Cbi/5/2016 (dovolacie konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Obdo/71/2018) tak, že na miesto doterajšieho žalobcu, obchodnej spoločnosti T SILVER, a.s. v likvidácii, so sídlom Popradská 64/I., Košice, IČO: 36 458 911, vstúpila obchodná spoločnosť TBK (LONDON) LIMITED, so sídlom 1st Saviours Wharf23 Mill Street, London, SE1 2BB Veľká Británia, registračné číslo 4533821.

K výroku II.

7. Dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom (ako aj pred súdom prvej inštancie) bolo poznačené žalobcom namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p.

8. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny postup konajúcich súdov vo vzťahu k žalobcom uplatnenej námietke zaujatosti, dovolací súd poukazuje, že predmetom dovolacieho prieskumu nie je, či mala byť sudkyňa okresného súdu JUDr. Slávka Garančovská vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu, ale len to, či postup súdu prvej inštancie a následne aj odvolacieho súdu bol v súlade s ustanovením § 54 C.s.p., alebo v rozpore s ním. 8.1. Z uvedeného dôvodu je irelevantné konštatovanie krajského súdu, že dôvody uvádzané žalobcom v námietke zaujatosti bez ďalšieho nepredstavujú dôvod pre vylúčenie konajúcej sudkyne z prejednávania arozhodovania sporu (viď bod 43. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Rovnako tak je neopodstatnená argumentácia žalovaného vo vyjadrení k dovolaniu, ktorý v zhode s krajským súdom tvrdil, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie namietanej sudkyne. Taktiež sú pre rozhodovanie dovolacieho súdu v predmetnom spore neaplikovateľné rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení. Tieto rozhodnutia sa týkajú posúdenia toho, či sú alebo nie sú dané dôvody pre vylúčenie sudcu, a nie postupu súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Predmetné skutočnosti je potrebné podľa názoru dovolacieho súdu dôsledne odlišovať (a nie zľahčovať a vzájomne zamieňať, ako to spravili tak odvolací súd v napadnutom rozsudku, ako aj žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu). 8.2. Na rozhodovanú vec je naopak plne aplikovateľný rozsudok najvyššieho súdu z 29. apríla 2008, sp. zn. 3Cdo/258/2007, z ktorého vyplýva, že: „Po vznesení námietky zaujatosti bolo možné zo strany súdu vykonať len úkony, ktoré nezniesli odklad, nie však vec prejednať a rozhodnúť. Pokiaľ za tejto procesnej situácie nebola námietka zaujatosti predložená na rozhodnutie nadriadenému súdu, došlo zo strany odvolacieho súdu k procesne nesprávnemu postupu, ktorým bola žalovanej znemožnená realizácia jej procesného práva domôcť sa podaním námietky zaujatosti toho, aby nadriadený súd posúdil, či so zreteľom na ňou uvádzané skutočnosti môžu vznikať pochybnosti o nezaujatosti namietaných sudcov, a aby nadriadený súd rozhodol, či namietaní sudcovia sú alebo nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Tento procesne vadný postup odvolacieho súdu vykazuje znaky odňatia možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.“

9. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p., sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. 9.1. Podľa § 52 ods. 1 C.s.p., strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. 9.2. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (ods. 2). 9.3. Podľa § 53 ods. 1 C.s.p., námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 9.4. Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 2). 9.5. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 3). 9.6. Podľa § 54 ods. 1 C.s.p., súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti. 9.7. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do siedmich dní (ods. 2). 9.8. Podľa § 57 C.s.p., uplatnenie námietky zaujatosti nebráni súdu vec prejednať alebo vykonať iné úkony. Pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

10. Dovolací súd poukazuje na to, že žalobca uplatnil na pojednávaní uskutočnenom dňa 3. marca 2017 námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni pre jej možný pomer k zástupcovi žalovaného (k advokátskemu koncipientovi JUDr. I. Y., PhD.), ktorý pôsobil ako vyšší súdny úradník na okresnom súde (t. j. z dôvodu predpokladaného ustanovením § 49 ods. 1 C.s.p.). 10.1. Menovaný advokátsky koncipient sa zúčastnil na pojednávaní uskutočnenom dňa 3. marca 2017 na základe poverenia udeleného advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o. (v súčasnosti IŠ, s.r.o.) toho istého dňa. Žalobca sa tak mohol dozvedieť o tom, kto bude vystupovať ako zástupcaprotistrany až na predmetnom pojednávaní, z čoho plynie nepochybný záver, že námietka zaujatosti bola uplatnená včas (t. j. v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 prvá veta C.s.p.). 10.2. Tu dovolací súd konštatuje, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že žalobca vedel, kto v spore zastupuje žalovaného. Toto tvrdenie by mohlo mať relevanciu, ak by sa námietka týkala priamo advokáta z advokátskej kancelárie zastupujúcej žalovaného, nie však advokátskeho koncipienta, ktorý v predmetnom spore vystupoval ako zástupca strany až na predmetnom pojednávaní, osobitne v situácii, keď v skoršom štádiu konania bola zástupcom žalovaného poverená iná advokátska koncipientka. Rovnako tak nemožno spravodlivo požadovať od strany sporu, aby si iniciatívne zisťovala, ktoré osoby pôsobia u právneho zástupcu protistrany ako advokátski koncipienti, hoci ide o informáciu verejne dostupnú na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory. Navyše nemožno od strany sporu požadovať, aby predpokladala, že zástupca protistrany poverí zastupovaním v spore svojho advokátskeho koncipienta, prípadne ak má viacerých koncipientov, niektorého z nich.

11. Dovolací súd má za preukázané, že hoci išlo o riadne a včas uplatnenú námietku zaujatosti, okresný súd nepostupoval spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 54 ods. 1 C.s.p. a nepredložil vec na rozhodnutie nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti spolu s vyjadrením namietanej sudkyne. Rovnako tak okresný súd konal v priamom rozpore so zákonným zákazom podľa § 57 C.s.p., keď vo veci samej meritórne rozhodol bez toho, aby o námietke zaujatosti rozhodol nadriadený súd.

12. Procesné pochybenie súdu prvej inštancie je zvýraznené tým, že hoci zákon v ustanovení § 54 ods. 2 C.s.p. zveruje právomoc rozhodnúť v civilnom sporovom konaní o námietke zaujatosti výlučne nadriadenému súdu (resp. v prípade sudcu najvyššieho súdu inému senátu najvyššieho súdu podľa odseku 3), o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom rozhodla sama namietaná sudkyňa okresného súdu, ktorá na pojednávaní konanom dňa 3. marca 2017 rozhodla uznesením tak, že konajúca sudkyňa nie je vo veci zaujatá. 12.1. Pozornosti dovolacieho súdu pritom neušlo, že písomné odôvodnenie rozsudku okresného súdu nezodpovedá obsahu zápisnice o pojednávaní z 3. marca 2017 a vyššie uvedenému výroku uznesenia (viď bod 12. vyššie), keď v písomnom vyhotovení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na predmetnú námietku zaujatosti neprihliadal, pretože žalobca ju podal po zákonom stanovenej lehote a konajúca sudkyňa sa vo veci necíti byť zaujatá (viď bod 35. odôvodnenia rozsudku okresného súdu). Na neprihliadanie na námietku zaujatosti v predmetnom spore neboli splnené zákonné podmienky (k tomu viď body 10. a 10.1. vyššie), pričom z obsahu zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že okresný súd na námietku zaujatosti prihliadal, keďže o nej (hoci nezákonným spôsobom) rozhodol.

13. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi realizáciu jemu patriaceho jedného zo základných práv priznaného mu ako strane sporu zákonom, a to uplatnenie námietky zaujatosti, keďže okresný súd nepostupoval spôsobom predpokladaným v ustanovení § 54 C.s.p. a v priamom rozpore s ustanovením § 57 C.s.p. vo veci samej rozhodol, čím zaťažil konanie vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p. 13.1. Krajský súd v napadnutom rozsudku - napriek tomu, že žalobca nesprávnosť procesného postupu okresného súdu namietal v odvolaní - tento nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie nenapravil, ale naopak ho odobril, v dôsledku čoho je aj konanie pred odvolacím súdom zaťažené vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p. 14. Za dôvodnú vyhodnotil dovolací súd aj námietku žalobcu, že v konaní došlo k princípu rovnosti zbraní. 14.1. Je nesporné, že žalovaný pred pojednávaním uskutočneným dňa 3. marca 2017 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie z 22. februára 2017, z ktorého vychádzal aj okresný súd pri svojom rozhodovaní. Žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s predmetným vyjadrením pred pojednávaním, keďže mal možnosť sa s ním v krátkosti oboznámiť až na pojednávaní, na ktorom bol vo veci vyhlásený rozsudok. Žalobca pritom požiadal o odročenie pojednávania, aby mal možnosť sa s vyjadrením oboznámiť a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy. 14.2. Podľa dovolacieho súdu tak žalobca nemal rovnakú možnosť realizovať svoje procesné práva v predmetnom spore s cieľom ovplyvniť výsledok konania ako mal žalovaný. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby vytvoril žalobcovi dostatočný priestor na oboznámenie sa s vyjadrením žalovaného a naprípadné vyjadrenie sa k nemu, osobitne v situácii, ak obsahovalo nové argumenty. Keďže okresný súd uvedeným spôsobom nepostupoval, zakladá aj tento nedostatok zaťaženie jeho konania vadou zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. 14.3. Rovnakou vadou trpí aj rozsudok krajského súdu, ktorý nielenže predmetné pochybenie okresného súdu nenapravil, ale s uvedenou zásadnou odvolacou námietkou sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal.

15. Na základe uvedeného (viď body 11., 12., 13. a 14. vyššie) dospel dovolací súd k záveru, že konanie pred súdmi nižšej inštancie je poznačené vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p. a jediným možným prostriedkom nápravy porušenia uvedených práv žalobcu súdmi nižšej inštancie je tak zrušenie vydaných rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré už bude zodpovedať požiadavkám spravodlivého súdneho procesu.

16. Vzhľadom na to, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p., najvyšší súd žalobcom napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.). 16.1. Keďže rovnakou vadou zmätočnosti - ktorú by nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní - je postihnuté aj konanie pred súdom prvej inštancie, dovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie ako aj uznesenie súdu prvej inštancie z 15. mája 2018, č. k. 32Cbi/5/2016-235 o trovách konania (§ 449 ods. 2 C.s.p.) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 450 C.s.p.).

17. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a odvolací súd) viazané právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 C.s.p.).

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o trovách pôvodného konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania), ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.