3Obdo/71/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Milan Gernát, so sídlom Pod Břehem 796, Třinec, Česká republika, IČO: 64 591 204, právne zastúpený JUDr. Janou Hanulákovou, advokátkou, DiS., so sídlom Raková 702, Raková, Advokátska kancelária so sídlom Matičné námestie 1427, Čadca, proti žalovanému: ABL - Trade s.r.o., so sídlom Streďanská 5, Topoľčany, IČO: 36 832 871, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom Mierová 1725, Čadca, o zaplatenie 1 402,- eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/20/2016-63 zo dňa 28. júna 2016, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 28. októbra 2015, č. k. 6Cb/7/2015-28 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 705,76 eur.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 402,- eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 30. augusta 2013 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že na základe Zmluvy o dielo zo dňa 5. júna 2013 vykonal pre žalovaného murárske, rekonštrukčné a stavebné práce v Belgicku, za dohodnutú cenu 4 eur za 1 m2. Vykonané práce vyfakturoval faktúrou č. 20130018 zo dňa 30. júna 2013 vo výške 1 402,- eur, ktorú žalovaný nezaplatil.

3. Súd nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi dospel k zisteniam, že žalobca pri vyfakturovaní ceny diela nepostupoval v súlade so zmluvou o dielo, nakoľko dielo riadne žalovanému neodovzdal v zmysle článku 7) zmluvy.

4. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobca nepreukázal, preto žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech žalovaného.

5. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a zdôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že pojednávania sa nezúčastnil z objektívnych dôvodov, nakoľko sa na čas nedostavil na pojednávanie, pričom k prejednávanej veci sa ani nevyjadril a poukázal na úradný zápis spísaný na Okresnom súde v Topoľčanoch, ktorý je súčasťou spisu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie nie je dôvodné. Žalobca sa nevyjadril ani k podanému odporu a nevyjadril sa ani do pojednávania dňa 28. októbra 2015, hoci bol súdom poučený podľa § 120 ods. 1 O. s. p.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť.

8. Odvolací súd z úpravy sudcu na čísle listu 19 v súvislosti s vytýčením termínu pojednávania zistil, že z úpravy nevyplýva, že žalobca bol súdom poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Z tohto postupu súdu vyvodil, že žalobcovi bola odňaté možnosť konať pred súdom a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách odvolacieho konania.

9. Žalovaný podal proti tomuto uzneseniu dovolanie podaním zo dňa 10. októbra 2016 z dôvodu podľa § 420 písm. f/ C. s. p. v spojení s § 419, § 427 ods. 1 C. s. p. a čl. 2 základných princípov C. s. p.. Uviedol, že uznesením krajského súdu došlo k porušeniu práva tým, že žalobca bol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p. v doručenom predvolaní na pojednávanie, preto súd prvého stupňa rozhodol správne a konanie bolo zákonné a spravodlivé na rozdiel od konania na odvolacom súde, ktoré vykazuje znaky nezákonnosti a nespravodlivosti. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).

10. Žalobcovi bolo dovolanie doručené dňa 8. novembra 2016, ku ktorému sa písomne nevyjadril.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (§ 424 C. s. p.) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné.

12. Dovolanie podal žalovaný dňa 20. apríla 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

13. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

14. V danej veci žalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odkázal aj na čl. 2 základných princípov C. s. p.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnychautorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.

16. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

17. Dovolaním je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 419 C. s. p.).

18. V danej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu procesného pochybenia.

19. Dovolanie podľa uplatneného dôvodu (§ 420 písm. f/), je prípustné len proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veci samej a rozhodnutiam, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je také rozhodnutie, ktoré nasleduje po vecnom prejednaní veci odvolacím súdom. Rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá uplatneným nárokom, ktorý hodnotí podľa hmotného práva. Uznesenie o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vo viacerých smeroch odlišuje od ostatných meritórnych rozhodnutí, jednak formou, ale aj tým, že nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Zrušovacie rozhodnutie odvolacieho súdu je upravené v § 389 C. s. p., v ktorom sú formulované 4 prípady, kedy odvolací súd zruší rozhodnutie prvej inštancie. Dôvody uvedené v § 389 ods. 1 písm. a/, b/ a d/ sú procesnými dôvodmi, t. j. pri ich splnení súd vecne vec neprejednáva pre prekážky procesného charakteru, pre ktoré musí rozhodnutie zrušiť. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. sa odvolací súd zaoberal meritom veci, skúmal vec po skutkovej i právnej stránke, avšak dospel k záveru, že je potrebné doplniť dokazovanie. Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť záver, že uznesenie odvolacieho súdu, ktorým súd zrušil odvolací rozsudok (uznesenie) súdu prvej inštancie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej.

20. Odvolací súd v tejto veci zrušil rozhodnutie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bol postup súdu, ktorým odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Toto ustanovenie bolo v C. s. p. nahradené § 420 písm. f/ a to pojmom „právo na spravodlivý proces“, teda pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu spočívajúceho v tom, že strane bolo znemožnené uskutočniť jej patriace procesné práva. Obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú z konštantnej judikatúry ESĽP a ÚS SR.

21. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol, pretože dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 C. s. p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.