Najvyšší súd
3Obdo/71/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: G., a. s., so sídlom K., X. Bratislava, IČO: X., právne zastúpeného H., s. r. o., Š., X. Bratislava,
IČO: X., proti odporcovi: J., nar. X., s miestom pobytu J., X., Breda, Holandsko,
o zaplatenie sumy 4 951,76 eur /149 176,60 Sk/, na dovolanie J. proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/62/2011 zo dňa 08. marca 2011, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Veľkom Krtíši č. k. 6Cb/43/2007-251 zo dňa 26. 08. 2008 rozhodol
tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 149 176,60 Sk, sumu 8 436 Sk ako úrok
z omeškania k 06. 07. 2006, úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 149 176,60 Sk
od 07. 07. 2004 do zaplatenia, príspevok na obstaranie kapitálu vo výške 0,25 % štvrťročne
zo sumy 149 176,60 Sk od 07. 07. 2004 do zaplatenia, poplatok vo výške 1 600 Sk za vedenie
účtu za roky 2005, 2006, resp. vo výške 800 Sk a poplatok vo výške 50 Sk za výpis z účtu
a žalovaného zaviazal na zaplatenie trov konania vo výške 53 264 Sk.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že predmetom sporu medzi účastníkmi konania je
zaplatenie sumy 149 176,60 Sk istiny s príslušenstvom z dôvodu, že na základe zmluvy
o stavebnom sporení medzi dlžníkom L. a žalobcom, žalovaný na zabezpečenie splnenia
záväzku uzavrel ručiteľskú listinu, na základe ktorej sa zaviazal, že na základe vyzvania
žalobcu najneskôr však v deň splatnosti uhradí úver z vlastných prostriedkov i napriek výzve
žalobcu, pokiaľ neuhradí poberateľ úveru ani ručiteľ v tejto lehote splatný úver alebo jeho
časť a žalobcovi budú priznané úroky podľa zvýšenej úrokovej sadzby preberá ručiteľ
záväzok ručenia i za zvyšné úroky. Uviedol, že žalovaný uznal pred súdom nárok žalobcu čo
do základu a výšky, a preto súd v súlade s ustanovením § 153a ods. 1 a 3 O. s. p.
O odvolaní odporcu proti tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č. k. 41Cob/62/2011-343 zo dňa 08. 03. 2011 tak, že odvolanie odporcu odmietol.
V odôvodnení uznesenia citoval ustanovenie § 151a ods. 3 O. s. p., podľa ktorého
rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý
účastníci nemôžu skončiť zmierom. Následne citoval ustanovenia § 202 ods. 1 O. s. p., podľa
ktorého odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydaného na základe uznania alebo vzdania
sa nároku, proti rozsudku pre zmeškania okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydania takéhoto rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Konštatoval, že v danom prípade boli
splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia na základe uznania, proti ktorému odvolanie
nie je prípustné, a preto ho podľa § 218 ods. 1 písmeno c/ O. s. p. odmietol.
Proti tomuto uzneseniu s vyznačenou právoplatnosťou 13. 06. 2011 podaním
doručeným súdu 08. 04. 2013 podal dovolanie odporca, v ktorom namietal, že Okresný súd
unáhlene vyznačil právoplatnosť rozsudku, že bol vraj doručený na adresu jeho bývalej
právnej zástupkyne a že jemu nebol doručený na adresu jeho trvalého pobytu doposiaľ.
Keďže vypovedal plnú moc jeho právnej zástupkyni rozsudok nenadobudol právoplatnosť.
S poukazom na ustanovenia § 103 O. s. p. a § 104 ods. 1 O. s. p., čl. 15 bod 1 písmeno b/
nariadenia vlády ES č. 44/2011 o právomoci a uznávaní rozsudkov, čl. 16 ods. 2 nariadenia
Brusel s tým, že sa domáha zrušenia rozsudku č. k. 6Cb/43/2007-251.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§ 10a ods. 1 O. s. p./ prejednal dovolanie podľa
§ 242 O. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou 13. 06. 2011
a zistil, že v zmysle ustanovenia § 240 ods. 1 O. s. p. nebolo podané v zákonnej lehote
stanovenej ustanovením § 240 ods. 1 O. s. p. a ani dovolateľ nebol zastúpený advokátom.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Z ustanovenia § 241 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolateľ musí popri všeobecných
náležitostí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov
sa toto rozhodnutie napáda, prípadne, ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie
dôvodov dovolania, čoho sa domáha a tiež, že dovolateľ musí byť zastúpený advokátom,
pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec.
V danom prípade dovolateľ nebol zastúpený advokátom a ani nepreukázal, že by mal
on právnické vzdelanie. Dovolateľ ani na základe výzvy tento nedostatok neodstránil.
Pre konania na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom
prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné /§ 243c O. s. p./.
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Z predložených dokladov je zrejmé, že dovolanie podala osoba, ktorá na podanie
dovolania nebola s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 1 O. s. p. osobou oprávnenou ako aj
to, že dovolanie bolo podané oneskorene. Skúmanie námietky dovolateľa v dovolacom
konaní, či bolo napadnuté uznesenie dovolateľovi doručené je právne irelevantné, nakoľko
dovolanie je mimoriadny prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu
a naviac dovolateľ nebol zastúpený advokátom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 dovolacie
konanie zastavil.
Účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. júla 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. I.