3Obdo/7/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, so sídlom Žatevná 2, 841 02 Bratislava, IČO: 00 603 406, proti žalovaným: 1/ Doprastav, a.s., so sídlom Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 31 333 320, zastúpeného JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, so sídlom Rovinka 578/2, 900 41 Rovinka, 2/ " M O N T E C O " spol. s r.o., so sídlom Hattalova 6, 831 03 Bratislava, IČO: 00 698 334, o splnenie povinnosti bezplatne odstrániť vady diela, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/51/2004, o dovolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. septembra 2017, č. k. 8Cob/43/2014-540, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobca má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým uznesením zrušil čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 3. októbra 2013, č. k. 25Cb/51/2004- 493 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že odôvodnenie čiastočného rozsudku súdu prvej inštancie je len všeobecným konštatovaním bez väzby na konkrétne dôkazy, z ktorých by mali vyslovené závery vyplynúť. V odôvodnení rozsudku podľa odvolacieho súdu absentovalo jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a tiež dôsledné vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Podľa odvolacieho súdu samotné konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, je nedostatočné.

2. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ dňa 30. októbra 2017 dovolanie, ktorým žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil. 2.1. Prípustnosť dovolania videl dovolateľ v tom, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 420 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Podľa presvedčenia dovolateľa si žalobca uplatnil žalovaný nárok proti žalovanému 1/ v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6R/1/2014, pričom v prihláške ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol, že pohľadávka vznikla z nesplneného záväzku žalovaného 1/ odstrániť vady diela. Incidenčná žaloba žalobcu bola právoplatne zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 23. októbra 2015, sp. zn.11Cbi/18/2014. Preto je podľa dovolateľa nesporné, že o uplatnenom nároku žalobcu bolo po popretí prihlášky v reštrukturalizačnom konaní právoplatne rozhodnuté pred vydaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. 2.2. Dovolateľ zároveň poukázal na to, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 29. decembra 2014, sp. zn. 6R/1/2014 potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného 1/, čím došlo k skončeniu reštrukturalizácie. Zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu dňa 5. januára 2015 došlo v zmysle ustanovenia § 156 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ex lege k zastaveniu konania vedeného na odvolacom súde pod sp. zn. 8Cob/43/2014. Odvolací súd tak rozhodol v konaní, ktoré bolo už skôr zastavené.

3. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného 1/ z 19. decembra 2017 uviedol, že s podaným dovolaním nesúhlasí a že sa stotožňuje s výrokom napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ako aj s jeho odôvodnením.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného 1/ treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. V zmysle § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ C. s. p.. 5.1. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 5.2. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C. s. p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. 5.3. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

6. Žalovaný 1/ dovolaním napadol uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6.1. Dovolací súd zastáva názor, podľa ktorého (kasačné, procesné) uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení. 6.2. Uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. V dôsledku kasácie prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje. 6.3. Tieto právne náhľady (viď 6.1. a 6.2.) sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (viď Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1354 a 1355), ako aj v ustálenej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, v zmysle ktorej „dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku“ (R 19/2017, ale aj uznesenia sp. zn. 3Cdo/53/2017, 2Cdo/165/2017, 8Cdo/170/2017 a 3Obdo/71/2016).

7. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie, nie je dovolanie podľa § 420 C. s. p. prípustné. Dovolací súd preto dovolanie žalovaného 1/ odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p. bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej nesprávnosti.

8. Len ako poznámku k dovolacej argumentácii žalovaného 1/ najvyšší súd uvádza, že v rozhodovanej veci priebehu ďalšieho konania (vrátane dovolacieho konania) nebránila skutočnosť, že vo vzťahu k nemu bol Okresným súdom Bratislava I potvrdený reštrukturalizačný plán. Ustanovenie § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa vzťahuje len na peňažné pohľadávky, ktorý je potrebné do reštrukturalizácie prihlásiť prihláškou (viď § 120 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Na nepeňažné pohľadávky ako prednostné pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinky povolenia reštrukturalizácie a ani účinky skončenia reštrukturalizácie nepôsobia. Nepeňažné pohľadávky sa neprihlasujú prihláškou a veritelia si ich budú uplatňovať voči dlžníkovi (napr. právo na odstránenie vád, právo na vecné plnenie) alebo na súde (viď Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár. 2. vydanie. C. H. Beck, Praha, 2015).

9. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.