3Obdo/64/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičová 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému: Igor Bilanovič - I.B. +, so sídlom Pavlovičovo námestie 3862/45, Prešov, IČO: 32 937 776, o zaplatenie 3 266,72 eur s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešov zo dňa 13. apríla 2016, č. k. 4Cob/30/2015-184, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 18Cb/31/2013-116 zo dňa 8. januára 2015 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 266,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 6. septembra 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania na súdnom poplatku za návrh vo výške 195,50 eur.

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca si návrhom na začatie konania uplatnil právo na zaplatenia sumy 3 266,72 eur titulom nároku na náhradu poistného plnenia. Vykonaným dokazovaním zisitil, že mal za preukázané, že žalovanému v súlade s uzavretou poistnou zmluvou vznikla povinnosť uhrádzať žalobcovi dohodnuté poistné platby vo forme v dohodnutých štvrťročných lehotách (splátkach) dostal do omeškania s platením poistného, ktorým sa myslí ako to správne uviedol žalobca aj priebežné porušovanie dohodnutej platobnej splátkovej disciplíny, v danom prípade 1 ročnej platobnej disciplíny. Konajúci súd zisitil, že spôsob platenia bol dostatočne zrozumiteľne zmluvne dohodnutý vo forme splátok s dohodnutými termínmi splatnosti jednotlivých splátok, pričom poistník sa dostáva do omeškania so zaplatením tej, ktorej splátky v prípade jej nezaplatenia v termíne splatnosti a že teda úhrada poistného v splátkach neznamená posun splatnosti jednotlivých splátok poistného do termínu splatnosti poslednej splátky, ani to, že až splatnosťou poslednej splátky vznikne poistníkovi povinnosť uhradiť splatné splátky poistného. Konajúci súd obranu žalovaného neakceptoval, ako aj námietku premlčania, vzhľadom na čo žalobe v celom rozsahu vyhovel tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

3. O odvolaní žalovaného (list v spise 130), ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Prešove, rozsudkom zo dňa 13. apríla 2015 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

4. O odvolaní, proti tomuto uzneseniu rozhodol, ako súd odvolací, Krajský súd v T..

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní veci sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa. K jednotlivým námietkam napríklad ako k prekážke rozsúdenej veci, túto označil za nedôvodnú, nakoľko v danej veci sa náhrada týka poškodeného motorového vozidla Hyundai ev. č. I.-E., čo je nárok z tej poistnej zmluvy, ale týka sa iného motorového vozidla ako vo veci č. k. 18Cb/76/2013 pri poškodenom motorovom vozidla Octavia ev. č. I.-XXX-O..

6. Námietku procesného pochybenia odvolací súd označil taktiež za nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 3 O. s. p. a k tvrdeniu, že nebola prednesená žaloba tak, ako na č. l. 80 zápisnice spisu uviedol, že v zápisnici z pojednávania zo dňa 7. októbra 2014 sa konštatuje, že súd bude konať aj v neprítomnosti žalobcu, pričom súd oboznámil doterajší priebeh dokazovania, kedy sa oboznámil aj s obsah spisu, ako aj fakt, že žalobca nemusí predniesť žalobu, keďže za postačujúce sa považuje, ak s žalobou oboznámi súd v neprítomnosti žalobcu.

7. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne skutočnosti, že sa jedná o súbor poistených motorových vozidiel, odvolací súd poukázal na to, že aj keď na č. l. 139 spisu je rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove zo dňa 31. marca 2009 o dočasnom vyradení z cestnej premávky AVIA A 31L ev. č. N.-XXX D. na dobu od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2009, tak toto motorové vozidlo bolo predmetom poistenia a aj zákonné poistenie za toto motorové vozidlo je potrebné platiť. Poukázal na fakt, že Občiansky zákonník nerieši, že v prípade vyradenia motorového vozidla z cestnej premávky sa neplatí poistné a teda aj tu platí obligačná povinnosť na platenie poistného za motorové vozidla po dobu trvania poistného. Konštatoval, že v danej veci, bola povinnosť platiť dojednané poistné so stavom evidovaných motorových vozidiel ku dňu 27. decembra 1990 ako prílohy vyúčtovania poistného za súbor motorový vozidiel z 28. decembra 2009 vo výške 216,50 eur (č. l. 89 za obdobie od 31. decembra 2009 do 30. marca 2010).

8. Skutočnosť, že žalobca vypočutý nebol, odvolací súd neoznačil za dôvod pre zmenu rozhodnutia, nakoľko v konaní žalobca predložil všetky potrebné dôkazy na preukázanie jeho nároku.

9. Čo sa týka výšky poistného stanovenú výšku t. j. 10 344,63 eur označil za správnu a za preukázané, že poistné za ďalšie obdobie zaplatené nebolo a podrobne popísal prečo žalovaný opak dokazovania nepreukázal.

10. K námietke premlčania uviedol, že žaloba bola podaná v 3 ročnej prekluzívnej lehote.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

12. Výrok o náhrade trov konania označil za správny.

13. Proti tomuto rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou 18. júna 2016, v zákonne stanovenej lehote, podal dovolanie žalovaný č. l. 197 (dňa 10. augusta 2016), s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1 C. s. p. zákona č. 160/2015.

14. Prípustnosť dovolania odôvodil nesprávnym procesným postupom súdu, vzhľadom na to, že sa v rozsudku krajský súd nevysporiadal s podstatnými okolnosťami týkajúcimi sa omeškania žalobcu, ako veriteľa, v zmysle ustanovenia § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka a neskorších predpisov tým, že nezaslal bankovú zloženku na zaplatenie lehotného poistného v správnej výške a so správnymi údajmi, ktoré argumenty žalovaný už pred okresným súdom namietal. Súčasne namietal, že krajský súd sanevysporiadal so skutočnosťou, či vôbec žalobca riadne a správne vypočítal výšku poistného plnenia vzhľadom k povahe súborovej zmluvy a tým si splnil povinnosti, na ktoré nadväzuje splnenie povinnosti žalovaným. Uviedol, že v prípade ak by sa žalobca ako veriteľ dostal do omeškania, žalovaný ako dlžník by nebol v omeškaní a tým pádom by v období škodovej udalosti nebol v omeškaní s platením poistného.

15. Žalovaný za nesprávny právny názor označil tvrdenie súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že vyradením motorového vozidla z premávky na cestných komunikáciách nedochádza k zániku poistného plnenia. Toto posúdenie označil za posúdenie v príkrom rozpore s § 9 ods. 1 písm. f/ PZP, z ktorého dôvodu žalovaný napadnutý rozsudok považuje za arbitrárny.

16. Za nesprávne odôvodnenia žalovaný označil aj fakt, že namietal, že nebol vypočutý žalovaný a nie ako sa v napadnutom rozsudku uvádza, že žalobca.

17. Žalovaný namietal, že krajský súd zmenil skutkové zistenia preukázané okresným súdom, keď v opise odôvodnenia uvádza, že žalovaný v deň poistnej udalosti zaplatil 50 eur na motorové vozidlo, pričom nebolo konkrétne uvedené na aké motorové vozidlo, pričom okresný súd jednoznačne uviedol, na ktoré motorové vozidlo bolo žalobcovi poistné v výške 50 eur zaplatené.

18. Podľa žalovaného sa súd vo svojom odôvodnení nevysporiadal s jeho argumentáciou, že dňa 12. mája 2010 zaplatil poistné za konkrétne motorové vozidla. Ďalej namietal, že konajúci súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s tou skutočnosťou, že pre jedno motorové vozidla zanikla poistná zmluva a žalovaný počas platnosti menil predmety poistenia a teda sa menila aj celková poistná zmluva, ako aj to, že žalobca neinformoval žalovaného o skutočnej a riadnej výške poistného plnenia, čím sa dostal do omeškania a počas jeho omeškania sa nemohol dostať do omeškania žalovaný.

19. Žalovaný namietal, že v odôvodnenie neobsahovalo vyčerpávajúcu odpoveď na jeho tvrdenie, že bol žalobca v omeškaní so splnením povinnosti doručiť riadnu bankovú zloženku a neinformoval žalovaného o riadnej výške poistného plnenia a teda žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, nakoľko v omeškaní bol žalobca. Za nepostačujúci odpoveď v odôvodnení žalovaný považuje argumentáciu konajúceho súdu, ohľadne výšky žalovanej sumy za poskytnuté plnenie ako refundácie za poskytnuté plnenie, a to tým, že poskytnuté plnenie žalobcom bolo neprimerane vysoké, vzhľadom na poškodenie vozidla poškodenej pohrebenej služby.

20. Podľa žalovaného sa krajský súd nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, týkajúcich sa nevykonania navrhnutých dôkazov uvedených v bode 4 odvolania, ako aj námietkou ohľadne porušenia zásady rovnosti zbraní.

21. Za nesprávny žalovaný označil aj názor okresného súdu, že žalobca správne zaúčtoval platbu na poistnom medzi všetky poistené vozidlá, pričom nerešpektoval vôľu žalovaného, aby platená suma bola pripočítaná iba na konkrétne špecificky určené motorové vozidlo, a to v rozpore s § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka.

22. Konštatovanie súdom, že poistná suma je správna, žalovaný označil za nepostačujúce vzhľadom aj na skutočnosť, že žalovaný nemal možnosť byť účastníkom likvidácie poistnej udalosti.

23. Žalovaný jednoznačne zastáva názor, že vyššie uvedené procesné pochybenia okresného súdu predstavujú zásah do jeho práva na spravodlivý súdny proces a zo strany okresného súdu bolo porušené jeho právo na kvalitné odôvodnenie čo krajský súd neakceptoval a na odvolanie žalovaného sa nedostatočným spôsobom odôvodnenie nevysporiadal a n i s podstatnými argumentmi a dôkazmi žalovaného.

24. Žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť a zároveň odložiť vykonateľnosť rozhodnutia.

25. Dovolanie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 26. augusta 2016. Žalobca vyjadrenie k dovolaniu nezaslal.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) prejednal dovolanie žalobcu s poukazom na ustanovenie § 443 C. s. p. bez nariadenia pojednávania.

27. Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou 18. júna 2016, podaného už za účinnosti C. s. p. Prípustnoť dovolania žalovaný označil ustanovením § 420 C. s. p.

28. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí v prípadoch vymedzených ustanovením § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. 29. V danej veci podľa žalovaného ide o prípad vymedzený pod písm. f/ § 420 C. s. p., t. j., že súd nesprávnym právnym posúdením znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné úkony v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. V danej veci ide o žalobu podanú 13. februára 2013 teda za účinnosti O. s. p., v ktorej veci bolo rozhodnuté už za účinnosti C. s. p.

31. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

32. Od 1. júna 2016 nadobudol účinnosť C. s. p.

33. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 C. s. p.).

34. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.).

35. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania žalobcu je, či súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.

36. Prvou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania žalovaného je, či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje dostatočné relevantné dôvody, na ktorých je založené a z neho ani nevyplýva jasne právne korektným zrozumiteľným spôsobom, že sa konajúci súd vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami.

37. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca uplatnil voči žalovanému právo na náhradu poistného voči Igorovi Bilanovičovi, ktorý svojím konaním dňa 12. mája 2010 porušil § 17 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a v čase vzniku škody ako poistník nemal zaplatené poistné, čím bol v omeškaní s platením poistného, a preto v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. vznikol zákonný dôvod žalobcovi na náhradu poistného plnenia. Zo žaloby je zrejmé, že žalovaný v čase vzniku škody mal u žalobcu uzatvorenú súborovú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistné zmluvné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na základe ktorej žalobca bol povinný z tejto poistnej zmluvy v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 381/ 2001 Z. z. zaplatiť náhradu škody refundáciou pre poisťovňu poškodeného KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, ktorá poškodenému zaplatila náhradu škody z jeho havarijného poistenia vo výške 10 344,63 eur, poukázaním na účet 23. júla 2010 na účet spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group. Zo žaloby je ďalej zrejmé, že žalobca žalovaného vyzval v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. na zaplatenie časti poistného plnenia v sume 3 266,72 eur (30 % z poistného plnenia), ktorú pohľadávku žalovaný nezaplatila táto suma je predmetom sporu.

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.), sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v dovolaní, že došlo k porušeniu práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa je jednoznačné, že prvostupňový súd vykonal podrobné dokazovanie a dostatočne s zrozumiteľným spôsobom rozhodnutie odôvodnil, na základe čoho dospel k právnemu záveru, že žaloba bola voči žalovanému podaná dôvodne. Odvolací súd sa so zistením o zrozumiteľnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia plne stotožnil a od výkladu právneho záveru prvostupňového súdu sa v ničom neodklonil.

39. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedajú zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zrekapituloval priebeh konania, uviedol aké dokazovanie vykonal a aké závery z neho vyplývajú, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd následne vo svojom odôvodnení sa námietkam žalovaného dostatočným spôsobom venoval a poukázal na odôvodnenie súdu prvého stupňa.

40. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) preto tvrdenie žalovaného, že došlo k porušeniu jeho práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, označil za nepreukázané a účelové.

41. Čo sa týka námietky, že krajský súd sa nevysporiadal s podstatnou okolnosťou týkajúcej sa omeškania žalobcu ako veriteľa v zmysle § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka tým, že nezaslal bankovú zloženku na zaplatenie lehotného poistného v správnej výške a so správnymi údajmi, s týmto sa nestotožnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 C. s. p. zistil, že je pravdou, že z obsahu odôvodnenia nie je zjavné, že by sa odvolací súd s touto námietkou žalobcu zaoberal, ale z odvolania žalovaného nie je zrejmé, že by žalovaný námietku ohľadne omeškania žalobcu ako veriteľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka z dôvodu, že nemohol plniť z dôvodu, že žalobca mu nezaslal bankovú zloženku v správnej výške a správnymi údajmi, vzniesol. Z uvedeného dôvodu ide o námietku účelovú, ktorú dovolací súd označil za nedôvodnú.

42. Dlžník však nie je v omeškaní pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku veriteľa (§ 365 ods. 4 Obchodného zákonníka).

43. Skutočnosť, že dlžník nemohol plniť v dôsledku omeškania veriteľa, žalovaný nenamietal ani vo vyjadrení k žalobe (list v spise 47) a ani v jenom z prednesov na pojednávaniach na súde prvého stupňa.

44. Vzhľadom na uvedené sa ako prvostupňový súd, tak odvolací súd, nemal dôvod s omeškaním veriteľa, v dôsledku ktorého žalovaný plniť nemohol, nemal dôvod sa zaoberať, ako aj to, že táto skutočnosť nebola ani žiadnym dôkazom preukázaná.

45. Námietku dovolateľa, že konajúci súd sa nezaoberal v odôvodnení rozhodnutia s jeho tvrdením ohľadne neprimeranej výšky vysokého poistného, vzhľadom na poškodenie vozidla pohrebnej služby, Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) s poukazom na odôvodnenie odvolacieho súdu na strane 6, tretí ods. napadnutého rozhodnutia dovolaním, považuje za právne bezpredmetnú, nakoľko odvolací súd sa s touto námietkou podrobne zaoberal a aj podrobne odôvodnil. Preto nie je pravdou, že o tejto námietke nebola žiadna zmienka a že bol porušený princíp zásady rovnosti zbraní.

46. Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 C. s. p. neuznal ani tvrdenie dovolateľa, že z odvolacieho rozhodnutia nevyplýva prečo sa stotožnil so záverom a odôvodnením súdu prvého stupňa, z ktorého dôvodu by sa stalo rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárnym. Rozhodnutie odvolacieho súdu, obsahuje riadne a dostatočné odôvodnenie a nie je pravdou, že by bolo nepreskúmateľné. Tvrdenie dovolateľa z tohto dôvodu je podľa dovolacieho súdu, účelové s cieľom založiť prípustnosť dovolania. Zo žiadneho dôkazu dovolateľa nevyplýva, že by rozhodnutia konajúcich súdov boli v rozpore so zistenýmskutkovým stavom a že by sa zakladali na nesprávnom právnom posúdení. Z odôvodenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že by sa odvolací súd nezaoberal s podstatnými argumentmi, ako tvrdí dovolateľ na strane 7/8 jeho dovolania. Treba tiež povedať, že dovolateľ tieto podstatné argumenty neuviedol a iba všeobecne tvrdí, že konajúci súd sa podstatným argumentom nevenoval. Toto tvrdenie dovolací súd považuje za vágne a právne nepodstatné.

47. Dovolací súd konštatuje, že skutkové a právne závery dotknutých súdov nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a obidve odôvodnenia ako súdu prvej inštancie, tak súdu odvolacieho, spĺňajú parametre a požiadavky zákonného odôvodnenia.

48. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. Do práva na spravodlivý súdny proces totiž nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (ÚS 252/04), ani právo na to, aby sa rozhodovalo s požiadavkami účastníka konania.

49. K námietke žalovaného, že súd sa nevysporiadal s jeho návrhom na vykonanie znaleckého dôkazu, Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 C. s. p. uvádza, že dokazovaním je časťou občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka obsahuje právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné vykonať a akým spôsob súd zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúce k vydaniu nesprávneho rozhodnutia) nie však procesnú vadu (viď R 37/1993).

50. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

51. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p), nedospel k právnemu záveru, že by rozhodnutím, napadnutým dovolaním, došlo k procesným pochybeniam súdu, ktoré by predstavovali podstatný zásah do práv žalovaného na spravodlivý súdny proces nekvalitným a arbitrárnym odôvodnením súdneho rozhodnutia a nevykonaním dôkazov potrebných pre rozhodnutie.

52. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.), preto nezistil, že ide o rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. o neprávny procesný postup v napadnutom rozhodnutí, ktorý by znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva a tým, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný toto jeho tvrdenie nepreukázal, a teda nejde o dovolanie prípustné podľa § 420 písm. f/ O. s. p., ktorým ustanovením žalovaný prípustnosť dovolania označil.

53. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

54. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.).

55. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.).

56. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nevyhovel, nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa.

57. Na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 438 ods. 1 C. s. p.).

58. So zreteľom na uvedené, preto dovolací súd, dovolanie žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ ako procesne neprípustné odmietol a nemal dôvod sa zaoberať vecnou dôvodnosťou dovolania.

59. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 453 ods. 3 C. s. p.).

60. V danom prípade žalobcovi trovy dovolacieho konania nevznikli, nakoľko vyjadrenie k dovolaniu nezaslal.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.