3Obdo/62/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: NAVAJA, s.r.o., so sídlom Košice, Mlynárska 19, IČO: 45 865 264, právne zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Pavlov, advokátska kancelária, so sídlom v Košiciach, Mlynárska č. 19, za účasti intervenienta: Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba, so sídlom Štrba, Školská 118, IČO: 42 380 022, právne zastúpený advokátom JUDr. Marcel Kohút, so sídlom v Poprade, Námestie Sv. Egídia 95, proti žalovaným: 1/ TATRY M+M, s.r.o., so sídlom Štrba - Tatranská Štrba - Tatranská Štrba 1132, IČO: 44 101 481, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Bratislava - Ružinov, Miletičova 1, žalovanému 2/ Real Bratislava, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Prešovská 39, IČO: 35 901 012, o zdržanie sa zásahov do nájomných práv a vypratanie nehnuteľnosti, na dovolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/49/2017-350 zo dňa 16. októbra 2018, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie vo veci dovolania žalovaného 1/ z a s t a v u j e.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného 2/ o d m i e t a.

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Poprad, rozsudkom č. k. 20Cb/51/2013-237 zo dňa 10.01.2017 rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa vykonávania svojej podnikateľskej činnosti a akéhokoľvek iného konania uskutočňovaného osobne, prostredníctvom zamestnancov, zmluvných partnerov, klientov alebo akýchkoľvek iných osôb, ktoré konajú alebo budú konať s poverením, súhlasom alebo vedomím žalovaného v 1. rade, ktorými by bol žalobca rušený alebo akokoľvek obmedzovaný pri užívaní pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. D., zapísaných v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym na LV č. XXXX a to: pozemkov parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 10993 m2, parc. XXXX lesné pozemky o výmere 11139 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 7071 m2, parc. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7146 m2, parc. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1705 m2, parc. XXXX/X ostatné plochy o výmere 685 m2, parc. XXXX/X ostatné plochy o výmere 889 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky ovýmere 1807 m2, parc. XXXX/X lesné pozemky o výmere 180 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 6694 m2, parc. XXXX lesné pozemky o výmere 2793 m2 a parc. XXXX lesné pozemky o výmere 17386 m2. Žalovaných v 1. a v 2. rade zaviazal vypratať pozemok parc. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 1807 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad odborom katastrálnym, na LV č. XXXX pre obec a k. ú. D. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1. a v 2. rade uložil odstrániť na vlastné náklady stavbu STAN BAR nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 1807 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym na LV XXXX pre obec a k. ú. D. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca a vedľajší intervenienti majú právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaná žaloba má charakter zapieracej žaloby, že žalovaní nepopreli, že by na sporné nehnuteľnosti nevstupovali, či nekonali spôsobom uvedeným žalobcom /výkon podnikateľskej činnosti/ a v konaní nepredložili žiadne listinné dôkazy oprávňujúce ich k takémuto postupu. V prejednávanej veci konajúci súd zistil, že žalovaný v 2. rade umiestnením, resp. po jej nadobudnutí ponechaním drobnej stavby Stan bar na predmete sporu neoprávnene zasahuje do práva žalobcu užívať sporné nehnuteľnosti v súlade s nájomnou zmluvou, o ktorej platnosti neexistujú žiadne pochybnosti. Čo sa týka žalovaného v 1. rade uviedol, že prevádzkuje stavbu Stan bar na pozemku parc. č. XXXX/X bez riadneho právneho titulu, čím znemožňuje žalobcovi riadne užívanie predmetu nájmu. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že žalobca ako oprávnený detendor má právo zapieracou žalobou sa domáhať ochrany proti neoprávneným zásahom zo strany žalovaného v súlade s ustanovením 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. S prihliadnutím na vyššie uvedené konštatoval, že výrokom I. vyhovel návrhu v časti o uloženie povinnosti žalovanému v l. rade zdržať sa vykonávania vlastnej podnikateľskej činnosti na pozemkoch nachádzajúcich sa v k. ú. D., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym na LV č. XXXX, nakoľko pre takúto činnosť nemá žiadny právny titul. Čo sa týka výroku II. a III. súd aj v tejto časti vyhovel žalobnému návrhu s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nemá k pozemku parc. č. XXXX/X žiaden právny titul je nepochybne jeho povinnosťou na vlastné náklady neoprávnenú drobnú stavbu Stan bar odstrániť a parcelu uviesť do pôvodného stavu. Vo výroku zároveň uviedol, že nakoľko nie je v súčasnosti možné špecifikovať podrobne jednotlivé časti drobnej stavby prípadne hnuteľné veci žalovaných, súd súčasne uložil žalovaným povinnosť vypratať predmetnú parcelu. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti za zrejmé uviedol, že žalovaný umiestnením a prevádzkou Stan bar do užívacieho práva žalobcu zasahuje, a že sú splnené zákonné predpoklady, ktoré vyžadujú ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre poskytnutie ochrany užívacieho práva, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p.

4. O odvolaní žalovaného 1/ (list v spise na č. l. 244) a žalovaného 2/ (list v spise č. l. 256) rozhodol Krajský súd v Prešove (ako súd odvolací) rozsudkom sp. zn. 5Cob/49/2017-350 zo dňa 16. októbra 2018 tak, že vo výroku povinnosti žalovaných 1/ a 2/ vypratať parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX kat. územie D. vo výroku povinnosti žalovaného odstrániť stavbu STAN bar na parcele č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. územie Štrba a vo výroku povinnosti žalovaného 1/ zdržať sa vykonávania podnikateľskej činnosti s prísl. na parcele č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. územie D.. V prevyšujúcej časti vrátane výroku o trovách konania rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. V podrobnom odôvodnení rozhodnutia zhrnul námietky žalovaného v 1. rade v bode č. 68 a v bode 69 uviedol, že ak žalovaný v 1. rade namietal činnosť súdu ohľadne skúmania otázky absolútnej neplatnosti (platnosti) nájomnej zmluvy, tak v tejto námietke nemožno vzhliadnuť porušenie zásady kontradiktórnosti. Uviedol, že žalovaný počas celého konania neustále trval na platnosti nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.07.1998, a preto nie je možné vytknúť súdu, že platnosť respektíve neplatnosť skúmal bez konkrétnej námietky zo strany žalobcu resp. intervenienta. Keďže spornosť platnosti nájomnej zmluvy nastolil sám žalovaný v 1. rade, túto označil za nedôvodnú. V bode 71 - 74 podrobne odôvodnilprečo nie je možné považovať dôvod uvedený súdom spočívajúci v absencii náležitosti zmluvy o nájme nehnuteľností za dôvod neplatnosti. V bode 74 odôvodnenia s odvolaním sa na skutočnosti uvedené v bodoch 71 - 73 odôvodnenia, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že nájomná zmluva uzavretá dňa 01.07.1998 je absolútne neplatná, v dôsledku čoho nájomca SOLISKO ŠPORT, a.s. nemohol užívať parcelu č. XXXX/X Za neodôvodnené námietky odvolací súd označil aj argumentáciu žalovaného v 1. rade, že nájomná zmluva podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka musí mať písomnú formu, že v zmluve o nájme zo dňa 01.07.1998 je pri zastúpení uvedené meno člena predstavenstva, ale zároveň sa stotožnil s vyjadreným právnym názorom, súdu prvej inštancie, že pre platnosť zmluvy bolo potrebné konanie dvoch členov predstavenstva, teda že zmluvu mali podpísať dvaja členovia predstavenstva. Odvolací súd sa v nasledovných bodoch odôvodnenia podrobne zaoberal a vyjadril prečo námietky žalovaného považoval za bezpredmetné. V bodoch 83 a nasl., sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou námietok žalovaného v 2. rade a s poukazom na uvedené potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými bolo žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložené vypratať parcelu KN C č. XXXX/X a žalovanému 2/ aj odstrániť stavbu Stan bar nachádzajúcu sa na tejto nehnuteľnosti v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

6. Za dôvodné, odvolací súd považoval odvolanie žalovaného v 1. rade vo vzťahu k zákazu podnikateľských aktivít na ostatných nehnuteľnostiach.

7. Žalovaní v 1. rade a v 2. rade, podaním zo dňa 08.01.2019 podali voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Cob/49/2017-350 zo dňa 16.10.2018 dovolanie, v rozsahu, ktorým došlo k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. rade a v 2. rade vypratať parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX kat. územie D., vo výroku povinnosti žalovaného odstrániť stavbu Stan bar na parcele č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. územie D. a vo výroku povinnosti zdržať sa podnikateľskej činnosti s prísl. na parcele č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX kat. územie D..

8. Prípustnosť dovolania dôvodili nesprávnym procesným postupom, ktorým im súd zabránil a znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za takéto porušenie označili nedoručenie žaloby a ďalších písomností, pripustenie, zmeny petitu, nevytvorenia možnosti obhajovať ich práva, nedoručovaním všetkých vyjadrení a stanovísk, a za ústavne nekomfortné označili tvrdenie, že je postačujúce strane sporu doručiť návrh na začatie konania až v odvolacom konaní. Nedoručenie žaloby ako aj príloh k žalobe a iných vyjadrení žalovanému v 2. rade označili za porušenie práva na spravodlivý proces ako aj nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne posúdenie veci. Následne sa zaoberali nevykonaním dôkazov ohľadne absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, oprávnenosťou spoločnosti AGHT dať predmet nájmu do podnájmu žalovanému /, dočasnosťou stavby Stan bar, zmätočnosťou petitu. Požadovali zrušenie rozhodnutia v tejto časti a odloženie výkonu rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 420 písmeno f/ C.s.p. a 421 C.s.p.

9. Podaním doručeným 12.03.2019 žalovaný v 1. rade dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Cob/49/2017-350 zo dňa 16.10.2018 zobral späť.

10. Žalobca zaslal stanovisko k dovolaniu žalovaných v 1. rade a v 2. rade podaním zo dňa 24.03.2019 a navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa ustanovenia § 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas oprávnené strany sporu v neprospech, ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpené advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného 2/ treba odmietnuť a vzhľadomna späťvzatie dovolania žalovaným 1/ dovolacie konanie voči žalovanému 1/ zastaviť.

12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

13. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písmeno f/ C.s.p.).

14. K prípustnosti dovolania podľa § 420 písmeno f/ C.s.p., namietaným v dovolaní z dôvodu nesprávneho procesného postupu, ktorým bolo obidvom žalovaným znemožnené uskutočniť im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že žalovanému nedoručil žalobu, a ani žiadne písomnosti a žalovanému 2/ nebolo doručené uznesenie o zmene žaloby, (prílohy k žalobe), a teda nemohol naštudovať spis, dovolací súd zastáva názor, že namietaný dôvod nie je možné považovať za taký nesprávny procesný postup, ktorý žalovanému 2/ znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písmeno f/ C.s.p. a zásah súdu do práva na spravodlivý proces, a nesprávny procesný postup súdu znemožňujú procesnej strane, aby procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzickej a právnickej osoby domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

16.

Z predložených dokladov založených v spise nie je zrejmé, že by žalovaný v 2. rade od času svojho vstupu do konania a rozhodnutia súdu prvej inštancie nemal dostatok časového priestoru pre štúdium spisu, že by mu nebol známy obsah spisu a že by na pojednávaní nemal možnosť sa vyjadriť k návrhu a predložiť návrhy na doplnenie dokazovania. Zároveň je potrebné uviesť, že odvolací súd sa s týmito námietkami žalovaného v 2. rade dostatočne vysporiadal v bodoch 43 a 83 odôvodnenia rozhodnutia a doručil žalobu spolu s prílohami elektronicky dňa 27.09.2018 (číslo listu 323), čím napravil namietané odňatie možnosti konať pred súdom (nedoručením žaloby súdom prvej inštancie) a taktiež žalovanému bolo doručené uznesenie o zmene žaloby, z čoho žalovanému v 2. rade, predmet sporu bol jednoznačne známy, a teda jeho právo na spravodlivý proces nebolo porušené. Čo sa týka námietky žalovaného v 2. rade k prijatiu uznesenia o skončení dokazovania, dovolací súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 16.12.2016, z ktorej jasne vyplýva, že súd vyhlásil dokazovanie za skončené a návrh právneho zástupcu žalovaného v 1. rade na doplnenie dokazovania zamietol, z čoho je taktiež zjavné, že aj táto námietka týkajúca sa porušenia práva na spravodlivý proces žalovaného v 2. rade dôvodná nie je, a taktiež sa s ňou krajský súd v odôvodnení v bode 81 odôvodnenia vysporiadal a túto námietku žalovaného v 2. rade označil za bezpredmetnú. K námietke žalovaného v 2. rade k nevykonaniu navrhnutých dôkazov, dovolací súd poukazuje na výzvu zo dňa 27.09.2018, ktorou bol žalovaný v 2. rade, Krajským súdom Prešov vyzvaný na predloženie dôkazov tvrdených o skutočnostiach v odvolaní, týkajúcich sa splnomocnenia ďalšieho člena predstavenstva a charakteru stavby Stan bar a oprávnenosti jej výstavby, ktoré však žalovaný v 2. rade nepredložil z dôvodu, že uviedol, že s takýmito dokladminedisponuje. Odvolací súd sa v bode 71 odôvodnenia jeho rozhodnutia s námietkou neskúmania súdom prvej inštancie vysporiadal s poukazom na body 79 a 84 až 87. Skutočnosť, že odvolací súd nevykonal navrhnutý dôkaz žalovaným v 2. rade to jest znalecké dokazovanie nemožno považovať za postup, ktorým by súd žalovanému v 2. rade odňal možnosť konať pred súdom. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom. Tento názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993.

17. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného v 2. rade, a preto námietka nevykonania dôkazov je námietkou iba účelovou a neopodstatnenou.

18. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnym názorom a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03).

19. K námietke žalovaného v 2. rade ohľadne porušenia prejednacej zásady a k porušeniu zásady predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, dovolací súd poukazuje na bod 69 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd s touto námietkou jednoznačne a právne správne vysporiadal.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd konštatuje, že konanie odvolacím súdom nebolo postihnuté vadu zmätočnosti, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorým by bolo znemožnené právo žalovaného v 2. rade uskutočňovať jemu patriace procesné práva, a teda žalovaný v 2. rade, označenú prípustnosť dovolania v súlade s ustanovením § 420 písmeno f/ C.s.p nepreukázal.

21.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b/ ktorá v rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 písmeno a/, b/ C.s.p.).

22. K otázke prípustnosti dovolania s poukazom na citované ustanovenie § 421 písmeno a/ a b/ C.s.p. je potrebné uviesť, že žalovaný v 2. rade zastúpený advokátom v dovolacom konaní, neuviedol žiadne právne rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí dovolaním, odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Tvrdenie, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu bez uvedenia konkrétneho rozhodnutia dovolacieho súdu, od ktorého sa mal odvolací súd odkloniť je dovolaním iba účelovým s cieľom predĺžiť konanie, ktoré tvrdenie prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie § 421 písmeno a/ nezakladá.

23. Označenie prípustnosti dovolania podľa § 421 písmeno b/ C.s.p. v spojení s ustanovením § 421 písmeno a/ C.s.p. sa navzájom vylučuje. V danom prípade žalovaný v 2. rade taktiež v dovolaní neuviedol žiadnu konkrétnu otázku, ktorá v dovolacom konaní ešte riešená nebola.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C.s.p.) s poukazom na hore uvedené dôvody dospel kzáveru, že žalovaný v 2. rade prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie § 421 písmeno a/ a b/ C.s.p. taktiež nepreukázal a dovolanie napĺňa znaky iba formálneho dôvodu s cieľom predlžovať konanie na úkor žalobcu. Žalovaný v 2. rade bol zastúpený advokátom, napriek čomu dovolanie nenapĺňa znaky dovolania na odbornej úrovni.

25. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je prípustné. (§ 447 písmeno c/ C.s.p.)

26. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví. (§ 446 C.s.p.)

27. Najvyšší súd s poukazom na citované ustanovenia dovolacie konanie vo veci dovolania žalovaného v l. rade zastavil a dovolanie žalovaného v 2. rade ako neprípustné odmietol.

28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje. (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.)

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.