Najvyšší súd

3 Obdo 62/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej

veci žalobcu: N., s. r. o., H., IČO: X.,

právne zastúpený advokátom JUDr. J. S., C., proti žalovanému: L., R., IČO: X., právne

zastúpený advokátom JUDr. S. R., Ž., v konaní   o zaplatenie 8 165,71 Eur, na dovolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 16 Cob 147/2009-198 zo dňa 29. 09. 2010, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v   Trenčíne č. k.

16 Cob 147/2009-198 zo dňa 29. 09. 2010   z r u š u j e a vec   v r a c i a Krajskému súdu

v Trenčíne na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom č. k. 12 Cb 31/2003 zo dňa 21. 05. 2009

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 6 638,78 eur so 17,6% úrokom

z omeškania ročne od 06. 01. 2000 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu

z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy

8 165,71 eur so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 06. 01. 2000 do zaplatenia titulom úhrady

zo zmluvy o prenájme vlekov VL-500 a H 130 umiestnených v k. ú. P.. Nájom   za rok 1999

žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 8/1999 na sumu 246 000 Sk zo dňa

31. 12. 1999 splatnou 05. 01. 2000. S poukazom na vykonané dokazovanie dôkazmi uvedenými

v zdôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd zistil, že dňa 01. 08. 1997 bola uzavretá zmluva

o prenájme lyžiarskych vlekov medzi prenajímateľom N., s. r. o., Žilina v zastúpení konateľmi

Ing. M. Š. a nájomcom L.. Nájomnú zmluvu v zmysle ustanovenia § 663 v spojitosti s § 721

a nasl. Občianskeho zákonníka označil za takú, ktorá má všetky náležitosti a bola uzatvorená

osobami oprávnenými konať v mene prenajímateľa a nájomcu, že nájom bol skončený až

výpoveďou zo dňa 29. 09. 1999 k 31. 12. 1999. Tvrdenie žalovaného ohľadne neplatnosti

2

nájomnej zmluvy kvalifikoval

ako nepreukázané. Podľa prvostupňového súdu žalovaný nepreukázal, že v čase, za ktorý

prenajímateľ požaduje nájomné / rok 1999 / vleky neužíval. Nájomné vyfakturované faktúrou

č. 8/99 zo dňa 31. 12. 1999, na základe zmluvy o prenájme lyžiarskych vlekov zo dňa

01. 08. 1997 označil za právne dôvodné. Zo zmluvy zistil, že zmluvné strany si dohodli,

že ich zmluvné vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, a teda premlčacia doba začala

podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť odo dňa, keď navrhovateľ mohol jeho právo

uplatniť prvý raz na súde a to nasledujúci deň po splatnosti faktúry č. 8/99, t. j. 06. 01. 2000.

Návrh podaný dňa 17. 02. 2003 označil za uplatnený v zákonom stanovenej premlčacej lehote,

teda včas. S poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodol o úroku z omeškania. Pokiaľ sa týka výšky nájomného dospel k záveru, že keďže táto

bola dojednaná vo výške 200 000 Sk jedná sa o nájomné, ktorého súčasťou je aj DPH vo výške

23% predstavujúcej sumu 46 000 Sk, návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

O odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, ktorou

bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 6 638,78 eur rozhodol ako odvolací súd,

Krajský súd v Trenčíne tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku,

ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 638,78 eur so 17,6% úrokom

z omeškania ročne od 06. 01. 2000 do zaplatenia zmenil tak, že návrh zamietol. Žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu

záveru, že zmluva o prenájme lyžiarskych vlekov má všetky náležitosti platného dvojstranného

právneho úkonu nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka, lebo boli v nej

dostatočne zrozumiteľne určené zmluvné strany, predmet zmluvy, obsah práv a povinností

a že bola podpísaná osobami oprávnenými v tom čase na zastupovanie. Pokiaľ ide o predmet

nájmu, zhodne s prvostupňovým súdom poukázal na skutočnosť, že vlastnícke právo

k lyžiarskym vlekom H 130 a VL 500 žalobca preukázal predložením uvedených kúpnych zmlúv

a s poukazom na zápis o odovzdaní a prevzatí veci zo dňa 02. 08. 1997 tvoriaci súčasť nájomnej

zmluvy zo dňa 01. 8. 1997 za zrejmé označil, že zmluvné strany nesporne mali vedomosť o umiestnení jednotlivých vlekov, preto neuznal námietku žalovaného ohľadne neurčitosti

zmluvy v časti označenia jej predmetu. Čo sa týka spôsobu konania štatutárnych zástupcov

žalovaného uviedol, že podľa stanov je nesporné, že v čase uzavretia zmluvy dňa 01. 08. 1997

bol Ing. L. K. jedným zo štatutárnych zástupcov oprávnených zastupovať Lyžiarsky vlek

3

Považská Bystrica a konať zaň samostatne takým spôsobom, že k vytlačenému alebo

napísanému názvu združenia pripojil svoj podpis. V tejto súvislosti správne poukázal

na skutočnosť, že použitie odtlačku pečiatky nemá vplyv na platnosť predmetnej zmluvy,

nakoľko spôsob podpisovania menom združenia v zmysle stanov nebol na použitie pečiatky

nijako viazaný. Zdôraznil, že v preskúmavanej veci žalobca preukazoval jeho nárok

na zaplatenie nájomného vo výške dohodnutej v zmluve zo dňa 01. 08. 1997 predložením

listinných dôkazov svedčiacich o vlastníckom práve k vlekom a o nájomnom vzťahu

so žalovaným a že žalovaný, ktorý popieral vlastníctvo žalobcu a platnosť predmetnej zmluvy

nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by pravosť listín predložených žalobcom

spochybnil.  

Odvolací súd za nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia označil posúdenie námietky

premlčania. Citoval ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvy

medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými

ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Ďalej citoval

ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvné strany si môžu

dohodnúť, že ich záväzkový vzťah nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto

zákonom a že dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Citoval ustanovenie § 101

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené

inak premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe citovaných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že voľba práva

umožňujúca dojednanie obchodnoprávneho režimu i pre tzv. nepodnikateľa prichádza do úvahy

okrem záväzkových vzťahov uvedených v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktoré

sú absolútnymi neobchodmi, z ktorých jedným je i nájomná zmluva výlučne upravená

v Občianskom zákonníku. V prípade absolútnych neobchodov sa zmluvný vzťah spravuje

výlučne právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku.

Odvolací súd dospel k záveru, že teda medzi žalobcom, ktorý síce podnikateľom

je a žalovaným, ktorý podnikateľom nie je, bola uzavretá v nájomnej zmluve zo dňa 01. 08. 1997

dohoda o voľbe práva podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v tejto časti neplatne,

pre rozpor v ustanovení § 262 ods. 1, 2 v nadväznosti na ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného

zákonníka. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zastáva názor, že celý záväzkový vzťah

účastníkov vrátane plynutia premlčacích lehôt sa spravuje ustanoveniami Občianskeho

zákonníka, a teda nárok žalobcu márnym uplynutím trojročnej premlčacej lehoty podľa

4

§ 101 Občianskeho zákonníka najneskôr dňa 06. 01. 2003 sa premlčal. Z uvedeného dôvodu,

odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobu zamietol.

Zároveň zmenil rozsudok prvostupňového súdu aj vo výroku o trovách konania a rozhodol tak,

že žalovanému sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva a ani náhrada odvolacieho

konania, i keď s ohľadom na výsledok sporu by mu patrila. Žalovaný si tieto trovy nevyčíslil

ani v priebehu konania, a ani v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku a z obsahu spisu

mu žiadne trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 03. 11. 2010 žalobca podaním

doručeným súdu 01. 12. 2010 v zákonnej lehote podal dovolanie. Nestotožnil sa s posúdením

žalovaným vznesenej námietky premlčania. Citoval ustanovenie § 261 ods. 6, § 262 ods. 1, 2

Obchodného zákonníka a s názorom, pre ktorý odvolací súd spochybnil platnosť dohody

zmluvných strán o voľbe práva nesúhlasil, z dôvodu. Podľa jeho názoru všeobecná formulácia

umožňuje riadiť sa obchodným zákonníkom aj nepodnikateľom ak sa na tom písomne dohodli.

Poukázal na obsah tohto ustanovenia, z ktorého je zrejmé, že obchodným zákonníkom sa môžu

spravovať aj záväzkové vzťahy, ktoré nespadajú pod vzťahy uvedené v § 261 Obchodného

zákonníka. Žalobca poukázal na ustanovenie § 261, ktoré vo svojom odseku 1/ hovorí

o pôsobnosti tretej časti Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi.

Podľa žalobcu ak potom ustanovenie § 262 ods. 1 umožňuje podriadiť sa režimu Obchodného

zákonníka potom aj pre vzťahy nespadajúce pod § 261, je možné uzatvoriť dohodu o voľbe

práva aj medzi nepodnikateľmi, čo zákon výslovne uvádza. S odvolaním sa na uvedené

s poukazom na § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka žalobca konštatoval, že samotná zmluva,

teda aj jej obsahové náležitosti, forma a podobne spravovala Občianskym zákonníkom ostatné

otázky, a teda aj premlčanie boli podriadené Obchodnému zákonníku. Z uvedeného dôvodu

žalobca trvá na tom, že návrh bol podaný pred uplynutím premlčacej doby, ktorá mala byť

v tomto prípade štvorročná. V závere dovolania žalobca poukázal na zápis zo živnostenského

registra, podľa ktorého v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalovaný bol držiteľom

živnostenského oprávnenia. Žalovaný teda v čase rozhodujúcom pre posúdenie sporu

prevádzkoval sústavnú činnosť a to samostatne a vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť

za účelom dosiahnutia zisku, a teda bol v rozhodnom čase podnikateľom, a teda sa na neho

vzťahoval režim Obchodného zákonníka.

K dovolaniu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 21. 12. 2010, v ktorom

uviedol, že trvá na jeho názore, že nájomná zmluva uzavretá nebola, že bola to zmluva fiktívna a opätovne namietal aktívnu aj pasívnu legitimáciu. Opätovne uviedol, že lyžiarsky vlek VL 500

sa v k. ú. nenachádzal a pokiaľ navrhovateľ poukazoval na vlek H 130 navrhovateľom

5

bol vlastníkom iného vleku. Z dôvodu, že ide o zmluvu, ktorá je upravená v hlave II. tretej časti

Obchodného zákonníka a je upravená ako zmluvný   typ v Občianskom zákonníku spravuje

sa preto ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že nie je podnikateľom

v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko je združením založeným za účelom

dobrovoľnosti dobrovoľného združenia občanov, ktoré   združenie vykonáva činnosť

len sporadicky a nesmeruje k zisku ale k prevádzke športu. Požiadavku zápisu prevádzky

lyžiarskeho vleku označil za potrebnú z technicko-bezpečnostných predpisov a určenia

zodpovedných osôb, ktorým sa v princípe nemenil a ani nezmenil charakter právneho postavenia

žalovaného. Z uvedených dôvodov rozhodnutie odvolacieho súdu označil žalovaný za vecne

správne, navrhol ho potvrdiť a uplatnil si trovy konania v sume 542,59 eur, čo predstavuje dva

úkony trov právneho zastúpenia, prevzatie a   príprava zastúpenia a   písomné podanie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa / § 236 O. s. p. /.

V danom prípade ide o dovolanie žalobcu proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho

súdu s vyznačenou právoplatnosťou 03. 11. 2010, ktorým odvolací súd prvostupňové

rozhodnutie v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť

6 638,78 eur so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 06. 01. 2000 do zaplatenia zmenil tak,

že žalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie podľa ustanovenia § 242

ods. 1 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote / § 240 O. s. p. / spĺňajúce náležitosti

dané ustanovením § 241 O. s. p. s tým, že ide o dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 238

ods. 1 O. s. p.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej / § 238 ods. 1 O. s. p. /.

V danom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol žalovaný

povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 638,78 eur so 17,6% úrokom z omeškania ročne

od 06. 01. 2000 do zaplatenia zmenil a žalobu zamietol.

Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že dospel k záveru, že prvostupňový

súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a v rámci prejudiciálneho riešenia otázky

6

platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 01. 08. 1997, resp. existencie tohto záväzkového vzťahu

vyvodil správny právny názor, čo sa táka platnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom

a žalovaným, s tým, že táto spĺňa náležitosti nájomnej zmluvy lebo boli v nej dostatočne,

zrozumiteľne určené náležitosti nájomnej zmluvy, bola podpísaná osobami oprávnenými v tom

čase na zastupovanie zmluvných strán. K otázke vlastníckeho práva k lyžiarskym vlekom H 130

a VL 500 dospel taktiež k názoru, že žalovaný vlastnícke právo žalobcu k týmto vlekom

nespochybnil a taktiež námietku žalovaného o neurčitosti zmluvy v časti označenia predmetu

označil za právne irelevantnú. Z obsahu zdôvodnenia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva,

že súd pri rozhodovaní vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vyvodil správny

záver, že žalobcovi právo na zaplatenie predmetnej sumy voči žalovanému vzniklo.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom posúdenia námietky premlčania žalovaným

na základe čoho dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej

premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je, či odvolací súd dospel

k správnemu právnemu záveru, keď vznesenú námietku premlčania posudzoval podľa

ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dohodu o voľbe   práva uzavretú

v nájomnej zmluve zo dňa 01. 08. 1997 označil v tejto časti za neplatnú pre rozpor práva

s ustanovením § 262 ods. 1, 2 v nadväznosti na ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného

zákonníka.

Z ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že táto časť zákona upravuje

záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky

okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Z ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluvy medzi osobami

uvedenými v odsekoch 1, 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené

ako zmluvy typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto

zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Z výpisu živnostenského registra ku dňu 26. 11. 2010 je zrejmé, že žalovaný

s obchodným menom Lyžiarsky klub záujmové združenie mal ako predmet podnikania zapísanú

činnosť prevádzkovanie lyžiarskych vlekov s tým, že toto vzniklo ku dňu 30. 11. 1992 a skončilo

21. 05. 2008. Obrana žalovaného v čase, za ktorý je sporné nájomné uplatňované

nebol podnikateľom právne neobstojí, ani ako dôvod uvedený vo vyjadrení k odvolaniu,

7

že bol žalovaný ako občianske združenie založené na princípe dobrovoľného združenia občanov.

Pri zakladaní akejkoľvek spoločnosti ide vždy zakladanie spoločnosti na princípe dobrovoľnosti.

Žalovaný vykonával činnosť, prevádzkoval lyžiarske vleky, teda realizoval predmet podnikania

zapísaný v živnostenskom registri a či toto vykonával sústavne alebo sporadicky pre účely

prevádzky športu, nemá žiaden vplyv pre posúdenie jeho postavenia ako podnikateľa. S tvrdením

žalovaného, v jeho vyjadrení k odvolaniu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom

konaní nezaoberal, nakoľko z obsahu odvolacieho rozhodnutia je zrejmé, že čo sa týka platnosti

nájomnej zmluvy, z ktorej je sporný nárok uplatnený sa stotožnil s právnym záverom

prvostupňového súdu, že ide o nájomnú zmluvu uzavretú platne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolací

súd pochybil, keď dohodu o voľbe práva podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Obchodného

zákonníka uzavretú v nájomnej zmluve dňa 01. 08. 1997 v tejto časti označil za neplatnú a konštatoval, že záväzkový vzťah účastníkov vrátane plynutia premlčacích lehôt sa spravujú

ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nárok ako premlčaný zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / z uvedených dôvodov

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 16 Cob 147/2009 zo dňa 29. 09. 2009 podľa § 243b

ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie, v ktorom

sa rozhodne aj o náhrade trov dovolacieho konania.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2011

  JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková