UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A Bratislava, IČO : 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Úzka 578/ 4, Rovinka proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova č. 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie sumy 5.099,26 Eur s príslušenstvom na dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoZm/84/2016-210 zo dňa 08.02.2017 jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoZm/84/2016-210 zo dňa 08.02.2017 o d m i e t a.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava V. v Bratislave, rozsudkom č. k. 1CbZm/312/2014-163 zo dňa 28.06.2016 rozhodol tak, že ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm/1170/2013-19 zo dňa 19.05.2014 v platnosti.
2. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol ako súd odvolací, Krajský súd v Bratislave, rozsudkom č. k. 3CoZm/84/2016-210, zo dňa 08.02.2017 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V., v Bratislave č. k. 1CbZm/312/2014-163 zo dňa 28.06.2016 potvrdil.
3. V dôvodoch rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uviedol, že sa stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa aj s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Súhlasí s argumentáciou súdu prvého stupňa, že sa jedná o zmenku, ktorá plní funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Uviedol, že z hľadiska teoretického, zmenka je spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Zmenka je vždy previazaná s určitou kauzou má funkciu platobnú aj zabezpečovaciu, čo však nemení na skutočnosti, že zmenka je abstraktným záväzkom, ktorého majiteľ nie je povinný preukazovať dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, a jej dôvod. Za správne zistenie prvostupňového súdu označil, že zmenka bola predložená jej oprávneným majiteľom, ktorý svoj nárok preukazoval nepretržitým radom indosamentov ako aj preukázal splneniepovinnosti podľa zmenkového a šekového zákona, ktoré je potrebné na uplatnenie postihu proti indosamentovi. Citoval ustanovenia § 11, 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 43 ods. 1 článku I Zmenkového a šekového zákona, ktoré označil za také, ktoré svedčia tomu, že navrhovateľ preukázal svoj nárok nepretržitým radom indosamentov, preukázal, že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho majiteľa LICITOR factoring, s.r.o., keďže v súlade s citovaným ustanovením čl. 1 § 14 ods. 1 ZŠZ s rubopisom na nového majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva - právo vyplniť bianco zmenku, nevylučujúc. Navrhovateľ ako oprávnený vlastník zmenky doplnil na zmenke dátum nevylučujúc splatnosť a zmenkovú sumu. Uviedol, že navrhovateľ listinným dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá ostala bez výsledku, a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosamentovi. Konštatoval, že vzhľadom na to, že odporca ako indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky navrhovateľa boli iba len oprávneným výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. Pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy a splatnosť, odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že predložením rozhodcovského rozsudku, ktorým bola navrhovateľovi priznaná kauzálna pohľadávka zabezpečovaná zmenkou, bolo možné zistiť v akej výške sa nachádza peňažný nárok navrhovateľa, a teda akú sumu bol oprávnený v zmenke doplniť. Podľa konajúceho súdu, navrhovateľ vyplnil zmenku sumou, ktorá nie je v rozpore s priznanou výškou kauzálnej pohľadávky a splatnosť doplnil v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Odvolací súd dôvod odporcu, preto označil za nedôvodný.
4. K namietanej otázke nesprávneho posúdenia vo veci prípustnosti kauzálnych námietok podľa čl. I. § 17 ZZŠ odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, že ide o jedinú prípustnú obranu zmenkového dlžníka, ktorá však závisí od schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa pri jej nadobúdaní. Odvolací súd zdôraznil, že bol to práve odporca, ktorý prvý krát zmenku rubopisoval bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy v podstate kopírovali spôsob prevodu zavedený prvým indosantom. Názor, že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, konajúci súd označil za mylný. Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod, podľa § 205 ods. 2 O.s.p. písmena b./ O.s.p. teda že konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie veci, odvolací súd označil ako odporcom nedefinovaný, a preto sa k tejto otázke vyjadriť nemohol. Čo sa týka otázky spotrebiteľskej ochrany, odvolací súd konštatoval, že záväzok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia garancie, a teda pokiaľ odporca sám nie je spotrebiteľom, čo nie je, nemôže sa ochrany spotrebiteľov domáhať. Predmet sporu podľa konajúceho súdu nie je rozhodne spotrebiteľského charakteru.
5. Pokiaľ ide o návrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh nepredstavuje riešenie závažných právnych otázok, ktoré doposiaľ neboli judikatúrou riešené. Prvý dôvod na vyslovenie prípustnosti dovolania teda prípustnosť kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ v danom prípade označil za otázku skutkovú, ale nie právnu.
6. Právne otázky uvedené v odvolaní odporcu pod písmenom b/ a c/ označil za také, ktoré boli v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnené riadne a postačujúco.
7. O náhrade trov rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
8. Proti tomuto rozhodnutiu, s vyznačenou právoplatnosťou 24.03.2017, odporca podal dovolanie podaním doručeným súdu 12.04.2017.
9. V odôvodnení navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť, zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm/1170/2013 - 19 zo dňa 19.05.2014 zrušiť a navrhovateľa zaviazať odporcovi nahradiť trovy celého konania.
10. Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 420 C.s.p. a § 421 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že Krajský súd v Bratislave nerešpektoval závery uvedené v uznesení NS SR 2Obdo/19/2014, ktorým bol zrušený rozsudok KS v Košiciach zo dňa 20.09.2013 č. k. 2CoZm/3/2013-166 nakoľko sa jednalo o arbitrárnyspôsob rozhodnutia, v ktorom sa iba opakovalo odôvodnenie súdu prvého stupňa. Poukázal aj na ďalšie identické rozhodnutie NS SR 1Obdo/4/2013, ktorým bol zrušený rozsudok KS v Košiciach č. k. 3CoZm/6/2012-15 zo dňa 30.10.2012. Uviedol, že medzi ním a žalobcom prebieha v súčasnosti cca 220 identických sporov, a preto je pre neho nepochopiteľné v priamom rozpore s jeho legitímnym očakávaním spravodlivého súdneho rozhodnutia, že KS v Bratislave nerešpektoval názor NS SR a nepostupoval tak, že napadnutý rozsudok ako arbitrárne odôvodnený nezrušil. Podľa dovolateľa, konajúci súd nevenoval dostatočnú pozornosť posúdeniu kauzy zo zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkov a nevenoval pozornosť námietke žalovaného a to konania navrhovateľa v rozpore s poctivým obchodným stykom. Odporca namietal aj nesprávny procesný postup, ktorým mu bolo znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Nevysporiadal sa so závermi zrušujúceho uznesenia, keď nedostatočne odôvodnil neprípustnosť kauzálnych námietok odporcu. Podľa dovolateľa, prípustnosť dovolania podľa citovaných ustanovení dôvodí skutočnosť, že KS v Bratislave v napadnutom rozsudku nerešpektoval závery uvedené v uznesení NS SR č. k. 2Obdo/19/2014 zo dňa 29.10.2015. Podľa dovolateľa konajúci súd nedostatočne odôvodnil námietky absencie kauzy a učinil iba formálny výklad práva opierajúci sa len o formálne znenie zákona, bez rešpektovania skutočnej vôle strán, s ktorou do právneho vzťahu vstupovali. Odporca namietal, že krajský súd sa nezaoberal faktom, že navrhovateľ a predchodca navrhovateľa, ktorí predmetné zmenky od odporcu nadobudli, majú v predmete podnikania aj vymáhanie dlhov, a teda je možné od nich očakávať zvýšenú odbornú starostlivosť pri nadobúdaní pohľadávok, a preto je dôvod predpokladať, že o kauzálnych okolnostiach namietaných žalovaným, v čase nadobúdania zmeniek, vedel. V bode 27 dovolania, žalovaný uviedol, že ustanovenie § 17 zmenkového a šekového zákona nenahrádza ani nelimituje súkromnoprávnu zásadu ekvity, prejavenú napr. v § 3 OZ, to jest v zákaze šikanózneho zneužitia práv v rozpore s dobrými mravmi. Dovolateľ je presvedčený, že krajský súd v spojení s prvostupňovým súdom svojim rozsudkom legalizovali také podnikanie, pri ktorom si obchodníci s pohľadávkami, smú odkúpiť od bánk pohľadávky voči úverovým dlžníkom za 26 % ich nominálnej hodnoty za účelom ich vymáhania od pôvodných dlžníkov a vzápätí zneužitím zmeniek žiadať od banky aj dlžníkov duplicitne po 100% nominálnej hodnoty takto získaných pohľadávok v rozpore s kauzálnymi dohodami. V bode 36, sa zaoberal otázkou spotrebiteľskej zmenky a aj v tejto časti rozsudok označil za arbitrárny a nepreskúmateľný. Z dôvodu nezákonného rozsudku a jeho nepreskúmateľnosti navrhol zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť.
11. Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu vyjadril, podaním doručeným súdu 16.05.2017 a navrhol dovolanie zamietnuť. Dovolanie označil za neprípustné s poukazom na fakt, že odporca neuviedol ani žiaden procesný dôvod ako aj skutočnosť, že odporca žalovanú sumu uhradil po doručení rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací /§ 35 zákona č. 160/2015 Zb./ Civilný sporový poriadok /ďalej len C.s.p./ po zistení, že dovolanie podala včas strana v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená advokátom /§ 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania / § 443 C.s.p. preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok je potrebné v danom prípade odmietnuť.
13. Predmetom dovolania je rozsudok s vyznačenou právoplatnosťou 24.03.2017, ktorým Krajský súd v Bratislave, rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č. k. 1CbZm/315/2014-163 zo dňa 28.06.2016 potvrdil a dovolateľ prípustnosť dovolania označil ustanovením § 420 a § 421 C.s.p.. Prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie § 420 C.s.p. dôvodil písmenom f/ citovaného ustanovenia z dôvodu nesprávneho procesného postupu, ktorým postupom bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ v podstate v dovolaní neuviedol, ktoré porušenie procesného postupu má na mysli, iba s poukazom na iné zrušujúce rozhodnutie v identickom spore namietal nesprávne posúdenie kauzy zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkov a nevenovanie sa námietke odporcu. V bode III. konštatoval, že zmenka je stále bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým abstraktným askriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukázať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, v ktorej súvislosti podľa neho krajský súd nedostatočnezdôvodnil neakceptovanie oprávnených námietok odporcu, ako tomu bolo v prípade rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý bol Najvyšším súdom zrušený. Dovolateľ aj v tomto bode dovolania s poukazom na ustanovenie § 420 C.s.p. namietal nedostatočné odôvodnenie a neakceptovanie námietok odporcu, čo označil ako porušenie základného princípu každého právneho štátu, čo v podstate z celého obsahu dovolania je zrejmé, že namietal nesprávny postup, ktorý mu znemožnil uskutočnenie jeho procesných jemu patriacich práv, neakceptovaním jeho oprávnených námietok, a nie takým odôvodnením aké si dovolateľ sám predstavoval. Dovolateľ vo všetkých bodoch jeho dovolania za nesprávny procesný postup, ktorý mu znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva považoval nesprávne posudzovanie zmenky vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky, predpoklady vedomého nadobúdania zmenky na škodu dlžníka,fakt oslabenia kauzálnych námietok zmenečne zaviazaných osôb, vyhodnotenie svedeckých výpovedí, prísny formalizmus pri výklade právnych foriem legalizovanie podnikania, ktorým si obchodníci môžu odkúpiť pohľadávky za nižšiu sumu a opätovne zneužitím zmeniek žiadať duplicitné plnenie a tak získavať totožné plnenie dvakrát. Tieto uvádzané námietky, Najvyšší súd, ako súd dovolací nemôže kvalifikovať ako nesprávny procesný postup znemožňujúci strane uskutočňovať jej patriace procesné práva. Ide o právne posúdenie súdu, ktoré nie je porušením procesného postupu súdu. Iný právny názor vyslovený súdom zo žiadneho hľadiska nie je možné pokladať za nesprávny procesný postup. Procesný postup nie je možné stotožňovať s výkladom zdôvodňujúcim vznik nároku, ako takého uplatneného v žalobe.
14. Za porušenie procesného postupu, ktorý bráni strane uskutočňovať jej patriace procesné práva nemôže byť zdôvodnenie nároku uplatneného v žalobe, ktoré strane v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, nevyhovuje. Zaoberanie sa súdom dôvodnosťou v žalobe uplatneného nároku v odôvodnení z hľadiska právneho, nie je posudzovaním nároku ako procesného, a teda ani nemôže ísť o nesprávny procesný postup súdu, ktorý strane v neprospech ktorej bolo rozhodnuté uskutočňovať jej patriace procesné práva nevyhovoval. Procesné právo účastníka konania nie je posudzovať právny výklad súdu zaoberajúci sa s nárokom uplatneným v žalobe z hľadiska jeho hmotného práva na uplatnený nárok.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky /§ 35 C.s.p./ s poukazom na uvedené, dospel k záveru, že dovolateľ nepreukázal prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie § 420 písmeno f/ C.s.p.
16. Žalovaný prípustnosť dovolania označil aj ustanovením § 421 ods. 1 písmeno a/ C.s.p. z dôvodu, že ide o nepreskúmateľné, nezákonné rozhodnutie, keďže podľa dovolateľa ide o ignorovanie doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátane zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj právnych záverov spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré sa akceptovalo aj v českom ústavnom náleze sp. zn. IV. ÚS 457/10.
17. Dovolateľ, v podstate s poukazom na toto ustanovenie § 421 ods. 1 písmeno a/ C.s.p., ani v tomto prípade neuviedol jednoznačne od akej ustálenej rozhodovacej praxe sa pri riešení odvolací súd odklonil. Poukázal iba na iné zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, čo v žiadnom prípade nie je možné hodnotiť ako odklonenie od ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky /§ 35 C.s.p./ s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu sa s prípustnosťou dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písmeno a/ C.s.p. zaoberať ani nemohol a pravdupovediac dovolateľom označenú vadu zmätočnosti podľa § 420 písmeno e/ C.s.p., nezistil.
19. Kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 C.s.p. a § 421 C.s.p. prípustná nie je. S odvolaním sa na tento právny výklad, dovolací súd sa s ostatnými dôvodmi prípustnosti dovolania, preto zaoberať nemohol.
20. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. /§ 447 písmeno c/ C.s.p./
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom k tomu, že vadu zmätočnosti podľa § 420 písmeno f/C.s.p. nezistil, dovolanie žalobcu podľa § 447 písmeno c/ C.s.p. odmietol.
22. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania, najvyšší súd neodôvodňuje /§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.. O výške trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom v 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.