3Obdo/60/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu TMS - MONTYS s.r.o., so sídlom Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 34 103 287, zastúpeného AK MS s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767, proti žalovanému IDAX s.r.o., so sídlom A. Hlinku 2330/2, 960 01 Zvolen, IČO: 44 065 329, zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, bytom Trhová č. 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 432,43 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13Cb/15/2018, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Ncb/16/2018-202 z 10. januára 2019, takto

rozhodol:

I. Konanie o dovolaní žalovaného z a s t a v u j e.

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) uznesením č. k. 43Ncb/16/2018-202 z 10. januára 2019 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Zvolen s postúpením veci z Okresného súdu Banská Bystrica nie je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Zvolen. Krajský súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že upomínací súd postupoval správne, v súlade so zákonnou úpravou, keď v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZoUP“) postúpil vec Okresnému súdu Zvolen ako súdu miestne príslušnému na prejednanie tejto veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadoku (ďalej len „C. s. p.“) tak, ako to navrhol žaobca vo svojom vyjadrení k odporu.

2. Uvedené rozhodnutie krajského súdu napadol žalovaný dovolaním, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. a zároveň aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ C.s.p.. Dovolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, jeho postupom malo byť porušené právo na spravodlivý proces. Krajskému súdu vytkol, že sa nedostatočne oboznámil s vecou, s elektronickýmspisom ako aj s podaním žalobcu a zápismi v elektronickom spise. Uviedol, že krajský súd bol postupom upomínacieho súdu zo strany vyššieho súdneho úradníka a sudkyne uvedený do omylu a to tým, že v spise o upomínacom konaní, ktorý mu predložil Okresný súd Banská Bystrica sa nenachádzali všetky podania, ktoré boli súdu predložené osobne dňa 29.10.2018 a na základe, ktorých sa žalovaný domáhal zastavenia upomínacieho konania. Dovolateľ dodal, že dňa 02.11.2018 bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené jeho ďalšie podanie, ktoré sa tiež nenachádza v spise a teda nemal o ňom vedomosť Krajský súd v Banskej Bystrici.

3. Zo spisu vyplýva, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený dňa 13. novembra 2018. Dovolanie žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 12. marca 2019, t. j. za procesnej úpravy C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o dovolaní žalovaného.

4. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Jedným z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok, ktoré spôsobujú, že súd musí konanie zastaviť, je nedostatok funkčnej príslušnosti ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdov. Keďže žalovaný svoje dovolanie podal 12. marca 2019, NS SR svoju funkčnú príslušnosť na konanie o dovolaní žalovaného skúmal v zmysle príslušných ustanovení C. s. p., teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia dovolacieho konania.

6. Podľa ust. § 419 ods. 1 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa ust. § 35 C. s. p., o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

8. Podľa ust. § 40 C. s. p., súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

9. V zmysle vyššie citovaného § 419 ods. 1 C. s. p. možno dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu, teda súdu inštančného, rozhodujúceho v inštančnom postupe o opravnom prostriedku

- odvolaní. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý nerozhodoval ako inštančný súd, nie sú splnené podmienky konania pred dovolacím súdom. O miestnej príslušnosti totiž nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe, ale ako súd nadriadený a jeho rozhodnutie preto nie je rozhodnutím odvolacieho súdu. Vyplýva to z úpravy obsiahnutej v § 43 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. Dovolanie proti nemu je preto vylúčené a C. s. p. ani neupravuje funkčnú príslušnosť NS SR na jeho prejednanie.

10. Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie dovolania žalovaného nie je daná, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Ncb/16/2018-202 z 10. januára 2019 zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (§ 161 ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p.).

11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

12. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.