Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Obdo 6/2010

 

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v   senáte zloženom z   predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a   členov senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. P. Dukesa

v právnej veci žalobcu H., a. s., A., IČO: X. proti žalovanému: B., spol. s   r. o., L.,

IČO:   X., zastúpenému advokátom JUDr. M. B., Š., o zaplatenie 16 648,838 Eur / 501

562,90 Sk /, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.

septembra 2009, č. k. 4 Cob/18/2009-700, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a.

Žalobca j e   p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania vo výške

244,55 Eur na účet právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

  Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 3. decembra 2008, č. k. 15 Cb/97/2000-578

konanie v časti o zaplatenie 182 310,60 Sk s 18 % úrokom z omeškania ročne od 29. 11. 1999

nezastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 208 319,40 Sk s 18 % úrokom

z omeškania p. a. od 29. 11. 1999 do zaplatenia. V   prevyšujúcej časti žalobu zamietol

a žalovanému priznal náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny

poplatok 20 060 Sk, trovy štátu 5 692 Sk a 4 122 Sk.

  Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil zľavu z ceny vo výške

208 319,40 Sk a náhradu škody 293 243,50 Sk všetko s 18 % úrokom z omeškania

ročne od podania žaloby do zaplatenia. Nárok odôvodnil zmluvou o dielo, podľa ktorej

mal žalovaný vykonať pre žalobcu práce – omietky stien a stropov vo výmere 12 800 m2.

K 31. 05. 1999 zhotovil 2 571 m2 omietok s menšími vadami, ktoré odstránil. Žalovaný

mal do 30. 06. 1999 odovzdať žalobcovi 12 800 m2 omietok, čo po márnych výzvach nesplnil.

Žalobca z   uvedeného dôvodu uzavrel zmluvu so spoločnosťou W., s. r. o., dňa 20. 06. 1999 na zhotovenie omietok cca 4 000 m2. Na posúdenie kvality prác žalovaného

si dal žalobca vypracovať znalecký posudok. V dňoch 31. 08. 1999 a 01. 09. 1999 došlo

medzi zmluvnými stranami k odovzdaniu a   prevzatiu zhotovenej časti diela a vady boli

spísané na 17 stranách stavebného denníka. Žalovaný na základe zistených vád priznal

žalobcovi zľavu z ceny vo výške 1,88 % z celkovej ceny diela. Podľa znaleckého posudku

je zľava oprávnená vo výške 27 až 30 % z celkovej ceny diela.

  Žalovaný so žalobou nesúhlasil a   poprel, že by bol v   omeškaní s   realizáciou

dohodnutých prác. Sklz bol podľa neho spôsobený žalobcom, ktorý po 31. 05. 1999 odmietol

priebežne preberať dielo a v mesiaci jún 1999 žalobca vykonané práce žalovaným nepreberal,

odmietal akúkoľvek súčinnosť. Z uvedeného dôvodu žalovaný odstúpil od zmluvy dňa

10. 07. 1999. Uplatnený nárok na náhradu škody neuznáva, pretože žalobca nepreukázal

protiprávne konanie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou

vzniknutou žalobcovi. Žalovaný uznal zľavu z ceny v objeme 1,88 % z celkovej ceny

vykonaných prác.

  V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby tak, že jej predmetom je náhrada

škody 293 243,50 Sk a zľava z ceny 208 319,40 Sk s 18 % úrokom z omeškania ročne

od 29. 11. 1999 do zaplatenia.

  Na pojednávaní dňa 03. 10. 2006 zástupca žalobcu vzal žalobu späť vo výške

192 311 Sk a v prevyšujúcej časti na žalobe zotrval / 26 008,40 Sk a 293 243,50 Sk s 18 %

úrokom z omeškania od 29. 11. 1999 do zaplatenia /. Súd konanie v časti o 182 310,60 s 18 %

úrokom z omeškania zastavil a pripustil zmenu žaloby tak, že žalobný petit znel „ žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi 319 251,90 Sk s 18 % úrokom z   omeškania ročne

od 29. 11. 1999 do zaplatenia....“ Odvolací súd po podanom odvolaní žalovaného uznesenie

súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania v časti 182 310,60 s 18 % úrokom

z omeškania ročne zrušil a v časti o pripustení zmeny žaloby odvolanie odmietol. Vzhľadom na túto procesnú situáciu súd posúdil, že predmetom konania po rozhodnutí odvolacím súdom

je nárok žalobcu na zaplatenie 208 319,40 Sk a 293 243,50 Sk s 18 % úrokom z omeškania

ročne od 29. 11. 1999 do zaplatenia.

  Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, štatutárneho zástupcu

žalovaného, znalca, svedkov a listinnými dôkazmi.

  Podľa stavebného povolenia Obvodného úradu životného prostredia Bratislava III

z 12. 02. 1996 zistil, že bolo vydané stavebné povolenie na stavebné úpravy v bytovom dome

H.. Rekonštrukcia domu bola ukončená kolaudačným rozhodnutím z 23. 05. 2000.

  Zmluvou o dielo uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 30. 03. 1999 a žalovaný

zaviazal pre žalobcu zhotoviť omietky v celkovom rozsahu na stropoch 4 200 m2, na stenách

a priečkach 8 600 m2 na stavbe Rekonštrukcia bytového domu H., B., R. Termín začatia prác

bol dohodnutý na 19. 04. 1999 a termín ukončenia na 30. 06. 1999. Realizácia prác bola

závislá od technologicky prijateľných podmienok na stavbe a od stavebnej pripravenosti pre

výkon predmetu zmluvy. Celková cena bola 1 477 232,30 Sk.Žalobca stavebný denník

nepredložil s argumentáciou, že ho nemá k dispozícii. V konaní bola predložená kópia

montážneho denníka, z ktorého vyplývajú dátumy odovzdania jednotlivých nadzemných

podlaží pre realizáciu omietacích prác, a   to 24. 05. 1999 bolo žalobcom odovzdané 5

nadzemné podlažie, 11. 06. 1999 bolo odovzdané 6 nadzemné podlažie, 22. 06. 1999 bolo

odovzdané 7 a vyššie nadzemné podlažia.

  Zo zmluvy o dielo uzavretej dňa 20. 06. 1999 medzi žalobcom a   s. r. o. W.

súd zistil, že jej predmetom bolo zhotovenie vnútorných omietok v rozsahu cca 4 000 m2

v bytovom dome na H., s termínom začatia prác od 26 týždňa s ukončením

v 31 týždni roka 1999 v závislosti od stavebnej pripravenosti.

  Žalovaný dňa 10. 07. 1999 od uzavretej zmluvy o dielo so žalobcom odstúpil

pre porušenie čl. V.   a   VI. zmluvy. Odstúpenie bolo žalobcovi doručené 14. 07. 1999.

Žalobca dôvody uvedené v odstúpení od zmluvy neuznal a trval na plnení podľa zmluvy.

Žalobca písomne dňa 12.8.1999 vyzval žalovaného na plnenie zmluvy a žiadal priznať zľavu

z ceny diela na odstránenie vád.

  Žalobca výzvou z   20. 08. 1999 vyzval žalovaného na odovzdanie vykonaných prác

a v dňoch 31. 08. 1999 a 01. 09. 1999 sa konalo preberacie konanie, o čom svedčí písomný

záznam so zoznamom vád vykonaných prác. Žalobca listom zo 17. 09. 1999 si u žalovaného

uplatnil zľavu z ceny diela vo výške 30 % z celkovej ceny diela.

  V konaní si žalobca uplatnil zľavu z ceny vo výške 208 319,40 Sk a náhradu škody

293 243,50 Sk.

  V znaleckom posudku č. 21/1999 znalec posúdil technické vyhotovenie prác

žalovaného a popísal niektoré výrazné odchýlky od požadovanej kvality v miestnostiach s najmarkantnejšími prípadmi a na základe týchto poznatkov odhalil približné množstvo

plôch, ktoré treba opraviť. Navrhol opraviť nekvalitné miesta nanesením novej vrstvy

originálnej omietky a maliarskej stierky alebo zrážkou z ceny omietok, ktorá odhadom môže

predstavovať 27 až 30 % z ceny omietok.

  Svedok Ing. M. B., ktorý od februára 1999 u   žalobcu pracuje

ako stavbyvedúci, na pojednávaní potvrdil, že už v máji 1999 sa u žalovaného prejavili

kapacitné nedostatky, ale nedostatky v   stavebnej pripravenosti sa prejavili i u žalobcu.

Potvrdil, že v čase, keď mal žalovaný realizovať práce na 2. až 8. podlaží, bolo možné práce

realizovať, neboli dokončené len práce nad 8. podlažím. V omietacích prácach boli zistené

nedostatky, ktoré boli zaznamenané v protokole z   preberacieho konania v   dňoch

31. 08. 1999 a 01. 09. 1999. Zmluva s s. r. o. W. bola uzavretá z dôvodu, že už predtým bolo

zo strany žalovaného zrejmé, že všetky dohodnuté práce nestihne vykonať. Stavebná

pripravenosť žalobcu však už od začiatku bola vo väčšom rozsahu ako pripravené kapacity

žalovaného.

  Svedok Ing. B. P. na pojednávaní uviedol, že u   žalobcu pracuje od 01. 04. 1995 ako prokurista. Pred uzavretím zmluvy o dielo žalovaný ubezpečil žalobcu,

že má dostatok kapacít na realizovanie dohodnutých omietacích prác. Po krátkom čase

sa zistilo, že žalovaný nedisponuje takými kapacitami, ani kvalita prác nebola na dobrej

úrovni. Nakoľko objekt stavby potreboval žalobca ako investor ukončiť, uzavreli zmluvu s   s. r. o. W., o ktorej vedeli, že má vyššie ceny, ale práce vykonáva so 100 % kvalitou

a načas. Pripravenosť stavby žalobcom bola taká, že žalovanému umožňovala vykonávať

dohodnuté práce v termíne.

  Svedok V. D. uviedol, že u žalobcu pracoval ako majster na stavbe a k prevzatiu prác

došlo až po odstránení vád.

  Svedok P. O. uviedol, že u žalovaného pracoval od roku 1997 do roku 2002 a tvrdil,

že žalovaný bol pripravený na realizáciu prác pre žalobcu v dohodnutom termíne.

Súd prvého stupňa v časti o 208 318,40 Sk titulom zľavy z ceny za dielo, uznal nárok

za oprávnený, preto žalobe v tejto časti vyhovel. Mal za preukázané, že žalovaný pre žalobcu

vykonal omietacie práce v celkovom rozsahu 6 111 m2. Podľa zmluvy mal vykonať omietacie

práce v rozsahu 12 800 m2. Na výkon prác nastúpil 19. 04. 1999 a vykonával ich do 10. 07. 1999. Od 10. 07. 1999 do 06. 08. 1999 žalovaný vykonával opravné práce.

Od 06. 08. 1999 žalovaný dohodnuté práce nevykonával. Súd z   predložených listinných

dôkazov ustálil celkovú cenu za práce 1 364.125,70 Sk bez DPH. Cena diela bola dohodnutá

v čl. IV zmluvy v sume 171 Sk/m2.

  V priebehu konania žalovaný uznal zľavu z   ceny vo výške 1,89 % z ceny

1 364 125,70 Sk bez DPH, t. j. 25 811 Sk.

  Súd podľa § 345 ods. 2 Obch. zák. plnenie žalovaného posúdil ako nepodstatné

porušenie   zmluvy,   keď   časť   z   výmery   vykonaných   omietacích   prác   bola   vadná.

  Podľa § 437 ods.1 Obch. zák. pri porušení zmluvy nepodstatným spôsobom bola

na žalobcovi voľba požadovať odstránenie vád vykonaných prác alebo zľava z ceny.

Je zrejmé, že v termíne od 10. 07. 1999 do 06. 08. 1999 žalovaný odstraňoval vady diela

a po 06. 08. 1999 nevykonával práce podľa zmluvného vzťahu. Žalobca si viackrát uplatnil

zľavu z ceny, žalovaný uznal zľavu vo výške 1,89 %, žalobca požadoval 30 %.

  Žalobca riadne a včas uplatnil nárok z vád diela, žiadal priznať zľavu z ceny diela.

Žalovaný nenamietal oneskorené uplatnenie nároku z vád diela podľa § 562 Obch. zák.

Sporná zostala výška zľavy, ktorá podľa uplatnenej zľavy a uznanej zľavy žalovaným, predstavuje 17 % z ceny diela. Pri určení adekvátnosti zľavy súd hodnotil dôkazy, najmä

znalecký posudok č. 21/1999, ktorý predložil ako dôkaz žalobca. Návrhu na vykonanie

dôkazu ďalším znaleckým posudkom súd nevyhovel, pretože v súčasnosti už nie je možné

objektívne posúdiť kvalitu omietacích prác v bytovom dome, keď je obývaný vlastníkmi

bytov, omietky sú zakryté maľbou. Hlavný stavebný denník nie je k dispozícii a posúdenie kvality prác podľa dostupných listinných dôkazov / zápis z montážneho denníka a preberací

protokol /   nie   je   spôsobilé   byť   podkladom   pre   vypracovanie   znaleckého   posudku.

  Spornú výšku nároku na zľavu z ceny diela nebolo možné z   pripojených dôkazov

vôbec zistiť, preto súd postupoval podľa § 136 O. s. p. a určil ju podľa vlastnej úvahy.

Znalecký posudok č. 21/1999 spĺňa požiadavku na akceptovateľnú mieru pravdepodobnosti,

obsahuje zistenia, ktoré umožnili posúdenie základných súvislostí. Žalobcom uplatnená zľava predstavuje iba 17 % z celkovej ceny diela, pričom znalec pripúšťa zľavu 27 – 30 %.

Uplatnenú zľavu súd nevyhodnotil ako neprimeranú a prihliadal i na zápis vád v preberacom protokole, z   ktorého súpis zistených vád vyplýva. Obrana žalovaného, že podklad

pre omietacie práce bol na niektorých miestach nevhodný, neobstojí a na túto skutočnosť

žalobcu neupozornil. Upozornenie zo 17. 06. 1999 v montážnom denníku, nespĺňa kritériá

podľa § 561 Obch. zák.

  Nároku na náhradu škody 293 243,50 Sk, ako rozdielu ceny za dielo za realizáciu

cca 4000 m2 omietok spoločnosťou W. pre žalobcu a ceny, ktorú za rovnaký objem

omietacích prác by žalobca zaplatil žalovanému podľa zmluvy o dielo,   súd nevyhovel.  

  Súd hodnotiac dôkazy výsluchom svedkov, účastníkov a zápismi montážneho denníka

dospel k záveru, že dňa 20. 06. 1999 žalobca nemal s poukazom na správanie žalovaného

dôvod na uzavretie zmluvy o dielo so spoločnosťou W.. Žalovaný odstúpil od zmluvy 10. 07.

1999 a k 20. 06. 1999 práce ďalej pre žalobcu vykonával, do 06. 08. 1999 odstraňoval vady a

po 06. 08. 1999 nevykonával žiadne práce.

  Žalovaný 20. 06. 1999 nemohol riadne dohodnuté práce vykonávať, pretože žalobca

5. nadzemné podlažie odovzdal až 24. 05. 1999, k 11. 06. 1999 odovzdal 6. nadzemné

podlažie a až dva dni po uzavretí zmluvy o dielo s W., s. r. o. došlo k odovzdaniu 7. a 9. nadzemného podlažia.

  Odstúpenie od zmluvy o dielo nepovažoval súd za platné, pretože dôvod odstúpenia

nebol dostatočne špecifikovaný, žalovaný len uviedol porušenie čl. V, VI zmluvy. Nebol

zrejmý ani úmysel žalovaného spôsobiť odstúpením od zmluvy stav podľa § 351

ods. 1 Obch. zák. / zánik všetkých práv a povinností /. Žalovaný i v samotnom podaní

z 10. 07. 1999 prejavil vôľu vykonávať činnosť k   neodkladnému odovzdaniu prác

vykonaných žalovaným.

  Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 18 % p. a. od podania žaloby podľa

§ 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obch. zák.

  O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. pomerne podľa úspechu

v konaní, o súdnom poplatku rozhodol podľa zákona č. 71/1992 Zb. a o trovách štátu podľa

§ 148 ods. 1 O. s. p.

  Žalobca podal proti rozsudku v časti zamietnutia nároku na náhradu škody a proti

výroku o trovách konania odvolanie.

  V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia a   na základe vykonaných dôkazov dospel k čiastočne nesprávnym

skutkovým zisteniam. Žalovaný nezrealizoval z dohodnutého rozsahu omietacích prác

12 800 m2, práce v rozsahu 6 689 m2. Na vykonanie nezrealizovaných prác si musel žalobca

zabezpečiť náhradného dodávateľa W., s. r. o., ktorý vyfakturoval vykonané práce v sume 499

855,50 Sk a žalobca ako náhradu škody žiada rozdiel so sumou 293 243,50 Sk. Dôvodom pre

výber s. r. o. W. bolo zistenie, že žalovaný do 30. 06. 1999 nevykonal celkový objem

dohodnutých prác. Uviedol, že je daná objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá

vznikla tým, že žalovaný nevykonal dielo v dohodnutom termíne a dohodnutom rozsahu.

Protiprávne konanie žalovaného spočíva v   jeho neochote dielo dokončiť / odstúpenie od

zmluvy a list z 18. 08. 1999, že od 06. 08. 1999 prerušil akékoľvek   práce na diele, vrátane

opráv /. Žalobca už v máji 1999 upozorňoval žalovaného na vady realizovaných   omietok   /

zápis   z 19. 05. 1999 /, ktoré   žalovaný   následne   odstraňoval.

Žalobca v súlade s prevenčnými povinnosťami proti vznikajúcej škode zakročil tým, že výkon

prác zabezpečil uzavretím zmluvy s   s. r. o. W.. Taktiež záver súdu, že žalovanému

neodovzdal včas piate až ôsme podlažie považuje za nesprávny z právneho hľadiska.

Neposkytnutie súčinnosti má preukázať škodca – žalovaný, čo nepreukázal.

  Žalobca je presvedčený, že nárok na náhradu škody preukázal ako rozdiel v cene diela

spoločnosti W. a žalovanej spoločnosti, ako aj protiprávne konanie žalovaného / vykonať dielo riadne a včas / a príčinnú súvislosť medzi nimi / keď v dôsledku omeškania

žalovaného bol žalobca nútený za zvýšené náklady obstarať si na vykonanie prác

s. r. o. W. /.

  Navrhol rozsudok v   zamietacej časti zmeniť a   priznať sumu 293 243,50 Sk

titulom náhrady škody a   zmeniť i   výrok o   trovách konania aj vo vzťahu k štátu tak,

aby bol na náhradu zaviazaný žalovaný.

  Žalovaný podal proti rozsudku v časti povinnosti zaplatiť 208 319,40 Sk a v časti trov

konania odvolanie a navrhol ho zmeniť tak, že súd nárok na zaplatenie tejto sumy zamietne

a prizná žalovanému náhradu trov konania 210 443 Sk.  

  Súd priznal žalobcovi zľavu v rozsahu 17 % z ceny diela / 1 477 232,30 Sk /,

pričom skutočná cena diela bez DPH je 1 127 232,30 Sk. V znaleckom posudku

nie je konkretizované, v čom spočíva nekvalita zhotovených omietok a žalobca neuniesol

dôkazné bremeno na nekvalitu nad 1,88 % priznanej zľavy žalovaným. Voľná úvaha v tomto

prípade neprichádza do úvahy. Žalobca zľavu 17 % nikdy nepožadoval. Posúdenie kvality

je potrebné vykonať v súlade s normou STN 730225. Žalovaný do 01. 09. 1999 resp.

až do uplatnenia zľavy z ceny 17. 09. 1999, bol reálne pripravený a spôsobilý odstrániť

zistené vady resp. nedostatky, či odstrániť vady diela a žalobca po 01. 09. 1999 neumožnil

žalovanému vady diela odstrániť a   do 17. 09. 1999 ani neoznámil voľbu nároku

ako podmienku na uplatnenie zľavy z ceny.

  K vyslovenému názoru na odstúpenie od zmluvy žalovaným uviedol, že toto právo

zásadne vzniká ak došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti. Žalobca bol povinný spolupôsobiť

pri vyhotovení diela a mal odsúhlasovať objem skutočne vykonaných prác. Podľa čl. X

bod X1 zmluvy, nebol žalobca oprávnený požadovať náhradu škody od zhotoviteľa. Žalobca

neposkytol žalovanému súčinnosť na to, aby mohol plniť svoj záväzok. Žalovaný využil svoje

právo a od zmluvy odstúpil dňa 10. 07. 1999 a od tohto termínu nové priestory na výkon

omietacích prác už nepreberal.

  Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejedal vec v medziach podaných odvolaní

a   zistil,   že   odvolanie   žalobcu   nie   je   dôvodné   a odvolanie   žalovaného   je dôvodné.

  Žalobca ako objednávateľ uplatnil nárok na náhradu škody a na zľavu z ceny proti

žalovanému ako zhotoviteľovi, s ktorým uzavrel Zmluvu o dielo č. 00199 zo dňa

30. 03. 1999, na základe ktorej mal žalovaný pri rekonštrukcii bytového domu

na H. vykonať práce na stropoch zhruba 4200 m2 a priečkach zhruba 8600 m2 v termíne do

30. 06. 1999 s termínom zahájenia prác 19. 04. 1999. Žalobcovi bolo zrejmé, že do 30. 06. 1999 žalovaný neodovzdá dohodnutý objem 12800 m2

a po márnych výzvach žalovanému a   zápisoch v   stavebnom denníku sa dohodol

s s. r. o. W. na prevzatie časti dodávky stavebných prác. Rozdiel medzi cenou dohodnutou za

zhotovenie omietok žalovaným a cenou za omietky požadovanou s.r.o. W., žalobca uplatnil

ako náhradu škody vo výške 293.243,50 Sk. Súd prvého stupňa v tejto časti žalobu zamietol

z dôvodu nezistenia porušenia povinnosti žalovaným, pre ktoré   by musel žalobca uzavrieť

zmluvu s s. r. o. W..

  Odvolací súd s odkazom na ust. § 564 Obch. zák. poukázal na platnosť ustanovení

§ 436 až § 441 Obch. zák. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie

náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať

zhotoviteľovi.

  Odvolací súd pri posudzovaní nároku vychádzal zo znenia ust. § 436 ods. 1,

§ 437 ods. 1 a § 436 ods. 3 Obch. zák.

  Uvedené ustanovenia jasne stanovujú rámec nárokov objednávateľa v prípade, ak zistí,

že zmluvné povinnosti zhotoviteľom sú plnené s vadami. Zákon nedáva objednávateľovi

možnosť svojvoľne postupovať s dokončiť dielo, ktoré má urobiť zhotoviteľ prostredníctvom

tretej osoby a   následne účtovanú cenu treťou osobou uplatňovať ako náhradu škody.

Objednávateľ nemá právo sám vady odstrániť na účet zhotoviteľa, pokiaľ nedošlo k zániku

zmluvného vzťahu, a   pokiaľ žalobca nevyužil všetky možnosti dané zmluvou a zákonom

na odstránenie vád diela zhotoviteľom. Až keď nebudú odstránené vady diela v primeranej

dodatočnej lehote / § 436 ods. 2 / môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy alebo požadovať

primeranú zľavu z kúpnej ceny. Ak vady diela odstraňoval žalobca pomocou tretej osoby,

nemôže potom rozdiel na cene uplatňovať ako náhradu škody z vadného plnenia žalovaným. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti nároku na náhradu škody správne,

preto v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil.

  V časti nároku na zľavu z ceny, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a žalobu zamietol.

  Podľa § 436 ods.1 Obch. zák. a zľava z ceny určuje tak, že nárok na zľavu zodpovedá

rozdielu medzi hodnotou, ktorú ml tovar bez vád a   hodnotou, ktorú má dodaný tovar

s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Zákon striktne vymedzuje zľavu z ceny ako rozdiel medzi hodnotou diela bez vád

a hodnotou diela s   vadami. V tejto veci preto nie je možné vychádzať z   voľnej úvahy

a stanoviť prípadne percento vo vzťahu k celej cene diela, pričom stanovenie percenta nemá

oporu v § 439 ods. 1 Obch. zák. Ak súd prvého stupňa nepripustil dokazovanie znalcom

na určenie rozsahu vadného plnenia z   dôvodu, že už neprichádzalo do úvahy z hľadiska

odovzdania diela a užívania obytného domu nájomníkmi, takže zistenie rozsahu vadného

plnenia už nie je ani možné, javí sa, že výpočet zľavy z ceny postupom podľa § 439 ods. 1 Obch. zák. nie je možný. Naviac   je sporné, či si žalobca zľavu z ceny riadne a včas

uplatnil / § 436 ods. 2 /. Dielo malo byť odovzdané do 30. 06. 1999. Aj keď žalovaný listom

z 10. 07. 1999 / doručený žalobcovi 14. 07. 1999 / odstúpil od zmluvy a zmluvný vzťah

mal byť ukončený 14. 07. 1999, ak by odstúpenie bolo platné. Potom by žalovaný nemal

vykonávať odstraňovanie vád, čo však urobil a svedčí o tom záznam z odovzdania zo dňa

31. 08. 1999 a 01. 09. 1999. Odstúpenie od zmluvy nebolo urobené vážne, ak v zmluvnom

vzťahu pokračoval a odstraňoval vady diela. Podľa zápisu v montážnom denníku

/ na l. č. 231 / z 01. 09. 1999 zástupca žalobcu požadoval odstraňovanie vád do 03. 09. 1999.

Obidve zmluvné strany nepovažovali ukončenie zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy,

ale tento zmluvný vzťah ďalej pokračoval a žalobca urobil výber nároku z vadného plnenia,

a to odstraňovanie vád, ktoré uplatnil listami z 12. 08. 1999 a 20. 08. 1999 a súčasne žiadal

zľavu z ceny.

  Odvolací súd vyslovil názor, že všeobecné požadovanie zľavy z ceny bez určenia

konkrétneho nároku nie je určité, preto vychádzal z toho, že žalobca riadne uplatnil len nárok

z vadného plnenia, a to odstránenie vád. Podľa skutkových zistení žalobca od 01. 09. 1999

neumožnil žalovanému odstraňovať vady diela a   v   liste z 18. 09. 1999 oznámil,

že neakceptuje zľavu z ceny v rozsahu 1,88 % z ceny diela. Žiadal o poskytnutie zľavy 30 %

podľa znaleckého posudku.

  Odvolací súd vyslovil názor, že právo na zľavu z   ceny nebolo uplatnené

bez zbytočného odkladu s   konkrétnym určením percenta zľavy alebo sumy, ak z predchádzajúceho rokovania účastníkov bolo nesporné, že požaduje v   prvom rade

odstránenie vadného plnenia, pričom uplatnený nárok nemôže žalobca ako objednávateľ

meniť bez súhlasu zhotoviteľa / § 436 ods. 2 veta druhá /. Odstraňovanie vád bolo

požadované do 03. 09. 1999 a až listom z   17. 09. 1999 bola uplatnená konkrétna výška

požadovanej zľavy, a to 30 % z ceny diela. Dovtedy požadované nároky na zľavu neboli

určité. Ak žalobca urobil výber nároku z vadného plnenia zo zmluvy o dielo, a to odstránením vád, po 01. 09. 1999 neumožnil pracovníkom žalovaného vady odstraňovať a 17. 09. 1999

požadoval zľavu z ceny v rozsahu 30 % hodnoty diela, ktorá nebola vypočítaná tak,

ako to predpokladá § 439 ods.1 Obch. zák., nie je možné konštatovať, že žalobca riadne

požiadal a urobil výber nároku z vád zľavou z ceny. Tento nárok bez súhlasu zhotoviteľa

nemohol meniť. Objektívne tiež nebolo možné zistiť nárok na zľavu z ceny diela podľa

§ 439 ods. 1 Obch. zák., keďže dielo už bolo odovzdané.

  Objednávateľ /žalobca/ mohol postupom podľa § 436 Obch. zák. zvoliť jeden

z nárokov, zvolil si odstraňovanie vád a dodatočne nárok zmenil na zľavu z ceny bez súhlasu

zhotoviteľa / žalovaného /, čo je v rozpore so zákonom. Žalobca preto neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie výšky zľavy z ceny diela, preto takémuto nároku nemožno vyhovieť.

Odvolací súd zmenil i výrok v časti náhrady trov konania tak, že úspešnému

žalovanému priznal náhradu trov konania ako to vyplýva z výroku a odôvodnenia rozsudku.

  O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142

ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného žalovaného tak ako to vyplýva z výroku a odôvodnenia

rozsudku.

  Žalobca podal proti odvolaciemu rozsudku dovolanie podaním zo dňa

9. decembra 2009 proti výroku, ktorým odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu

z titulu zľavy z ceny zamietol, ako i proti súvisiacim výrokom o trovách. Dovolanie podal

podľa § 238 ods. 1 O. s. p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 241

ods. 2 písm. c/ O. s. p.

  So záverom odvolacieho súdu k nároku na zľavu z ceny sa dovolateľ nestotožnil

a uviedol, že pre posúdenie včasného, riadneho a oprávneného nároku na zľavu z ceny diela

je potrebné posúdiť, či dielo malo vady a   v   ktorom momente vznikli žalobcovi

ako objednávateľovi nároky z vád diela.

  Z hľadiska včasnosti uplatnenia tohto nároku poukázal na to, že existencia vád nebola

nespochybnená žiadnym z účastníkov. Moment vzniku nároku z vád diela všeobecne upravuje

§ 324 ods. 3 Obch. zák. a osobitne § 560 v spojení s § 422 Obch. zák. Podľa dovolateľa

a zhotoviteľ dostal do omeškania s riadnym vykonaním diela momentom márneho uplynutia

termínu ukončenia diela, ktorým bol 30. jún 1999 resp. náhradné termíny určené objednávateľom / 01. 07. 1999 pre 6 podlažie a 07. 07. 1999 pre 7. a 8. podlažie /

v   montážnom denníku z   29. 06. 1999. V tejto súvislosti spochybňuje dôvody vyslovené

odvolacím súdom v napadnutom rozsudku / str. 12, str. 13 /. V tejto súvislosti poukázal

na znenie § 436 a § 437 ods. 1 Obch. zák. a zastáva názor, že ak by boli vady diela

podstatným porušením zmluvy a žalobca nárok z vád riadne a včas uplatnil, žalobcovi vznikol

nárok z vád podľa § 436 Obch. zák., vznikol napokon žalobcovi nárok na zľavu z ceny diela,

ktorú si uplatnil podľa poslednej vety § 436 ods. 2 Obch. zák., pretože žalovaný

vady neodstránil v   primeranej lehote a   zároveň oznámil žalobcovi, že ich neodstráni.

Ak by sa vychádzalo z toho, že vykonanie diela žalovaným s vadami, je nepodstatným

porušením zmluvy, resp. žalobca riadne a včas nárok z vád neuplatnil podľa § 436 Obch. zák.,

platilo by ust. § 437 Obch. zák., podľa ktorého by žalovaný bol povinný vady diela

odstraňovať až do času, kým si žalobca u neho neuplatnil nárok na zľavu z ceny diela.

Ak žalobca uplatnil nárok na odstránenie vád diela, nemohol žiadať zľavu z ceny, pokiaľ

žalovaný vady v primeranej lehote odstránil, preto žalobcovi nárok na zľavu z ceny vznikol.

Odvolací súd tiež spochybnil určitosť prejavu vôle žalobcu pri uplatnení nároku

na zľavu z ceny listami z 12. 08. 1999 a 20. 08. 1999, pretože v nich neuviedol výšku zľavy.

Za perfektné z hmotno-právneho hľadiska považoval súd až uplatnenie nároku na zľavu

listom z 17. 09. 1999, vytýka iba spôsob výpočtu zľavy z ceny diela.

  Napadnutému rozsudku vytýka nedostatky v tom, že výslovne neuviedol hodnotenie

vád diela, teda podľa § 436 alebo § 437 Obch. zák. Ak sa však nárok posudzuje podľa oboch

ustanovení, obe umožňujú voľbu nároku z vád diela, ktorú možno zmeniť aj bez súhlasu

zhotoviteľa, ak zhotoviteľ vady diela neodstráni v primeranej dodatočnej lehote, alebo

ak neoznámi, že vady neodstráni.

  K samotnému spochybneniu uplatnenej zľavy z ceny diela uviedol, že súd pristupoval

k aplikácii právnych predpisov príliš formálne, bez zohľadnenia ducha zákona a vôle

zmluvných strán. Poukázal na to, že z písomnej komunikácie účastníkov je zrejmé,

že žalovaný bol uzrozumený s tým, že žalobca si voči nemu uplatnil nárok na zľavu z ceny diela.

  Dovolateľ nesúhlasil ani s vysloveným názorom súdu, že podľa zápisu z montážneho

denníka žalobca požadoval odstránenie vád do 03. 09. 1999, pretože zo zápisu vyplýva, že objednávateľ navrhol riešiť postup pri odstraňovaní vád dohodou štatutárnych zástupcov

do 03. 09. 1999.

  K výške zľavy z ceny súd vychádzal z ust. § 439 ods. 1 Obch. zák., preto ju nemohol

žalobca určiť voľnou úvahou, k čomu dovolateľ uviedol, že žalobca výšku zľavy neurčil

voľnou úvahou, ale na základe znaleckého posudku, pričom žiadal výrazne nižšiu zľavu.

Ustanovenie § 439 nevylučuje použitie ust. § 136 O. s. p.

  Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd napadnuté výroky odvolacieho súdu

zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 6 914,94 Eur / 208 319,40 Sk

s 18 %   p. a. úrokom z omeškania od 29. 11. 1999, zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi

trovy konania v pomeru zodpovedajúcemu úspechu účastníkov v konaní a zaviaže žalovaného

nahradiť trov štátu v pomere zodpovedajúcom úspech účastníkov.

  Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu citoval obsah dovolania a poukázal na to,

že sa s dovolaním nestotožňuje, dovolanie je v rozpore s § 241 ods. 1 O. s. p., pretože

nevymedzuje rozsah dovolania. Taktiež dovolateľom uplatnený dôvod dovolania podľa

§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. v   ním popísaných okolnostiach chaoticky a nesprávne

konkretizuje.

  K obsahu dovolania či došlo k riadnemu a   včasnému uplatneniu nároku na zľavu

z ceny diela poukázal na svoje tvrdenia uvedené v podanom odvolaní zo dňa 05. 01. 2009

proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý zľavu z ceny priznal. Poukázal na to, že ani

znalecký posudok neobsahoval rozbor kvality diela podľa STN 730225 a žalovaný k posudku

vzniesol písomne výhrady. Dovolateľ nepreukázal opodstatnenosť nároku na uplatnenú zľavu

z ceny. Poukázal na to, že vady diela neboli neodstrániteľné a išlo o vady v malom rozsahu,

ktoré boli odstrániteľné a v konečnom dôsledku nemohli mať vplyv na kvalitu bytov.

Žalovanému nebolo umožnené vykonať opravy diela. Žalobca si neuplatňoval zľavu z ceny

diela až do 17. 09. 1999, teda neoznámil zmenu voľby nároku podľa § 437 ods. 2 Obch. zák.

  Žalovaný sa stotožnil s   výrokom napadnutého odvolacieho rozsudku a   nevrhol

dovolanie zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania za dva úkony právnej pomoci

/ prevzatie a podanie vyjadrenia k dovolaniu v celkovej výške 489,10 Eur / za jeden úkon

237,34 Eur a 7,21 Eur režijný paušál.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / po zistení,

že dovolanie podal účastník konania včas a je prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p.

bez nariadenia dovolacieho pojednávania / § 243a ods. 1 O. s. p. / dospel k záveru,

že dovolanie žalobcu nie je opodstatnené.

  Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia. V danom prípade

podľa obsahu dovolania, bol dovolacím dôvodom, ktorý bol v dovolaní uplatnený,

že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a následne

nesprávneho právneho posúdenia veci.

  Podľa § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

  Dovolací dôvod spočívajúci v neprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom,

tak týmto dôvodom sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Na rozdiel od skutkového zistenia, ktoré je výsledkom činnosti súdu pri hodnotení dôkazov,

o nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd zistený skutkový stav nesprávne zhodnotil

po stránke právnej, teda chybne aplikoval právny predpis.

  V preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že posúdenie nároku žalobcu

po právnej stránke odvolacím súdom nie je v rozpore s právnym predpisom.

  Skutočnosti, ktoré považoval dovolací súd za významné pre posúdenie preskúmavanej

veci z hľadiska dôvodnosti žaloby a ktoré neboli sporné, je že bola uzavretá Zmluva o dielo

00199 z 30. 03. 1999 s dohodnutým predmetom – omietky stien a stropov v rozsahu 8600 m2

a 4200 m2 v dohodnutom termíne od 19. 04. 1999 do 30. 06. 1999. V konaní nebolo sporné,

že časť vykonaných prác vykazovala vady. Žalobca po ukončení prác na realizácii diela

žalovaným dňa 10. 07. 1999 a definitívnom ukončení všetkých prác, vrátane vykonávania

opráv dňa 06. 08. 1999, uplatnil zrážku z ceny, pričom žalovanému umožnil vykonávať

opravy vád diela, čo žalovaný do 6. augusta 1999 aj vykonával / podľa tvrdenia žalobca

na l. č. 91 /. Podľa denného záznamu stavby list č. 17 / na l. č. 112R / z 01. 09. 1999 žalobca

ako objednávateľ navrhol riešiť postup pri odstraňovaní vád dohodou do 03. 09. 1999.

Žalobca však ešte pred uplynutím zmluvného termínu dodávok omietacích prác / 30. 06. 1999 /, bez predchádzajúceho vypovedania zmluvy žalovanému, uzavrel novú

zmluvu s tretím subjektom na omietacie práce v rozsahu cca 4000 m2.

  Sporná otázka, ktorú dovolací súd posudzoval, či žalobcovi vznikol nárok

na uplatnenú zľavu z ceny, keď pôvodne požadoval odstránenie vád zhotoviteľom a či voľbu

nároku vyplývajúceho z vád uplatnil bez zbytočného odkladu.

  Ustanovenia § 436 a § 437 Obch. zák. upravujú dôsledky porušenia zmlúv podľa toho,

či išlo o   podstatné resp. nepodstatné porušenie zmluvy v   nadväznosti na ust. § 345

a § 346 Obch. zák. Pri podstatnom porušení zmluvy, ktorým je omeškanie / veriteľa alebo

dlžníka / je zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že to strane,

ktorá je v omeškaní oznámi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení

dozvedela, taktiež pri nepodstatnom porušení zmluvy v dôsledku omeškania jednej zo strán,

môže druhá strana od zmluvy odstúpiť, ak strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju

povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

  Pri podstatnom porušení zmluvy, môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť ihneď

bez poskytnutia dodatočnej lehoty za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť

voči strane, ktorá je v omeškaní. Základným kvalifikačným znakom porušenia zmluvy

podstatným spôsobom je, že oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy, ktorý súvisí

s tým, že v dôsledku porušenia zmluvy nemôže očakávať ten výsledok aký mal byť

dosiahnutý, keby nedošlo k porušeniu zmluvy. Ak oprávnená strana právo od zmluvy včas

odstúpiť nevyužije, nestratí síce právo od zmluvy odstúpiť, ale môže využiť len režim

nepodstatného odstúpenia od zmluvy. Avšak aj v prípade, ak pôjde o podstatné porušenie

zmluvy, oprávnená strana môže povinnej strane oznámiť, že na plnení trvá a poskytnúť

jej dodatočnú lehotu na plnenie a po jej márnom uplynutí môže využiť režim okamžitého

odstúpenia od zmluvy. Pri nepodstatnom porušení zmluvy je odstúpenie oprávneného

od zmluvy, dôsledkom jej porušenia. Podmienkou v takomto prípade je poskytnutie

dodatočnej primeranej lehoty na plnenie porušenej povinnosti a následne nesplnenie povinnosti ani v dodatočnej lehote a po splnení týchto podmienok vzniká právo oprávnenému

na odstúpenie od zmluvy. V predmetnej veci nebolo preukázané, že žalobca od zmluvy

odstúpil, ba naopak ešte pred uplynutím zmluvne dohodnutého termínu plnenia dohodnutých

prác žalovaným, uzavrel zmluvu s treťou osobou. Dovolací súd je názoru, že v tejto veci

došlo k podstatnému porušeniu zmluvy.

  V konaní bolo preukázané, že pri realizácii prác žalovaným boli zistené vady

dodávaných   omietacích prác, k odstraňovaniu ktorých došlo v   mesiaci júl

až do 6. augusta 1999, tiež bolo zistené, že k odovzdaniu diela nedošlo v dohodnutom termíne

splnenia diela / 30. 06. 1999 /,   preberacie konanie sa uskutočnilo v dňoch   31. 08. 1999

až 01. 09. 1999. Žalobca od zmluvy neodstúpil.

  Podmienkou uplatnenia nároku z vadného plnenia je to, že objednávateľ musí vady

zhotoviteľovi oznámiť a zvoliť si nárok z vadného plnenia. V predmetnej veci bol zhotoviteľ

upozornený na vady, ktoré so súhlasom objednávateľa i odstraňoval. Zhotoviteľ v zásade

zodpovednosť za vady priznal, vady odstraňoval a následne   priznal objednávateľovi zľavu z ceny vo výške 25 811 Sk.  

  Žalobca podľa zápisu v montážnom denníku oznámil žalovanému, že si bude

uplatňovať zrážku v zmysle ZoD, čo vyplýva aj z ďalšieho zápisu z   23. 07. 1999. Z listu

z 12. 08. 1999 / ako potvrdzuje sám žalobca / vyplýva, že vzhľadom na reklamáciu dodávky

vnútorných omietok žiadal o zľavu z ceny a odstránenie vád a nedorobkov v uvedených

termínoch. Z tohto dôkazu nevyplýva, jednoznačná voľba nároku, hoci ako bolo skutkovo

preukázané, vady boli žalovaným odstraňované. Dá sa teda predpokladať, že právom voľby

nároku z   reklamácie žalobcom, bolo prvotne odstránenie vád / čomu nasvedčuje i list

z 16. 08. 1999 / a až následne / 17. 09. 1999 si žalobca uplatnil zľavu z ceny, čím pôvodnú

voľbu nároku zmenil. Žalovaný súhlasil so zľavou z ceny, ale len do výšky 1,88 % z ceny

diela / 25 811 Sk /. V tomto smere platí, že po voľbe nároku ho objednávateľ môže zmeniť

len so súhlasom zhotoviteľa. V tejto veci žalovaný ako zhotoviteľ akceptoval zľavu z ceny

len do výšky 1,88 % z ceny diela, žalobca ako objednávateľ požadoval vyššiu zľavu

/ 17,16 % z ceny diela /. Pokiaľ ide o znalecký posudok zaoberajúci sa výškou zľavy z ceny

diela, dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že výška bola stanovená voľnou

úvahou znalca, pričom pri tomto typu nároku z vád platí ust. § 439 ods. 1 Obch. zák.

  Dovolací súd dospel k zisteniu, že podľa dohodnutej zmluvy o dielo mal zhotoviteľ

v dohodnutom termíne do 30. 06. 1999 dielo zhotoviť a odovzdať objednávateľovi bez vád.

Nebolo spochybnené, ani žalovaným, že by dielo bolo riadne a včas zhotovené. Treba však

tiež poukázať na to, že žalobca nevyužil svoje právo na odstúpenie od zmluvy o dielo.

  Dovolací súd ustáli, že žalobca ako objednávateľ nesporne uplatnený nárok zmenil,

pretože požadoval odstraňovanie vád a   až následne zľavu z ceny. Zľavu z ceny, tak ako si žalobca uplatnil, žalovaný neakceptoval, teda nedošlo k dohode o výške zľavy,

ktorá nebola objektívne zistená / § 439 ods. 1 Obch. zák. /. Je nesporné, že pri podstatnom

porušení   zmluvy   nemožno   dodatočne   uplatnený   nárok   z   vád   dodávky   meniť.

  Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci

bol   dostatočne   zistený   skutkový   stav   veci   a z neho vyvodený správny právny záver.

  Najvyšší súdu Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k   záveru,

že rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, preto dovolanie žalovaného podľa

§ 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.

  Úspešnému žalovanému podľa § 243b ods. 4, 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 O. s. p. priznal náhradu účelne vynaložených trov dovolacieho konania za jeden úkon

právnej pomoci vrátane paušálnej náhrady v sume 244,55 Eur / vyjadrenie k dovolaniu /.

Ďalší uplatnený úkon / prevzatie a príprava zastúpenia / dovolací súd nepovažoval za účelne

vynaložené trovy, pretože právny zástupca zastupoval žalovaného už   od prvostupňového

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.  

V Bratislave 15. marca 2011

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková