UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: La Bottine 4, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 46 664 394, právne zast. OLEXOVA VASILISIN s. r. o., so sídlom Dunajská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti odporcovi: exclusive essential s. r. o., so sídlom Divadelní 1032/14, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 28 891 180, právne zast. Y., so sídlom E., o uloženie povinnosti zničiť obuv a jej príslušenstvo, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/34/2015-147 zo dňa 13. marca 2015, jednomyseľne, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/34/2015-147 zo dňa 13. marca 2015 o d m i e t a.
II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy dovolacieho konania vo výške 82,85 eur na účet jeho právneho zástupcu.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 35CbPv/4/2014-70 zo dňa 21. 11. 2014 rozhodol tak, že odporca je povinný zdržať sa ponúkania propagácie, uvádzania na trh a predaja obuvi a jej príslušenstva pod označením „SWEET SHOES“ a „SAINT GALANT„ v tvare obrázkov č. 1 - 12 uvedených nižšie.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa v uvedenej veci domáha uloženia predbežného opatrenia, povinnosti zdržať sa ponúkania propagácie, uvádzania na trh a predaja obuvi a jej príslušenstva pod označením „SWEET SHOES“ a „SAINT GALANT„ a uloženia povinnosti zničiť tovar, ktorého prostredníctvom sú porušované a ohrozované priemyselné práva navrhovateľa, podľa obrázkov 1 až 12. Citoval ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá O. s. p., § 75 ods. 6 O. s. p., § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. rozhodnutia R 406/94 a R 253/97 s poukazom, na ktoré dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, nakoľko navrhovateľ osvedčil odôvodnenosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov a potrebu zaistenia jeho nárokov z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej.
O odvolaní odporcu proti tomuto uzneseniu, ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/34/2015-47 zo dňa 13. 03. 2015, ktorým uznesenie Okresného súdu Bratislava Ič. k. 35CbPv/4/2014-70 zo dňa 21. 11. 2014 v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh na predbežné opatrenie sa zamieta.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s názorom odporcu, že navrhovateľ neosvedčil, že činnosť odporcu má taký negatívny dopad, že mu bezprostredne hrozí taká závažná ťažko napraviteľná majetková, či nemajetková ujma, aby bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov nariadením predbežného opatrenia, pričom prihliadol na okolnosť, že ide o letnú obuv, ktorá i keby bola v ponuke celoročne, nepochybne podstatne neovplyvní jej predaj mimo sezóny. Navyše odvolací súd z internetovej stránky zisitil, že v čase vydania rozhodnutia, nemá odporca topánky „SWEET SHOES“ v tvare podľa obrázkov 1 až 12 uvedených vo výroku napadnutého uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu s vyznačenou právoplatnosťou 29. 04. 2015, podaním doručeným súdu 01. 06. 2015, podaným na pošte 29. 05. 2015 dovolanie podal navrhovateľ, ktorého prípustnosť odvodil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p..
Podľa navrhovateľa konajúci súd zrejme neskúmal dôvodnosť predbežného opatrenia a vychádzal z omylu a preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V jeho podaní odňatie možnosti konať pred súdom navrhovateľ dôvodil iba faktom, čo by mohlo byť dôvodom odvolania odporcu a že prvostupňové rozhodnutie je správne. Ďalej namietal, že krajský súd v odvolacom konaní spis zrejme neskúmal a vychádzal zrejme z omylu, keď konštatoval, že obuv sa za súčasného stavu nepredáva a konštatoval, že ponúkaním tovaru sa naďalej porušujú priemyselné práva navrhovateľa.
Podaním doručeným dňa 27. 07. 2015 navrhovateľ doplnil dovolanie a uviedol, že spresňuje dovolanie v čom vidí odňatie možnosti konať. Ako prvý dôvod uvádza, že odvolací súd rozhodol mimo rozsahu odvolania, ktoré odporca podal a predbežné opatrenie zrušil z dôvodu, že odporca daný tovar nepredáva a hrozba ujmy na stane navrhovateľa nie je, ako a j nezohľadnil vyjadrenie navrhovateľa, ktoré odignoroval, čím odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Ako druhý dôvod označil skutočnosť, že navrhovateľ v dovolaní zo dňa 28. 05. 2015 uviedol, že predbežné opatrenie v znení, v akom ho nariadil prvostupňový súd, bolo zrejmou vadou petitu a že krajský súd však vec nevrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a opravu, ale svoje rozhodnutie o odvolaní postavil práve na nesprávnom znení opatrenia, čím podľa navrhovateľa došlo k odňatiu možnosti konať. Z obsahu doplneného dovolania je zrejmé iba to, že Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní vec neskúmal a že v znení akom ho nariadil prvostupňový súd bolo zrejmou vadou.
Odporca sa k podanému dovolaniu vyjadril podaním doručeným súdu 30. 07. 2015, dovolanie označil za účelové, zmätočné a také, z ktorého nie je zrejmé, čím bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa odporcu, odôvodnenie odvolacieho súdu je jednoznačné a preto navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť.
K vyjadreniu odporcu k dovolaniu zaujal stanovisko navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 13. 10. 2015, kde opätovne uvádza, že dovolanie bolo podané na základe právneho dôvodu daného § 237 písm. f/ O. s. p.
Opätovne v tomto vyjadrení, k vyjadreniu odporcu, poukazuje na nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu a že jeho jediným cieľom je napraviť práve zmätočnosť petitu uznesenia Okresného súdu Bratislava I, na základe ktorého došlo k nesprávnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Súčasne v dovolaní opätovne zdôvodňuje dôvodnosť jeho nároku na vydanie predbežného opatrenia, keďže škoda mu nielen hrozí, ale každým dňom vzniká bez akéhokoľvek prostriedku a teda je logické, že podmienka bezprostrednej ujmy je splnená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky § 10a ods. 1 O. s. p. prejednal dovolanie navrhovateľa podľa ustanovenia § 242 O.s.p. ako podané v zákonnej lehote v súlade s ustanovením § 240 O. s. p. akospĺňajúce náležitosti dané ustanovením § 241 O. s. p..
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 O. s. p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O. s. p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. e/ O. s. p.).
Ustanovenia odsekov 1, 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušenstve, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu týkajúceho sa zabezpečenia predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upraveným Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O. s. p.).
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že v danom prípade dovolanie v zmysle ustanovenia § 239 O. s. p. prípustné nie je.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ide o prípady uvedené v písmenách a/ až g/ citovaného ustanovenia (§ 237 O. s. p.).
Z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
V danom prípade ide o zmeňujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave uznesenia súdu prvého stupňa, vo vyhovujúcej časti, týkajúce sa návrhu na uloženie predbežného opatrenia, proti ktorému prípustnosť dovolania s poukazom na hore vyššie citované ustanovenia, by mohla byť daná iba ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p..
Navrhovateľ si je právne vedomý tejto skutočnosti, prípustnosť dovolania označil týmto ustanovením a za odňatie možnosti konať pred súdom označil to, že odvolací súd rozhodol mimo rozsahu odvolania, že predbežné opatrenie v akom znení ho nariadil prvostupňový súd bolo zrejmou vadou petitu.
Z návrhu na uloženie predbežného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľ požadoval predbežným opatrením uložiť žalovanému stiahnuť sa z elektronického obchodného miesta na web stránke www a jej príslušenstvo pod označením „SWEET SHOES“ a „SAINT GALANT“ v tvare podľa obrázkov č. 1 - 12 uvedených nižšie, najmä stiahnuť všetky ponuky tohto tovaru existujúce ku dňu vykonateľnosti tohto rozhodnutia, uložiť tento tovar tak, aby bol skladovaný podľa obchodných zvyklostí bez akejkoľvek inej dispozície s ním. Zároveň žiadal žalovanému uložiť, zdržať sa ponúkania propagácie, uvádzania na trh a predaja obuvi a jej príslušenstvo pod označením „SWEET SHOES“ a „SAINT GALANT“ a v tvare podľa obrázkov č. 1 až 12.
Je pravdou, že prvostupňový súd o návrhu na uloženie predbežného opatrenia rozhodol uznesením č. k. 35CbPv/4/2014-70 zo dňa 21. 11. 2014 tak, že odporcu zaviazal iba zdržať sa ponúkania propagácie uvádzania na trh a predaja obuvi a jej príslušenstva pod označením „SWEET SHOES“ a „SAINT GALANT“ v tvare podľa obrázkov č. 1 - 12, z čoho je zrejmé, že prvostupňový súd rozhodol iba o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v bode navrhovaného v bode II., ale čo sa týka návrhu na vydanie predbežného opatrenia uvedeného v bode I: nerozhodol, t. j. v tejto časti návrhu nevyhovel a ani ho nezamietol.
Navrhovateľ voči uzneseniu, ktorým nebolo rozhodnuté o celom jeho návrhu sa neodvolal a dokonca vovyjadrení k odvolaniu odporcu (list v spise 146) uviedol, že pri rozhodovaní nedošlo k žiadnej vade rozhodnutia o jeho návrhu na vydanie predbežného a navrhol prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Odvolací súd rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie vo vyhovujúcej časti zmenil a návrh na predbežné opatrene zamietol.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku, nesprávneho postupu súdu, bol vylúčený.
O vade, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd nerozhodol o celom návrhu na vydanie predbežného opatrenia a predbežným opatrením uložil odporcovi povinnosť vymedzenú navrhovateľom v bode II návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Vo veci návrhu uvedeného v bode I návrhu na vydanie predbežného opatrenia nerozhodol, ale navrhovateľ odvolanie nepodal a dokonca vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Z konania navrhovateľa je zrejmé, že tým, že navrhol prvostupňové rozhodnutie potvrdiť a neodvolal sa voči uzneseniu prvostupňového súdu v tej časti, v ktorej o jeho návrhu rozhodnuté nebolo, nemohlo dôjsť ani k zabráneniu výkonu jeho procesných práv a odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Z konania navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že s prvostupňovým rozhodnutím bol spokojný, nežiadal doplnenie rozhodnutia, práve naopak navrhol ho ako vecne správne potvrdiť.
Odvolací súd tým, že v napadnutej časti vyhovujúcej časti prvostupňové rozhodnutie zmenil neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd svojim postupom neznemožnil navrhovateľovi realizáciu jeho procesných práv, ktoré by inak pred súdom mohol uplatniť. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu upraviť pomery a nariadiť odporcovi predbežné opatrenie, t. j. ide o vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý sa nedá považovať za odňatie možnosti konať účastníkovi konania pred súdom. Skutočnosť, že odvolací súd doplnil odôvodnenie, prečo návrh na vydanie predbežného opatrenia označil za neopodstatnený, nie je taktiež odňatím možnosti účastníkovi konania konať pred súdom.
Znenie dovolania navrhovateľa, ktorým uvádza, že vydanie predbežného opatrenia a v znení na kumulatívne splnenie podmienok je zrejmá vada Okresného súdu Bratislava I, nie je možné posudzovať z hľadiska dôvodnosti dovolania, nakoľko v časti, ktorú v dovolaní navrhovateľ označuje ako zrejmú vadu, rozhodnuté nebolo a navrhovateľ prvostupňové rozhodnutia odvolaním nenapadol, práve naopak, navrhol ho ako správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s tvrdením, že takýmto postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti konať navrhovateľa ako účastníka konania konať pred súdom. Citovaný dôvod uvádzaný v dovolaní navrhovateľom, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za účelový a pre posúdenie dôvodnosti prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. sa bezpredmetný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§10a ods. 1 O. s. p.) dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ proti napadnutému uzneseniu prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. neosvedčil a preto dovolanie navrhovateľa podľa ustanovenia § 243 písm. c/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné, odmietol.
O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k dovolaniu tak ako si ich vyčíslil vo výške 82,85 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.