Najvyšší súd

3 Obdo 56/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. K., spol. s r.o., C.K.,

IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. J. T., K.K. proti žalovanému: J. G., nar. 15. 12. 1976,

B., zastúpený advokátom JUDr. B. K., M., o zaplatenie 4 620,59 eur / 139 200 Sk /,

o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. októbra 2009, č.

k. 3 Cob/49/2009-39, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.

  Žalobcovi trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

  Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 3. novembra 2008, č. k. 3 Cb/88/2008-27

odmietol odpor zo dňa 30. mája 2008 podaný žalovaným proti platobnému rozkazu

č. k. 4 Ro 319/2007-13 zo dňa 11. decembra 2007, ako oneskorene podaný.

  Žalovaný podal proti uzneseniu odvolanie podaním zo dňa 24. novembra 2008

s odôvodnením, že mu bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk na súde dňa

28. mája 2008 a odpor podal na pošte dňa 6. júna 2008, teda v zákonnej lehote.

Ďalej v odvolaní poukázal na to, že pracoval a pracuje v cudzine, preto mu nemohol

byť platobný rozkaz doručený do vlastných rúk dňa 14. decembra 2007, o čom doručujúci

poštový úradník vedel. Rodičia boli splnomocnení iba na preberanie obyčajnej pošty

a   nie   na preberanie listín doručovaných do vlastných rúk podľa § 173 ods. 1 O. s. p. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejedal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 O. s. p. a rozhodol uznesením zo dňa 22. októbra 2009 tak, že odvolanie odmietol

a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že odvolací súd zo spisu preukázateľne zistil,

že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď odpor ako oneskorene podaný odmietol.

Platobný rozkaz bol žalovanému účinne doručený v súlade s § 47 O. s. p. zákonným

spôsobom podľa poštového poriadku Pošty SR, nakoľko na prijímanie zásielok mu určených

do vlastných rúk dňa 30. novembra 2007 splnomocnil M. G., č. OP – SJ X. s platnosťou do

30. januára 2010.

Na základe uvedeného dovolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 O. s. p.

ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal

/ § 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p /.

  Žalovaný podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa

4. novembra 2011 podľa § 236, § 241 ods. 1, 2 a § 237 písm. f/ O. s. p.

V odôvodnení dovolania uviedol, že oba súdy vychádzali z   nesprávne zisteného

skutočného stavu, keď odpor odmietli. Súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz dňa

11. decembra 2007 a žalovanému bol doručený 28. mája 2009 na okresnom súde,

kde si ho osobne prevzal a dňa 30. mája 2009 podal odpor s odôvodnením. Tvrdenie,

že platobný rozkaz bol doručený k rukám otca žalovaného dňa 14. decembra 2007, v čase,

keď bol žalovaný dlhšiu dobu zamestnaný v zahraničí, nemá právne opodstatnenie. Poukázal

na to, že svojho otca splnomocnil iba na preberanie bežnej pošty, ale ho nikdy nesplnomocnil

na zastupovanie v tomto súdnom konaní a túto skutočnosť vysvetlil osobne na okresnom súde

a následne mu bol do vlastných rúk doručený platobný rozkaz.

Poukázal na to, že unesenie súdu prvého stupňa sa nezaoberá otázkou, že dňa

28. mája 2008 bol žalovanému doručený platobný rozkaz na súde do vlastných rúk,

ale sa zaoberá len tým, že platobný rozkaz bol doručený jeho otcovi dňa 14. decembra 2007.

Súd nebral na zreteľ, že doručením platobného rozkazu do rúk otca žalovaného, ktorý nemal splnomocnenie na zastupovanie v súdnom konaní, neprislúchalo mu ani právo na podanie

odporu. Otec ani žalovaný o tomto spore nevedeli, teda neprichádzalo do úvahy ani udelenie

plnej moci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / prejednal

dovolanie podľa § 243b ods.1 bez nariadenia pojednávania / § 243a ods. 1 / a zistil,

že dovolanie nie je dôvodné.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu

predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie

vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet

dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, že dovolací súd zistí,

že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho

súdu.

Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa,

ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne

došlo.

Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom.

Citované ustanovenie výslovne dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti

s postupom súdu, teda s procesnou činnosťou súdu, ktorá sama o sebe nemá výraz v súdnom

rozhodnutí. Odňatím možnosti konať pred súdom zákon rozumie taký postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a   právom chránených záujmov,

a ktoré mu boli postupom súdu znemožnené.

  Podľa názoru dovolacieho súdu žalovanému nebola odňatá možnosť konať

pred súdom. Zo spisu bolo zistené, že splnomocnenému zástupcovi žalovaného

ako splnomocnencovi, bol platobný rozkaz doručovaný prostredníctvom pošty a bol doručený

dňa 14. decembra 2007, čo vyplýva z priloženej doručenky. Žalovaný na preberanie

poštových zásielok, vrátane tých, ktoré boli doručované do vlastných rúk splnomocnil M. G.

splnomocnením zo dňa 30. novembra 2007 s poradovým č. 9/2007 preukazu splnomocnenca /

na l. č.16 spisu /.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným v   odvolacom rozhodnutí,

že odvolanie nie je dôvodné a nezistil splnenie predpokladov žiadneho z dovolacích dôvodov

podľa § 237 O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie žalovaného podľa

§ podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal,

pretože mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. septembra 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková