UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: 1/ TECHNOPOL SERVIS, a.s., so sídlom Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 35 700 840, žalobcu: 2/ INVESTMENTS NOMINEES, INC., so sídlom 1308 Delaware Avenue, WILMINGTON, 19806 Delaware, Spojené štáty americké, žalobcu: 3/ TRICORN INVESTMENTS LIMITED, so sídlom 6th Floor, Gracechurch Street 52-54, EC3V 0EH Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, všetci zastúpení HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: 1/ S - Group, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 36 567 248, žalovanej: 2/ W. A., nar. XX. O. XXXX, bytom H., o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a o nariadení predbežného opatrenia, o dovolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/51/2016-415 zo dňa 24. februára 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 24. februára 2016 č. k. 2Cob/51/2016-415 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 29Cb/441/2015-352 zo dňa 19. januára 2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil spoločnosti H. povinnosť umožniť predsedovi predstavenstva Ing. A. N. disponovať s finančnými prostriedkami na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie bolo žalovanej 2/ doručené dňa 25. januára 2016 ako vyplýva z doručenky.
2. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná 2/ odvolanie písomným podaním doručeným osobne súdu dňa 10. februára 2016.
3. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oneskorene, nakoľko koniec lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 09. februára 2016 (utorok) a odvolanie bolo podané osobne až dňa 10. februára 2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie ako oneskorene podané odmietol.
4. Žalovaná 2/ podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa 14. apríla 2016, v ktorom uviedla, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. januára 2016 jej bolo doručené 25. januára 2016, pričom v posledný deň lehoty na podanie odvolania (09. februára 2016) podala odvolanie elektronickými prostriedkami do podateľne súdu a následne dňa 10. februára 2016 osobne doručila originál písomného odvolania. Podľa dovolateľky je dovolanie prípustné podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., pretože postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko súd nevzal do úvahy odvolanie podané elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 O. s. p.). Na tomto základe navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (§ 424 C. s. p.) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
6. Dovolanie žalovanej 2/ bolo podané dňa 14. apríla 2016. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.
7. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody, podľa zákona účinného v čase podania dovolania (ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p.).
8. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno - v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho súdu (tiež ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného zo základných princípov právneho štátu
- princípu právnej istoty.
9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
10. Dovolaním (v čase jeho podania) bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
11. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie žalovanej 2/ ako oneskorene podané. Prípustnosť dovolania upravovalo ustanovenie § 239 O. s. p. a v tejto veci bolo zistené, že dovolanie nespĺňa dôvody prípustnosti podľa § 239 O. s. p.
12. Prípustnosť dovolania žalovanej v danej veci prichádza do úvahy len ak v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
13. Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Citované ustanovenie výslovne dávalo odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti s postupom súdu, teda s procesnou činnosťou súdu, ktorá sama o sebe nemá výraz v súdnom rozhodnutí. Odňatím možnosti konať pred súdom zákon rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznával za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov, a ktoré mu boli postupom súdu znemožnené. Nesporne sem patrí i právo na prejednanie a rozhodnutie o podanom návrhu, v tomto prípade odvolania. O postup, odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, ak súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p., hoci podmienky pre tento postup neboli preukázateľne splnené.
14. Účastníci, s výnimkou úkonov urobených bezprostredne priamo pri konaní na súde, robia procesné úkony formou podaní. Občiansky súdny poriadok v § 41 ods. 1 dával v zásade účastníkom možnosť voľby formy, akou úkon urobia. Ustanovenie § 42 obsahuje výpočet možností, akými môže podania obsahujúce ich úkony urobiť. Úkon môže urobiť ústne do zápisnice, písomne alebo elektronickými prostriedkami a faxom. Keďže všetky procesné úkony sú úkonmi adresovanými, ich účinky nastávajú tým, že sa dostanú do sféry adresáta, teda súdu. Procesný poriadok však nestanovuje všeobecné pravidlo pre určenie kedy (ktorým okamihom) sa úkon voči súdu považuje za urobený (kedy došiel adresátovi). Spôsob dôjdenia na súd je daný a vyplýva z charakteru formy (spôsobu) akým môže byť úkon urobený. Pri úkonoch urobených písomnou formou (tam, kde je obsah úkonu zachytený písomnou formou na hmotnom podklade), je to dodaním hmotného nositeľa písomného prejavu súdu (prevzatím pracovníkom súdu povereným ich preberaním). Pri osobnom doručení je to odovzdanie podania do podateľne, pri doručovaní poštou prevzatím podania nato povereným pracovníkom na pošte alebo prevzatím od doručovateľa na súde. Pri doručovaní faxom má síce podanie tiež charakter písomného úkonu, nedochádza však k priamemu doručeniu jeho hmotného podkladu, ale k prenosu jeho obrazu cestou telekomunikačnej siete do prijímacej faxovej stanice, kde dôjde k jeho následnému opätovnému vytlačeniu na materiálnom podklade. Takýto úkon je zrejme súdu doručený dôjdením faxového dokumentu do faxovej stanice súdu. Úkon robený ústne do zápisnice je účinne urobený spísaním zápisnice a jej podpísaním. Elektronickou formou dochádza k prenosu úkonov, ktoré majú formu elektronických dokumentov. Vytvárané, posielané a prenášané sú elektronickými prostriedkami.
15. Ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p. umožňovalo robiť podania, ktoré boli urobené elektronickými prostriedkami. Rozlišuje ich na úkony opatrené zaručeným elektronickým podpisom a úkony, ktoré takýmto podpisom opatrené nie sú. Oba sú vytvárané a prenášané rovnakým spôsobom. Rozdiel je v stanovení postupu, akým sa má doplniť chýbajúci vlastnoručný podpis, ktorý je inak podstatnou náležitosťou každého úkonu určeného súdu (§ 42 ods. 3 O. s. p.), prípadne či podanie vôbec treba doplňovať. Elektronické podania opatrené zaručeným elektronickým podpisom nemusia byť doplňované podpisom (dokument obsahuje elektronický podpis, ktorý sa len overuje). Elektronické podania, ktoré elektronickým podpisom nie sú opatrené musia byť do troch dní doplnené. Pri podaniach urobených elektronickými prostriedkami, ktoré sú opatrené elektronickým zaručeným podpisom nie sú pochybnosti o tom, že sa za urobené považujú momentom ako dôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd, bez ohľadu nato, kedy bude došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený, zaevidovaný, ďalej odoslaný atd.), a ktoré nie sú opatrené elektronicky zaručeným podpisom sa považujú za urobené momentom doručenia na elektronickú adresu súdu a samozrejme za predpokladu, že budú v zákonnej lehote doplnené.
16. Dovolací súd pri overovaní podmienok prípustnosti dovolania zistil, že žalovaná 2/ podala odvolanie elektronickými prostriedkami do podateľne Okresného súdu Bratislava V dňa 09. februára 2016 (na l. č. 588), ktoré doplnila osobným podaním odvolania s vlastnoručným podpisom dňa 10. februára 2016, čomu nasvedčuje prezentačná pečiatka súdu (na l. č. 366). Tejto skutočnosti nasvedčuje i úradný záznam na l. č. 583 spisu.
17. Z uvedeného vyplýva, že podanie, ktorého obsahom bolo odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo poslané dňa 09. februára 2016 na elektronickú adresu podateľne Okresného súdu Bratislava V, t. j. v posledný deň odvolacej lehoty a bolo doplnené písomným podaním osobne do podateľne súdu dňa 10. februára 2016, t. j. v lehote do 3 dní od elektronického podania, teda včas. Odvolací súd včas podané odvolanie odmietol nesprávne.
18/ So zreteľom na uvedené je zrejmé, že v predmetnom konaní došlo k procesnej chybe zakladajúcej podľa § 237 písm. f/ O. s. p. prípustnosť dovolania. Táto vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
19. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 C. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.