3Obdo/51/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd M. republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu Refim, s. r. o., S. 6, 831 04 Bratislava, R.: 43 871 739, s ustanoveným správcom JUDr. Margitou Hrivňákovou, so sídlom kancelárie Májkova 3, 820 05 Bratislava, P. O. Box 76, značka správcu: S 1136, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4K/20/2013, o dovolaní správcu JUDr. Margity Hrivňákovej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. mája 2014 č. k. 2CoKR/83/2014-335, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava I uznesením z 01. 04. 2014 č. k. 4K/20/2013-229 odvolal JUDr. Margitu Hrivňákovú, so sídlom kancelárie Májkova 3, P. O. Box 76, 820 05 Bratislava, značka správcu: S 1136, z funkcie správcu úpadcu Refim, s. r. o., so sídlom Elektrárenská 6, 831 04 Bratislava, IČO: 43 871 739. Zároveň súd uložil JUDr. Margite Hrivňákovej vykonávať činnosti súvisiace s výkonom funkcie správcu, najmä činnosti týkajúce sa správy a ochrany majetku, ktorý podlieha konkurzu, až do ustanovenia nového správcu.

V odôvodnení uviedol, že správca bol povinný speňažovať majetok zapísaný v súpise majetku úpadcu v súlade s pravidlami speňažovania, a teda až po udelení záväzného pokynu zo strany príslušného orgánu - súdu. Správca speňažil majetok v rozpore s ust. § 84 ods. 1 ZKR, a teda majetok zapísaný v súpise majetku úpadcu predal pred tým, ako mu bol súdom ako príslušným orgánom záväzný pokyn uložený. Navyše správca speňažil majetok, ku ktorému si uplatňovala právo tretia osoba, pričom mal postupovať v súlade s ust. § 78 ZKR, k majetku pripísať poznámku o spornom zápise a majetok prípadne speňažiť až po výmaze tejto poznámky z dôvodu uplynutia lehoty na podanie excindačnej žaloby, alebo ak by z výsledku excindačného sporu vyplynulo, že majetok zapísaný v súpise majetku úpadcu je nesporným majetkom úpadcu. Keďže správca závažne porušil povinnosti ustanovené v § 78 a § 84 ods. 1 ZKR, súd podľa ust. § 42 ods. 1 ZKR odvolal správcu z jeho funkcie mimo schôdze veriteľov, pričom po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude postupovať v súlade s ust. § 42 ods. 5 ZKR a bezodkladne zvolá schôdzu veriteľov na účely chválenia návrhu na nového správcu.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie správkyňa úpadcu JUDr. Margita Hrivňáková.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. 05. 2014 č. k. 2CoKR/83/2014-335 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 4K/20/2013-229 zo dňa 01. 04. 2014 potvrdil.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Správca musí postupovať s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ZKR a majetok, ohrozený zničením a znehodnotením, sa musí snažiť speňažiť čo najvýhodnejšie, avšak povinnosťou správcu je najmä požiadať súd o uloženie pokynu ešte pred tým, ako urobí prvý úkon súvisiaci s predajom. Len tým je zachovaná transparentnosť predaja majetku úpadcu. V predmetnej veci súd odvolal správcu predovšetkým z dôvodu závažného porušenia povinnosti, uvedenej v ust. § 42 ods. 1 a § 84 ods. 1 ZKR, keď predal predmetný hnuteľný majetok ešte pred podaním žiadosti o uložení záväzného pokynu. Správca mohol predbežne zistiť záujem ohľadom kúpy majetku, avšak pristúpiť k speňaženiu mohol až vtedy, keď mu bol uložený záväzný pokyn. Správca však predal majetok pár dní pred tým, ako požiadal súd o uloženie záväzného pokynu. Podľa § 91 ods. 2 ZKR musí správca na jednej strane speňažiť majetok tak, aby získal čo najväčší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov, na druhej strane však musí postupovať pri speňažovaní majetku tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania, ustanovené zákonom. Len takéto konanie správcu je v súlade s konaním s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru odvolacieho súdu zo strany správcu predajom majetku pred podaním žiadosti o uloženie záväzného pokynu, došlo k závažnému porušeniu povinnosti uvedenej v § 84 ods. 1ZKR, ktoré je dôvodom na odvolanie správcu z jeho funkcie. Odvolací súd tiež uviedol, že žiadosť správcu zo dňa 16. 01. 2014 o dodatočné odsúhlasenie speňaženia predmetného majetku (majetok predaný 02. 12. 2013 a 04. 12. 2013) je možné kvalifikovať taktiež ako konanie v rozpore s konaním s odbornou starostlivosťou, nakoľko dodatočné odsúhlasenie speňaženia majetku Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepozná. Nie je preto namieste ani kritika zo strany správkyne voči súdu, že súd o dodatočnom odsúhlasení rozhodol až 01. 04. 2014. Okrem toho súd svojím uznesením č. k. 4K/20/2013-232 zo dňa 01. 04. 2014 návrh správcu na dodatočné odsúhlasenie speňaženia majetku zamietol. Odvolací súd tiež uviedol, že v čase uplatnenia vylúčenia predmetného majetku zo súpisu majetku zo strany spoločnosti P.I.M. Slovakia, a. s., Elektrárenská 6, Bratislava, IČO: 35 858 891, v konkurze (11. 12. 2013) bol už majetok predaný. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil, pričom sa stotožnil aj s jeho odôvodnením.

Proti uvedenému uzneseniu podala dovolanie správkyňa úpadcu Refim, s. r. o. v konkurze, so sídlom Elektrárenská 6, 831 04 Bratislava, IČO: 43 871 739, JUDr. Margita Hrivňáková, advokát so sídlom Májkova 3, P. O. Box 76, 820 05 Bratislava, zapísaná v zozname konkurzných správcov: S 1136. Navrhla, aby dovolací súd uznesenia Krajského súdu v Bratislave a Okresného súdu Bratislava I zrušil. Ako dovolací dôvod uviedla ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. - v konaní došlo k vadám uvedených v § 237 O. s. p., a to účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. - konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Má za to, že voči rozhodnutiu odvolacieho súdu ohľadom odvolania správcu z funkcie, má správca možnosť podať dovolanie s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, že odvolací súd prevzal neúplné a nesprávne skutkové zistenie od prvostupňového súdu, týkajúceho sa času speňažovania majetku úpadcu Refim, s. r. o. v konkurze, pod súpisovou zložkou majetku č. 14 a 15 (OV 218/2013 zo dňa 12. 11. 2013 v znení OV 220/2013 zo dňa 14. 11. 2013), a to, že správca majetok speňažil dňa 02. 12. 2013 a dňa 04. 12. 2013 a až následne podal žiadosť o uloženie záväzného pokynu príslušného orgánu. Správca podaním zo dňa 04. 12. 2013 za účelom dosiahnutia čo najvyššieho výťažku, v čo najkratšom čase a s čo najnižšími nákladmi, požiadal písomne súd v pôsobnosti veriteľského výboru o uloženie záväzného pokynu vo veci postupu správcu pri speňažovaní majetku, tvoriaceho všeobecnú podstatu - hnuteľné veci - pracovné stroje (súpisové zložky č. 14 - pásový vibračný valec a č. 15 - rýpadlo - nakladač) v zmysle § 84 ods. 3 ZKR. Správca zdôvodňoval a požiadal súd o urýchlené konanie - vydanie pokynu. Konkurzný súd napriek niekoľkonásobným osobným a telefonickým urgenciám s vyjadrením naliehavosti udelenia v čonajkratšom možnom termíne, nebol schopný udeliť záväzný pokyn, a to ani do žiadaného konca roka 2013 a ani počas ďalších štyroch mesiacov. Súd sa v roku 2013 absolútne nevenoval tomuto naliehavému prípadu a vecou sa zaoberal až v r. 2014, o čom svedčí aj dátum jeho rozhodnutia až po štyroch mesiacoch. Dovolateľ je toho názoru, že odvolanie správcu z funkcie za uvedený úkon sa prieči logike a účelu konkurzu. Správca konal s odbornou starostlivosťou, v zmysle zásad speňažovania v záujme veriteľov a ich čo najvyššieho uspokojenia, pričom konanie správcu nemalo za následok prejavujúci sa v poškodení konkurznej podstaty, ba práve naopak speňažil nefunkčné stroje s výťažkom do podstaty vo výške 70% súpisovej a trhovej hodnoty v zmysle účelu konkurzu, Prístup súdu je možné považovať za vysoko formalistický (šikanózny) a nespravodlivý. Súd opomenul, že koná predovšetkým za veriteľov a účelom je speňaženie majetku v čo najrýchlejšom čase za čo najvyšší výťažok, aby boli naplnené záujmy veriteľov úpadcu, a to v čo najvyššej miere uspokojiť pohľadávky. Konkurzný súd sa vôbec nezaoberal tým, že samotní veritelia, ktorých záujmy mal zastupovať, boli so speňažením spokojní. Odvolaním správcu a následným neschválením rozvrhu výťažku boli veritelia poškodení na svojich právach, a teda nemožno tvrdiť, že postupom súdu je v tomto prípade naplňovaný účel konkurzného konania. Súd tiež nesprávne aplikoval ustanovenie § 42 ods. 1 prvá veta ZKR. Správca zabezpečil jediného kupujúceho, požiadal konkurzný súd o udelenie záväzného pokynu a až následne bolo vlastníctvo k hnuteľnému majetku prevedené kvôli výhrade vlastníckeho práva na záujemcu (kupujúceho). Pre nesprávny právny názor súdu prvého stupňa, prevzatého odvolacím súdom, ohľadne podstatných skutočností, ktoré boli dôležité pre posúdenie veci, došlo k porušeniu práva správcu konať pred súdom a jeho vylúčeniu z realizácie jeho procesných práv. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, kedy súd interpretoval právnu normu nesprávne a rovnako nesprávne ju aplikoval na daný zistený nesprávny skutkový stav. Dovolateľ mal tiež za to, že nebol úplne zistený skutkový stav, keďže súd nevypočul zabezpečeného veriteľa. Vzhľadom na uvedené dovolateľ považuje rozhodnutia súdov prvého stupňa, i odvolacieho súdu za nesprávne. So zrušením rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, i Okresného súdu Bratislava I dovolateľ podal návrh dovolaciemu súdu, aby odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia Krajského súdu Bratislava v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 240 ods.1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa ust. § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len konanie podľa tohto zákona) sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, ako aj konanie o oddlžení sú regulárnymi súdnymi konaniami, v ktorých súd musí postupovať podľa pravidiel Občianskeho súdneho poriadku. Použitie týchto pravidiel v týchto konaniach nie je ale bezvýhradné a mechanické, ale len primerané, pričom primeranosť ich použitia treba hodnotiť vždy s ohľadom na podstatu, účel a cieľ týchto konaní. ZKR ako taký má niektoré osobitné procesné ustanovenia, ktoré treba aplikovať vždy bez výhrad.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 198 ods. 1 ZKR súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie, ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu, vydanému v konaní podľa tohto zákona, nie je prípustné.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že mimoriadne opravné prostriedky ako také sú v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, ako aj v konaní o oddlžení vylúčené. Vylúčené je preto dovolanie ajmimoriadne dovolanie. Rovnako vykonateľnosť rozhodnutí vydaných v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, ako aj v konaní o oddlženie nie je možné odložiť. Vyplýva to z ust. § 197 ods. 4 ZKR. Ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku o odložení vykonateľnosti jednotlivých rozhodnutí sa z toho dôvodu nepoužije.

Dovolací súd dospel k záveru, že s poukazom na ust. § 198 ods. 1 ZKR je dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave s poukazom na ust. § 198 ods. 1 ZKR neprípustné. Preto dovolanie správcu úpadcu podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.