3Obdo/50/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu: SWEN SK, s.r.o., so sídlom Nižný koniec 761, 023 01 Oščadnica, IČO: 31 632 386, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Michal Bušík L. LM., advokát, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 311 373, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8K/6/2018, o dovolaní veriteľa: NATOUR spol. s.r.o., so sídlom Rooseveltova 6/8, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 49974769, právne zast. JUDr. Bohuslav MAJCHÁK, advokát, spol. s r. o., so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. septembra 2019, č. k. 41CoKR/26/2019-190, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Úpadca m á voči veriteľovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie uznesením zo 7. decembra 2018, č. k. 8K/6/2018-55 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi SWEN SK, s.r.o.

2. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ ako dlžník sa návrhom doručeným súdu dňa 1. októbra 2018, doplneným podaním doručeným súdu dňa 26. októbra 2018 a podaním doručeným súdu dňa 30. novembra 2018 domáhal vyhlásenia konkurzu na svoj majetok. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že je predĺžený.

3. Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 18. decembra 2018, č. k. 8K/6/2018-60, uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 247/2018 zo dňa 27. decembra 2018 ustanovil dlžníkovi náhodným výberom predbežného správcu, a to subjekt LEGES Recovery, a. s. Úlohou predbežného správcu bolo zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať o svojich zisteniach súdu podrobné správy.

4. Okresný súd Žilina uznesením z 25. februára 2019, č. k. 8K/6/2018-118 konkurzné konanie na majetok dlžníka SWEN SK, s.r.o. zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predbežnýsprávca predložil súdu tri priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch a záverečnú správu doručenú súdu dňa 13. februára 2015. V záverečnej správe s poukazom na zistenia vyplývajúce z poskytnutých súčinností uviedol, že dlžník je majiteľom účtu so zostatkom 66,68 eur. Za posledných päť rokov boli cez tento bankový účet realizované bežné obchodné pohyby, úhrady za tovar, energie, mzdy, odvody a splátky, listiny a úrokom z úveru na bežné prostriedky. Tento účet je blokovaný na sumu 56 958,60 eur v prospech spoločnosti NATOUR, spol. s r. o. Okresný súd konštatoval, že sa podrobne oboznámil s obsahom spisu a s prihliadnutím na zistenie predbežného správcu dospel k záveru, že nie je splnená jedna z materiálnych podmienok pre vyhlásenie konkurzu, ktorou je existencia majetku dlžníka dostatočného na úhradu nákladov konkurzného konania. Keďže predbežný správca nezistil žiadny majetok dlžníka, neidentifikoval konkrétne odporovacie právne úkony dlžníka a zároveň vyjadril pochybnosť o vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), keď štatutárny orgán pokračoval v prevádzkovaní podniku s cieľom zvrátiť nepriaznivé hospodárske výsledky.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konkurzného konania podal odvolanie v zákonnej lehote veriteľ dlžníka, a to spoločnosť NATOUR, spol. s r. o.. V odvolaní namietal, že predbežný správca nedostatočne zistil majetok úpadcu, pretože nekonal s odbornou starostlivosťou. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že dlžník si neplnil povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, keď predĺženie dlžníka vyplýva z účtovných uzáverov, a to po dobu 3 rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že dlžník v opačnom rozsahu uspokojoval nároky spriaznenej osoby pred nárokmi ostatných veriteľov. Podľa jeho názoru mal predbežný správca zohľadniť i nárok na zmluvnú pokutu (12 500,- eur). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením zo dňa 16. septembra 2019, č. k. 41CoKR/26/2019-190 potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 25. februára 2019, č. k. 8K/6/2018-118 ako vecne správne podľa ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že základnou odvolacou námietkou veriteľa NATOUR, spol. s r.o, bolo jeho tvrdenie, že predbežný správca nezistil majetok dlžníka v správnej výške. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie veriteľa NATOUR, spol. s r.o., nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Zb. konkurzné konanie zastavil po zistení, že majetok dlžníka je len vo výške 66,68 eur a tento nenadobudol ani hodnotu 6 500,- eur, potrebnú v zmysle vyššie citovanej vyhlášky, aby mohol súd pokračovať v konkurznom konaní. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom veriteľa v podanom odvolaní, keď tvrdil, že predbežný správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď nevyhodnotil v záverečnej správe hodnotu majetku dlžníka.

7. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie veriteľ NATOUR, spol. s r.o. (ďalej aj ako „dovolateľ“), pričom navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť príslušnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania videl v ustanovení § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku, ako aj v ustanovení § 421 Civilného sporového poriadku. Podľa presvedčenia dovolateľa je konanie postihnuté vadou zmätočnosti, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. V dovolaní tiež namietal, že sa odvolací súd nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, čím boli porušené jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“). Dovolateľ zároveň uplatnil ako dovolací dôvod podľa § 421 Civilného sporového poriadku - nesprávne posúdenie veci v otázke, či mal správca konkurznej podstaty úpadcu (dlžníka) za skutkových okolností prípadu v zmysle § 74a ZKR vyzvať osobu konateľa dlžníka - Ing. G. R., k zaplateniu pokuty do všeobecnej podstaty dlžníka a aj či tento správca konal vôbec s odbornou starostlivosťou, ktorá sa od neho očakáva, ak dlžník (konateľ) zjavne nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu, a súčasne či mal súd prvej inštancie ako dozorujúci orgán v konkurznom konaní skúmať postup správcu, teda či konal s odbornou starostlivosťou, najmä potom vo vzťahu k postupu podľa § 74a ZKR a teda, či mal mu vec zadaných okolností vrátiť na ďalší postup výzvy podľa § 74a ZKR a teda, že v takom prípade nemal zastaviť bez ďalšieho konkurzné konanie pre nedostatok majetku.

8. K dovolaniu veriteľa doručil svoje vyjadrenie dlžník, v ktorom poukázal na ustanovenie § 198 ods. 1 veta tretia ZKR, podľa ktorého dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je prípustné. S poukazom na uvedené ustanovenie dovolaciemu súdu navrhuje, aby dovolanie ako neprípustné podľa § 447 písm. c/ Civilného sporového poriadku odmietol a dlžníkovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas veriteľ, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) skúmal, či dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané v konkurznom konaní možno podrobiť dovolaciemu prieskumu.

10. Dovolací súd uvádza, že dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno - v prípadoch zákonom výslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho súdu (tiež ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty.

11. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

12. Dovolanie bolo podané v konkurznom konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. ZKR v ustanovení § 196 zakotvil primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak ZKR neustanovuje inak. Primerané použitie všeobecného procesného predpisu znamená, že tam, kde zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako osobitný predpis určitú procesnú situáciu priamo nerieši a zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii použitie všeobecného procesného predpisu priamo nevylučuje, použije sa právna úprava všeobecného procesného predpisu.

13. Pokiaľ ide o použitie mimoriadnych opravných prostriedkov v konaní vedenom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ustanovenia § 198 ods. 1 ZKR dovolanie ani mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné. Uvedené zákonné ustanovenie vylučuje, aby rozhodnutie vydané v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo podrobené dovolaciemu prieskumu najvyšším súdom v prípade podania dovolania alebo dovolania generálneho prokurátora.

14. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konkurzného konania na majetok dlžníka SWEN SK, s.r.o., so sídlom Nižný koniec 761, 023 01 Oščadnica, IČO: 31 632 386, je bez pochýb uznesením vydaným podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď s ohľadom na špeciálnu povahu súdneho konania o návrhu na vyhláseniekonkurzu konajúce súdy postupovali primárne aplikujúc právnu úpravu obsiahnutú v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.

15. Nakoľko zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako osobitný predpis vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní, nemôže sa účastník konkurzného konania domáhať prípustnosti dovolania podľa ustanovení § 419 a nasl. Civilného sporového poriadku upravujúcich dovolanie.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd konštatuje, že dovolanie proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní je podľa ustanovenia § 198 ods. 1 veta druhá ZKR neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie veriteľa odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania úpadcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.