UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Antares Slovakia s. r. o., so sídlom Hurbanova 42, Trenčín, IČO: 36 334 944, zastúpeného Mgr. Karolom Vlasákom, so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 43.223,28 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/364/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2017, č. k. 3Cob/295/2016-483 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2018, č. k. 3Cob/295/2016-535, takto
rozhodol:
I. Dovolanie odmieta.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. apríla 2017, č. k. 3Cob/295/2016-483 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 26. mája 2016, č. k. 33Cb/364/2008-452, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42.800,90 eur s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. 1.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pričom dodal, že žalovaný v odvolacom konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť, či zákonnosť záverov súdu prvej inštancie. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o práve na vyplatenie provízii žalobcovi. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie v súlade so zmluvnými podmienkami medzi stranami.
2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 14. augusta 2018 dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. 2.1. Podľa dovolateľa sa súdy nižšej inštancie nesprávne vysporiadali s jeho argumentáciou ohľadnevyplácania provízií na základe dodatku č. 7 k zmluve o sprostredkovaní. Žalovaný v dovolaní prezentoval svoj názor o nedôvodnosti žaloby, čo do jej právneho základu, pričom konajúcim súdom vytýkal, že ignorovali obchodné zvyklosti. 2.2. Vôľou strán bolo, aby žalobca za vyplácanú províziu vykonával činnosti uvedené v zmluve, ako aj v platnej legislatíve. Podľa názoru žalovaného je obchodnou zvyklosťou skutočnosť, že provízia za poistnú zmluvu patrí tomu sprostredkovateľovi, ktorý pre klienta vykonával činnosť v zmysle čl. I ods. 1 v spojení s čl. II. ods. 4 zmluvy o sprostredkovaní. Pokiaľ žalobca činnosť nevykonával a došlo zo strany klientov k odvolaniu plnomocenstiev, mu zanikol nárok aj na ďalšie vyplácanie provízií, čo je v súlade so zásadou proporcionality. Z tohto dôvodu konajúce súdy neprávne posúdili zánik nároku na vyplatenie provízií.
3. Žalobca vo vyjadrení z 11. decembra 2017 navrhol dovolanie odmietnuť, nakoľko dovolateľ neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť tvrdeného právneho posúdenia veci.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [podľa § 35 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C.s.p. (dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p.) je zamerané na riešenie právnych otázok, ak sa odvolací súd pri ich vyriešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ak ešte neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené (písm. b/), alebo ak sú v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešené rozdielne (písm. c/). 5.1. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p., sa pritom rozumie tak otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď aj 3Cdo/158/2017). 5.2. V prípadoch, kedy dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň z obsahu dovolania musí jednoznačne vyplývať právna otázka, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu najvyšším súdom. Ak dovolanie nespĺňa predmetné podmienky, dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p. nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p., čo predstavuje zákonný dôvod pre odmietnutie dovolania v zmysle ustanovenia § 447 písm. f/ C.s.p.
6. V dovolaní žalovaný nevymedzil právnu otázku významnú pre rozhodnutie odvolacieho súdu (a ktorú mal dovolací súd vo svojom rozhodnutí vyriešiť) a túto otázku nemožno ani z obsahu dovolania zistiť. Taktiež z obsahu dovolania nie je možné vyvodiť, s interpretáciou alebo aplikáciou akého konkrétneho zákonného ustanovenia dovolateľ nesúhlasí. Rovnako dovolateľ nepredložil žiadnu vlastnú argumentáciu, ktorá by sa týkala riešenia právnych otázok. 6.1. Žalovaný - hoci je v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý by mu mal zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc a ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti na spísanie dovolania spôsobom predpokladaným zákonom - si nesplnil zákonnú povinnosť stanovenú ustanovením § 432 ods. 2 C.s.p. 6.2. Dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že pri vymedzení dovolacieho dôvodu v súlade s ustanovením § 432 ods. 2 C.s.p. nepostačuje všeobecné konštatovanie dovolateľa, že odvolací súd vec nesprávne posúdil. Dovolací súd nemôže namiesto dovolateľa vytvárať vlastnú právnu argumentáciu vyvodením z možnej nespokojnosti dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu. V takom prípade by totiž uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen koncepcii právnej úpravy dovolania Civilnom sporovom poriadku, účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p., ale aj princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, keďže jeho rozhodnutie by bolo založené na iných skutočnostiach, ako boli tvrdené dovolateľom a ku ktorým mala možnosť vyjadriť sa protistrana vo svojom vyjadrení kdovolaniu.
7. Zároveň dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaný v zásade nevytýka súdom nižšej inštancie nesprávne právne posúdenie veci (t. j. výklad alebo aplikáciu konkrétnych ustanovení právneho predpisu), ale vyjadruje všeobecnú nespokojnosť s rozhodnutiami konajúcich súdov, ktoré boli vydané v jeho neprospech, a vytýka im, že sa nezaoberali ním predloženou argumentáciou týkajúcou sa dodatku č. 7 k zmluve o sprostredkovaní v spojení s prísľubom výšky provízie pre rok 2007, resp. že sa s jeho argumentáciou nestotožnili. Takáto argumentácia dovolateľa však nie je spôsobilá pri viazanosti dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C.s.p.) vyvolať uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.
8. Vzhľadom k tomu, že dovolací dôvod podľa § 432 ods. 1 C.s.p. - nesprávne právne posúdenie veci - uplatnený dovolateľom nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p., dovolací súd dovolanie žalovaného podľa ustanovenia § 447 písm. f/ C.s.p. odmietol.
9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.