3Obdo/49/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Juraj Volek A R T I F E X, s miestom podnikania Rezedová 823/8, 821 01 Bratislava, IČO: 22 641 025, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Legionárska 6434/2, 911 01 Trenčín, IČO: 47 251 913, o zaplatenie 28 401,61 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/189/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2018, č. k. 3Cob/72/2018- 328, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2018, č. k. 3Cob/72/2018-328 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 25. februára 2019, č. k. 26Cb/189/2014- 354 z r u š u j e a vec v r a c i a odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 27. septembra 2017, č. k. 26Cb/189/2014-285 I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 857,37 eur; II. konanie v časti istiny vo výške 21 275,10 eur s príslušenstvom zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a IV. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87 %.

2. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 21. novembra 2018, č. k. 3Cob/72/2018-328 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 2.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Pri porovnaní spotreby plynu žalovaným za predchádzajúce obdobie pre posúdenie proporcionálneho výpočtu náhrady škody posúdil údaje od SPP, a.s. a od žalobcu za obdobie rokov 2006 až 2012 a skonštatoval, že priemerná ročná spotreba plynu žalovaným bola na úrovni 1322 m3, pričom žalobca si uplatnil nárok, v rámci ktorého mesačná spotreba bola na úrovni cca 850 m3. Uvedené nezodpovedá testu proporcionality a s odkazom na nálezy Ústavného súd Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 133/08 a I. ÚS 668/15 dospel k záveru, že vykonávací predpis nemusí aplikovať. 2.2. Odvolací súd skonštatoval, že okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody za spotrebu cca 2500 m3 v cene 1 857,37 eur. Krajský súd dodal, že nebol preukázané, že by práve žalovaný manipuloval s plombou na meradle, a preto správne priznal žalobcovi nárok za odobratý plyn na základe priemernej spotreby za predchádzajúce obdobie. Záverom uviedol, že aplikovanie Vyhlášky č. 155/2005 Z. z. by bez ďalšieho spôsobilo neprimeraný a neodôvodnený zásah do majetkovej sféry žalovaného.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dňa 13. marca 2019 dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.

4. Žalobca uviedol, že odvolací súd sa pri posudzovaní predpokladov zodpovednosti za škodu a povahu zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (ďalej aj „zákon o energetike“), odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (napr. sp. zn. 1Cdo/107/2008, 4Cdo/30/2009, 3Cdo/99/2012, 3Obdo/51/2017 a 5Obdo/32/2018). 4.1. Dovolateľ spochybňoval záver odvolacieho súdu o tom, že nebola preukázaná skutočnosť, že žalovaný ako odberateľ plynu manipuloval s plombou na meradle, keďže tento záver je v rozpore s ustanovením § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, ako aj s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Pre naplnenie predmetnej skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa žalobcu stačí preukázanie, že odberateľ plynu (t. j. žalovaný) odoberal plyn s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn.

5. Za nesprávne označil žalobca aj právne posúdenie spôsobu určenia výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, pričom uviedol, že odvolací súd ju vyriešil v rozpore s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, konkrétne s uznesením z 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018, v zmysle ktorého údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie nemôže byť objektívnym a spoľahlivým podkladom na určenie výšky skutočnej škody, keďže toto neznamená automatický odber za zisťované obdobie. 5.1. Za nesprávny označil dovolateľ záver krajského súdu, podľa ktorého výšku spôsobenej škody je možné určiť podľa priemernej spotreby za predchádzajúce obdobie s tým, že zároveň potvrdil možnosť neaplikovať na určenie výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu Vyhlášku č. 155/2005 Z. z. Poukázal pritom na to, že výšku skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu nie je možné určiť použitím spriemerovaných hodnôt o spotrebe plynu v minulosti, keďže spotreba plynu v minulosti sa nerovná spotrebe plynu v rozhodnom období a spriemerovaný údaj o minulých spotrebách nepredstavuje údaj o presnom množstve plynu, ktoré bolo odobraté v rozhodnom období. Žalobca považuje za nesprávny aj všeobecný odkaz krajského súdu na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a skonštatoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodol o nesúlade Vyhlášky č. 155/2005 Z. z. s ústavou, a preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu aplikovať Vyhlášku č. 155/2005 Z. z.

6. Žalovaný navrhol dovolanie žalobu ako nedôvodné zamietnuť.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), konajúca zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Z obsahu dovolania je zrejmé, že právnou otázkou, pri ktorej sa odvolací súd podľa žalobcu odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, je otázka predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu a otázka povahy zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu (t. j. či je v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike nevyhnutné preukázanie zásahu zo strany odberateľa plynu), pričom dovolateľ vymedzil právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, uviedol, ako mal nastolenú právnu otázku podľa jeho názoru správne riešiť a zároveň aj odkázal na rozhodnutia dovolacieho súdu, od ktorých záverov sa pri svojom rozhodovaní odklonil odvolací súd. Dovolací súd tak konštatuje, že je splnená podmienka prípustnosti dovolania v rozhodovanej veci.

10. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2).

11. Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že:

I. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili (viď 1Cdo/107/2008 a rovnako aj 4Cdo/102/2010 a 3Cdo/99/2012).

II. Ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právneho dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť (k tomu viď 4Cdo/30/2009).

III. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (rovnako aj § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike - pozn. dovolacieho súdu) povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (rovnako aj § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike - pozn. dovolacieho súdu) rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody [ktomu viď 3Obdo/51/2017 (publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2018) a rovnako aj 2Obdo/32/2018 a 2Obdo/33/2018].

IV. V dôsledku zásahu do plomby meradla možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Neobstojí tak právne posúdenie veci uskutočnené súdmi nižšej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či v dôsledku porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu.

12. Citované judikatórne závery sú plne aplikovateľné aj v rozhodovanej veci. Pre naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike postačuje, ak je preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu do určeného meradla, a že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom takéhoto meradla. Pre naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu uvedenej v ustanovení § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je irelevantné, či následne bolo meradlo funkčné, alebo či zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo skutočný odber plynu. Rovnako tak je irelevantné, či k neoprávnenému zásahu do určeného meradla plynu došlo zo strany odberateľa plynu alebo zo strany tretej osoby, nakoľko zákon v predmetnej skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu konštruuje zodpovednosť odberateľa plynu ako objektívnu zodpovednosť (t. j. bez ohľadu na zavinenie). 12.1. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalobca opodstatnene namietal, že odvolací súd sa pri riešení predmetnej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a zároveň dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie uskutočnené súdmi nižšej inštancie.

13. Dovolateľ opodstatnene namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k určeniu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (a zároveň dôvodne tvrdil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). 13.1. V uznesení z 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 označenom žalobcom najvyšší súd uviedol, že: „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo Vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. Podľa § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môžeposkytnúť výlučne plynomer s platným overením. Na určenie množstva odobratého plynu tak nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon o energetike v § 59 ods. 3 predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“ 13.2. V ďalšom rozhodnutí, v rozsudku z 13. júna 2019, sp. zn. 3Obdo/49/2018 (t. j. v čase po podaní dovolania v predmetnej veci), vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu skonštatoval, že:

I. Skutočne vzniknutou škodou podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o energetike, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, sa rozumie hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu a náklady vynaložené prevádzkovateľom distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, ktoré by mu inak nevznikli.

II. Pre určenie výšky vzniknutej škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o energetike je nevyhnutné poznať presné množstvo takto odobratého plynu. Presné množstvo odobratého plynu je možné určiť len určeným meradlom s platným overením, na ktorom nie je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ak bolo na určenom meradle plynu zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené, nie je možné použiť pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu namerané hodnoty odobratého plynu, a to bez ohľadu na to, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. III. Pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nemožno považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre určenie skutočne vzniknutej škody v zmysle § 59 ods. 3 zákona o energetike údaj o spotrebe plynu za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie, nakoľko takýto údaj o spotrebe nepreukazuje množstvo skutočne neoprávnene odobratého plynu za rozhodné obdobie. 13.3. Na bližšie odôvodnenie citovaných právnych záverov zároveň dodal, že: „Ak bolo na určenom meradle plynu porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno ho použiť na daný účel s poukazom na znenie ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení účinnom do 30. júna 2018, a hodnoty namerané meradlom (t. j. plynomerom), na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemôže žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete použiť ako údaj o množstve odobratého plynu. Pokiaľ došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii, nemá prevádzkovateľ distribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu. Za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody nie je možné vychádzať z údajov o množstve odobratého plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu prípadne za obdobie, ktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu, keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve skutočne odobratého plynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, nemôže množstvo skutočne odobratého plynu a výšku skutočne vzniknutej škody určiť znalec v znaleckom posudku (keďže to nemôže určiť ani samotný poškodený), ktorý tak nie je možné považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody. Výška skutočne vzniknutej škody sa určí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety zákona o energetike, a to výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe Vyhlášky č. 155/2005 Z. z.“

14. Predmetné judikatúrou najvyššieho súdu prijaté právne závery sú aktuálne aj v rozhodovanej veci a dovolací súd na ne v podrobnostiach poukazuje. 14.1. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi mohla neoprávneným odberom plynu vzniknúť škoda, ktorá proporcionálne zodpovedá odberu plynu žalovaným za predchádzajúce obdobie, v dôsledku čoho neaplikoval pri výpočte výšky škody Vyhlášku č. 155/2005 Z. z., odklonil sa od ustálenejrozhodovacej praxe dovolacieho súdu a zároveň vec nesprávne právne posúdil.

15. Nakoľko žalobca opodstatnene vytýkal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).

16. Dovolací súd zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o výške trov konania (uznesenie z 25. februára 2019, č. k. 26Cb/189/2014-354), keďže v danom prípade nebol viazaný rozsahom podaného mimoriadneho opravného prostriedku s poukazom na ustanovenie § 439 písm. a/ C. s. p. V prípade závislosti výrokov môže dovolací súd prejednať aj závislý výrok bez toho, aby bol dovolateľom napadnutý. Judikatúra najvyššieho súdu (R 73/2004) ustálila, že závislým výrokom môže byť nielen dovolaním nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci. 16.1. Vydanie uznesenia o výške trov konania je jednostranne závislé od existencie rozhodnutia vo veci samej. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške trov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie vo veci samej by zostalo uznesenie o výške trov konania osamotené, strácalo by rozumný zmysel a odporovalo by to princípu právnej istoty (obdobne aj I. ÚS 549/2015, 2Cdo/267/2008, 1Cdo/36/2011, 6Cdo/201/2012 a 2MObdoV/4/2012).

17. V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.). 17.1. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.