3Obdo/48/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Televízne káblové rozvody, s.r.o., Humenné, so sídlom Osloboditeľov 3, 066 01 Humenné, IČO: 36 450 031, právne zastúpený JUDr. Tatiana Andrejcová, advokátkou, so sídlom Laborecká 1896/58, 066 37 Humenné, proti žalovanému: Ing. Jaroslav Kičik, TKR Servis, so sídlom Osloboditeľov 1578/8, 066 01 Humenné, IČO: 30 628 407, právne zastúpený JUDr. Bernard Medár, advokátom, so sídlom Dubová 4, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 221 084,67 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na náhradu škody a iné, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/47/2016-1474, 2Cob/48/2016-1474 zo dňa 12. apríla 2017, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/47/2016-1474, 2Cob/48/2016-1474 zo dňa 12. apríla 2017 o d m i e t a.

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 12Cb/8/2008-1058 zo dňa 4. júna 2015 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 12Cb/8/2008-1247 zo dňa 11. mája 2016 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 132 451,96 eur spolu s 14,75 % úrokom z omeškania od 22. decembra 2012 do zaplatenia, trovy konania vo výške 2 653,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenia sumy 88 632,71 eur s príslušenstvom zamietol. Protinávrh žalovaného zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Humenné.

2. O odvolaniach žalobcu a žalovaného rozhodol ako súd odvolací Krajský súd Prešov rozsudkom č. k. 2Cob/47/2016-1474 a 2Cob/48/2016-1474 zo dňa 12. apríla 2017 tak, že rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 12Cb/8/2008-1058 zo dňa 4. júna 2015 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 12Cb/8/2008-1247 zo dňa 11. mája 2016 potvrdil. Sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie a pre zvýrazneniesprávnosti rozhodnutia konštatoval nasledovné. Citoval ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., s poukazom na ktoré uviedol, že každopádne však treba procesné účinky realizovaných právnych úkonov pred dňom účinnosti zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase realizácie, čo má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi aplikoval.

4. K samotnému určeniu sudcu poukázal na Dodatok č. 11 k Rozvrhu práce na rok 2016, čl. 4 v zmysle ktorého v časti “B-Pravidlá určovania zákonného sudcu senátu bodu 3 veta prvá Všeobecných pravidiel prideľovania veci„ ak sa sudca spravodajca, ktorý v čase pridelenia veci nebol predsedom senátu, stane predsedom senátu, má právo predsedať senátu vo veciach, ktoré mu boli pridelené ako spravodajcovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že veci ktoré boli pridelené JUDr. Marekovi Koščovi ako spravodajcovi a do dňa 1. novembra 2016 neboli rozhodnuté, sa od dňa účinnosti vymenovania do funkcie predsedu senátu prejednávajú senátom, predsedom ktorého bude JUDr. Marek Koščo a sudcami zostávajúcimi - doterajším členovia senátu.

5. Poukázal na závery znaleckého posudku, citoval ustanovenie § 127 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého súd prvej inštancie aj postupoval. K tvrdeniu žalobcu ohľadne pravosti listín uviedol, že žalobca žiadnym dôkazom jeho tvrdenie nepreukázal. Za podstatný dôkaz, odvolací súd považoval výpoveď svedkyne D. M., na základe ktorého odvolací súd obranu žalovaného, že prílohy nevypisoval on, neuznal. Tvrdenie žalovaného, že prílohu č. 1 k zmluve o dielo nepodpisoval v decembri 2005, ale až v januári 2007, odvolací súd označil za nepreukázané.

6. Odvolací súd sa zaoberal aj posúdením nároku žalobcu na zaplatenie sumy, v ktorej časti bol tento súdom prvej inštancie zamietnutý. Aj odvolací súd tento nárok označil za nedôvodný, pretože pre prijatie záveru nie je záväzné to, čo žalobca vedie vo svojom účtovníctve, ale to, čo v danom prípade bolo zaplatené, naviac pričom výšku nároku určil znalec, ktorý podrobne rozpísal aktuálnu cenu nedodaných prvkov a súd z takto určenej ceny musel vychádzať.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný. Za nedôvodný považoval aj nárok žalobcu na úrok z omeškania s poukazom na odôvodnenie súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd rozhodoval aj odvolaní žalovaného proti výroku o zamietnutí protinávrhu -vzájomného návrhu. Uviedol, že žalovaný si pred súdom prvej inštancie uplatnil právo na náhradu škody, ktorý návrh však pred odvolacím súdom žiadal zmeniť, a to v zmysle, že uviedol, že žalobca práve týmto sporom umelo vyvolal stav, ktorým zamedzil žalovanému zúčastniť sa akýchkoľvek výberových konaní. Pôvodne žalovaný vzájomným návrhom žiadal, že žalovanému vznikla povinnosť skladovať technologické prvky určené terciárne rozvody a nebol záväzok žalovaného obstarať nákup technologických prvkov na tieto rozvody. Nárok žalovaného na ušlý zisk, odvolací súd označil za nedôvodný a uviedol, že žalovaný si tohto aj bol vedomý, keď v rámci odvolacieho konania požiadal o zmenu, čomu však vyhovené nebolo ako je podrobne popísané v uznesení č. k. 2Cob/85/2015-1236 zo dňa 25. februára 2016.

9. Odvolací súd sa zaoberal aj rozhodnutím o uložení povinnosti zaplatiť trovy štátu obidvoma stranami, s ktorým rozhodnutím sa stotožnil, keďže v čase rozhodovania súd s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O. s. p. rozdelil náhradu znášaných výdavkov podľa výsledku konania, čo bolo správne.

10. K náhrade trov konania priznaných žalobcovi uviedol, že ním v podanom odvolaní nie je žiadne zmienka o výhrade k tomuto záveru, a preto pri viazanosti dôvodu podaného odvolania nemožno privodiť zmenu výroku o náhrade trov konania ani vtedy, ak už v navrhovanom odvolacom petite trovy konania vyčíslil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že sporovým stranám ich náhradu nepriznal, pretože ani jedna zo sporových strán v odvolacom konaní úspešná nebola, mala úspech len čiastočný, čo označilza súladné s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p.

12. Proti tomuto rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou dňa 22. mája 2017, podal žalovaný dovolanie, podaním doručeným súdu dňa 14. júla 2017 s poukazom na ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p. a dôvod vymedzil v tom, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Za nesprávny postup označil omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, nepoužitie správneho právneho predpisu. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky.

13. K problému konkretizácie právnej otázky uviedol, že ide o výklad textu zmluvy o dielo uzavretej dňa 26. júla 2004 medzi účastníkmi článok II. bod 2.1., podľa ktorého žalovaný popiera pravosť listín a žalobca ich pravosť doposiaľ nepreukázal. Poukázal na judikatúru ohľadne dôkazného bremena s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Obo/52/2010 a uviedol, že súd prvej inštancie sa s jeho argumentáciou nevysporiadal. Za jednoznačné uviedol, že žalovaný nemal povinnosť dodať technologické prvky patriace do terciárnych rozvodov, a preto ich aj nedodal. Tvrdenie, že žalovaný tieto technologické prvky fakturoval, označil za nepravdivé. Podrobne sa zaoberal faktúrami č. 11/30/04, 12/27/05 a uviedol, že jednoznačne nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný mal dodať materiál na terciárne rozvody. Napadnuté rozhodnutie označil za arbitrárne, namietal, že odvolací súd doplnenie dokazovania obmedzil výlučne iba na výsluch žalovaného a vôbec nezopakoval dokazovanie a nevysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami žalovaného.

14. Na strane 9 dovolania sa žalovaný zaoberal výkladom pojmu arbitrárny rozsudok, arbitrárnosť rozhodnutia, odôvodnenie odvolacieho súdu.

15. Na stane 12 dovolania namietal, že napadnuté rozhodnutie je založené výlučne na znaleckom posudku a zároveň namietal, že konajúci súd sa jeho obsahom odvolania, ako ani tvrdením v ňom uvedeným nevysporiadal.

16. Dovolateľ sa ďalej zaoberal výkladom pojmu „predmet zmluvy o dielo„ ako takým, faktúrami a prílohou č. 1, ktorú označil za paškvil. Uplatňovaný nárok označil za vymyslený úmyslom poškodiť žalovaného. Žalovaný v dovolaní rozoberá aj otázkou znaleckého posudku ako dôkazu v občianskom súdnom konaní s otázkou viazanosti nároku na zaplatenie ceny za protokolárne prevzatie dielo a namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal vypracovaným znaleckým posudkom znalcom Ing. Štefanom Mišovicom.

17. Na strane 17 dovolania sa dovolateľ sa zaoberal výkladom § 209 ods. 2 C. s. p. vo vzťahu k rovnocennosti posudkov, s poukazom na nesprávne neodborné nezákonné premisy znalca, pokiaľ ide o odpoveď na otázku č. 2.

18. Dovolateľ súčasne aj výpovede právnej zástupkyne JUDr. Andrejcovej, ako aj jej tvrdenia označil za nepravdivé, z ktorého dôvodu tiež má za to, že odvolací súd rozhodol nezákonne, meritórne sa nevysporiadal s uvedenými skutočnosťami, nevyhodnotil tieto skutočnosti a nespravodlivo rozhodol.

19. Na stranách 28, 29 a 30 sa dovolateľ podrobne zaoberal výkladom pojmu „dôkazné bremeno, pojmom bremeno tvrdenia, pojmom negatívna dôkazná teória, presun dôkazné bremeno podľa úpravy nového C. s. p.“.

20. Dovolateľ namietal aj záver výpovede svedkyne pani D. M., nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou premlčania, ktorú žalovaný pred súdom prvého stupňa uplatnil. S poukazom na ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka namieta, že žalobca si nesplnil včas povinnosť oznámiť vady tovaru.

21. Odôvodnenie odvolacieho súdu označil za také, ktoré bolo opreté o nepodstatné skutočnosti a tvrdil, že odvolací súd sa mal zaoberať pôvodným vzájomným návrhom žalovaného, čo neurobil.

22. Podľa dovolateľa odvolací súd mal správne riešiť danú spornú otázku ako to vyplýva z vyššieuvedených skutočností tak, že pri zopakovaní dokazovania odvolacím súdom, odvolací súd mal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a preto ide o odvolací dôvod podľa § 421 C. s. p., čo vyplýva z vyššie uvedeného textu.

23. Za otázku, ktorá ešte nebola vyriešená označil záväznosť súkromného znaleckého posudku a skutočnosť, že znalec si je vedomý následkov vedome nesprávneho znaleckého posudku, nakoľko tento bol predložený počas súdneho konania v tejto veci vedenej na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 12Cb/8/2008 a v prílohe žaloby.

24. Za odvolací dôvod § 421 ods. 1 C. s. p. dovolateľ označil sporné otázky v dovolacom konaní rozhodované rozdielne, čo jednoznačne vyplýva z namietaných skutočností, ako aj z judikatúry.

25. Navrhol obidva rozsudky zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu v Humennom na ďalšie konania.

26. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 C. s. p. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ako súd dovolací, prejednal dovolanie žalovaného a po zistení, že žalovaný dovolanie podal včas, splnomocneným advokátom JUDr. Bernard Medár (§ 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania) § 443 C. s. p., preskúmal vec a dospel k nasledovnému záveru.

28. Predmetom dovolacieho konania je rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/47/2016-1474, 2Cob/48/2016-1474 zo dňa 12. apríla 2017, s vyznačenou právoplatnosťou dňa 22. mája 2017 teda vo veci rozhodnutej v čase účinnosti C. s. p.

29. Ide o návrh žalobcu doručený Okresnému súdu Michalovce dňa 6. februára 2008 zaplatenie 6 035 466,- Sk s príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26. júla 2004, ide o dovolanie doručené za účinnosti C. s. p. vo veci začatej dňa 6. februára 2008, t. j. za činnosti O. s. p.

30. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne miestne kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konane začalo (§ 470 ods. 2 C. s. p.).

31. Dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1, 2 veta prvá C. s. p., podľa ktorých, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

31. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu v občianskoprávnom konaní sa zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť vo veci samej. Platí to pre všetky štádia konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania, v ktorom procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p. (I. ÚS 4/2011).

32. Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môže dovolací súd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného právneho stavu právnej istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúži na nápravu akýkoľvek vád prvo- inštančnej alebo druho-inštančnej fázy základného konania, ale len vád, ktorých zákonodarca povýšil nad právnu istotu sporových strán (I. ÚS 35/2013).

33. V danom prípade žalovaný podal dovolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/47/2016-1474, 2Cob/48/2016-1474 zo dňa 12. apríla 2017 teda vo veci rozhodnutej za účinnosti C. s. p. a dovolateľ prípustnosť dovolania označil ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p. 34. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

35. V konkrétnom prípade dovolateľ v rozsiahlom dovolaní v počte 48 strán ani v jednom bode jeho dovolania neuviedol od vyriešenia akej právnej otázky rozhodnutie súdu prvej inštancie záviselo, v ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

36. Dovolateľ v dovolaní podrobne rozviedol, čoho sa žalobca predmetnou žalobou domáhal a toto označil za konkretizáciu právnej otázky. Za konkretizáciou právnej otázky označil napríklad popísanie skutkového, stavu, menovanie predložených dokladov, konkretizáciu dôkazov, všeobecný poukaz na judikatúru, námietku dovolateľa ohľadne nevysporiadania sa s jeho argumentami, namietanú nezrozumiteľnosť rozhodnutia, namietanie nepravdivosti tvrdenia druhým účastníkom, znalcom nesplnené atribúty dané ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. a fakt, že išlo o rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky.

37. Z obsahu dovolania dovolací súd nezistil, že dovolateľ v jeho dovolaní by špecifikoval dôvod prípustnosti uvedený ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., keď jednoznačne neuviedol, ktorá otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo v dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

38. Za takúto otázku nemožno považovať poukaz a rozoberanie jednotlivých pojmov, „arbitrárny rozsudok, skrátenie odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pojem arbitrárny rozsudok, arbitrárnosť rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, znalecký posudok ako dôkaz v občianskom súdnom konaní viazanosť nároku na zaplatenie ceny na protokolárne odovzdanom diele, výklad ustanovenia § 209 ods. 2 C. s. p. vo vzťahu k rovnocennosti posudkov“. Žalovaný v podstate v jeho dovolaní sa zaoberá výkladom jednotlivých pojmov a týmto jeho výkladom všeobecne namietal neprávosť napadnutého rozhodnutia.

39. Takto koncipovaný nesúhlas dovolateľa s napadnutým rozhodnutím nemôže byť a ani nie je konkretizovanie otázok daných ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ C. s. p., ktoré ustanovenie za splnenia týchto podmienok, prípustnosť dovolania zakladá.

40. Žalovaný prípustnosť dovolania s poukazom na ním citované ustanovenie nepreukázal ani jeho výkladom zmluvy o dielo, zaoberaním sa jednotlivými faktúrami, cenou dodaných prvkov, výkladom pojmu dôkazné bremeno, konštatovaním, či sa odvolací súd v zdôvodnení zaoberal nepodstatnými skutočnosťami, ktorými dôvodmi na strane 47 dovolania namietal prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p..

41. Prípustnosť dovolania ako mimoriadneho prostriedku je jednoznačne vymedzenými ustanoveniami v C. s. p. daná.

42. Tvrdenie skutočností namietaných ako nesprávnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie, ktoré prípustnosť dovolania zakladá, bez toho, aby tieto tvrdenia napĺňali podstatu a preukázaný obsah citovaných ustanovení, prípustnosť dovolania, nezakladá.

43. Dovolanie s takýmto obsahom, ktoré nekonkretizuje konkrétnu právnu otázku od vyriešenie ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu je iba vyjadrenie nesúhlasu sporovej strany, ktorá bola v spore neúspešná, ktorý nesúhlas s napadnutým rozhodnutím však prípustnosť dovolania s poukazom na citované C. s. p., nezakladá.

44. Dovolanie prípustné podľa § 432 ods. 1 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení. V danom prípade z hore uvedených dôvodov nejde o dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. a preto dovolateľ nemôže prípustnosť dovolania dôvodiť nesprávnym právnym posúdením.

45. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:

- nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 a § 435 C. s. p.

46. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) s poukazom na ustanovenie § 447 písm. f/ C. s. p. dovolanie preto odmietol.

47. Rozhodnutie o nároku na náhrade trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.).

48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.