Najvyšší súd

3 Obdo 47/2011

Slovenskej republiky   – 390

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. T., a. s., T., O.

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Z. Č., s. r. o., so sídlom v B., proti žalovanému:

S., s. r. o., Ž., zastúpeného kanceláriou D., s. r. o., B., o určenie, že   žalovaný nie je

oprávnený k výkonu záložných práv, ktorá sa vedie na Okresnom súde v Topoľčanoch pod

sp. zn. 8 Cb 123/2010,

o   dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v   Nitre zo 7. júna. 2011,

č. k. 15 Cob 113/2011–363, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

  Napadnuté uznesenie Krajského súdu v   Nitre zo 7. júna 2011, č. k.

15 Cob 113/2011–363 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

  Súd prvého stupňa uznesením z 3. januára 2011, č. k. 8 Cb 123/2010–275 v znení

nasledujúcich opravných uznesení z   2. februára 2011, č. k. 8 Cb 123/2010–316

a   18. apríla 2001, č. k. 8 Cb 123/2010–356 čiastočne vyhovel návrhu žalovaného

na nariadenie predbežného opatrenia a uložil žalobcovi ( v uznesení je nesprávne uvedené

procesné postavenie účastníkov. Postavenie žalobcu a   žalovaného v   konaní zostáva

nezmenené i keď sa rozhoduje o návrhu žalovaného ) povinnosť zdržať sa podania žiadosti

alebo návrhu na zápis zániku záložného práva pre žalovaného ako záložného veriteľa

k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu zapísaných na Správe katastra Topoľčany

nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. na LV č. 657 vymenovaných   vo výroku

uznesenia. Vo zvyšku návrh zamietol.  

Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o odvolaní žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V dôvodoch uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nezodpovedá § 157 ods. 2 O. s. p.

nakoľko absentuje vysvetlenie skutočností, ktoré boli považované za preukázané, z ktorých

dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil preto rozhodnutie nie

je presvedčivé. Táto skutočnosť by odôvodňovala zrušenie predmetného rozhodnutia, avšak

podľa § 221 ods. 3 O. s. p odvolací súd takto rozhodnúť nemohol, nakoľko v danom štádiu

konania nebol dôvod na zastavenie konania. S poukazom na vyššie uvedené chyby nebolo

možné ani rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 O. s. p.

Nakoľko žalovaný podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania,

bolo jeho povinnosťou v zmysle § 102 ods. 1 O. s. p preukázať potrebu dočasnej úpravy

pomerov medzi účastníkmi konania. Podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia

je tiež existencia právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Z obsahu spisu

ako aj z argumentácie žalovaného v odôvodnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

nevyplýva súvis s predmetom konania vo veci samej a taktiež žalovaný právne relevantným

spôsobom neodôvodnil nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k samotnému

predmetu konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2011.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal odvolanie žalobca. Okrem vecnej

nesprávnosti vytýka odvolaciemu súdu, že mu svojim postupom odňal možnosť konať

pred súdom, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) O. s. p.

Dovolateľ je toho názoru, že odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,

odoprel žalovanému možnosť dozvedieť sa o dôvodoch rozhodnutia, a navyše sa vôbec

nezaoberal viacerými podstatnými argumentmi žalovaného,   preto mu odvolací súd odňal

možnosť konať pred súdom, čím automaticky porušil zásady práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Odôvodnenie obsahuje len rekapituláciu doterajšieho priebehu konania,

argumentácie účastníkov a prvostupňového súdu a všeobecné zistenia odvolacieho súdu.

Odvolací súd sa v tomto smere obmedzil len na veľmi stručný záver, že „Z obsahu spisu

ako aj argumentácie žalovaného v odôvodnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

nevyplýva vyššie uvedený súvis s predmetom konania vo veci samej a taktiež žalovaný

právne relevantným spôsobom neodôvodnil nevyhnutnú dočasnú úpravu pomerov medzi

účastníkmi konania taktiež vzťahu k   samotnému predmetu konania‘‘. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavke §   157 ods. 2 O. s. p. ani Ústavou Slovenskej republiky garantovanému právu účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a   zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s nárokmi uplatňovanými na súde. Predmetné ustanovenie určuje

povinnosť súdu presvedčivo a dostatočne odôvodniť rozhodnutie. Porušením tejto povinnosti

je účastníkovi odopierané právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia súdu a tiež možnosť

náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci využitia prípadných

opravných prostriedkov. Odôvodnenie má umožniť účastníkom konania posúdiť,

ako v ich veci aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil

pri rozhodovaní vo veci samej. Odôvodnenie tak tvorí súčasť práva na spravodlivý súdny

proces a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu. Nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia má tak v nadväznosti na vyššie uvedené za následok odopretie možností konať

pred súdom, čo automaticky zasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú

v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a v medzinárodných zmluvách. Navrhol, aby dovolací

súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že návrhu na vydanie predbežného

opatrenia vyhovie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Uviedol, že odvolací

súd sa správne a dostatočne vyporiadal so skutkovým a právnym stavom, jeho rozhodnutie

je správne a dostatočne odôvodnené, keď rieši a dáva odpoveď na všetky argumenty,

ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. Nedostatky v odôvodnení   rozhodnutia súdu prvého

stupňa odvolací súd zhojil tým, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol

s odôvodnením, že žalovaný nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov a nepreukázanie

existencie vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ),

dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky konania o dovolaní. Prejednal vec

bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže jeho nariadenie nepovažoval za potrebné

( § 243a ods. 1 O. s. p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť,

pretože má vadu podľa § 237 písm. f) O. s. p. Danosť tejto vady zakladá prípustnosť

dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a spôsob

rozhodnutia súdu. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle vyššie uvedeného

ustanovenia treba pritom rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Rozhodnutie súdu, až na výnimky stanovené zákonom ( napr. § 157 ods. 4 O. s. p. )

musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. musí súd

v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí

sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami   a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a   dôvody jeho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným

podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho

súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľné. Takéto

arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces

a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom ( čo zakladá vadu konania

podľa § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 237 písm. f) O. s. p. ), pretože mu upiera

možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných

prostriedkov. Keďže ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. platí primerane i pre konanie na odvolacom súde ( § 211 ods. 2 O. s. p. ), treba rovnako dôsledne trvať na požiadavke

úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Pravda súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo

sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ( jeho odôvodnenie ) nezodpovedá

vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí.

Odhliadnuc od konštatačnej časti uznesenia ( popis obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa,

odvolania a vyjadrenia k nemu ) má odôvodnenie uznesenia dve časti. V prvej časti odvolací

súd poukazuje   na nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré nezodpovedá § 157 ods. 2 O. s. p a konštatuje, že znenie § 221 ods. 3 O. s. p

neumožňuje odvolaciemu súdu zrušiť rozhodnutie súd prvého stupňa, pokiaľ zároveň

nezastavuje konanie.

V druhej časti je odôvodnenie zamietnutia návrhu. Ako už bolo uvedené ustanovenie

§ 157 ods. 2 O. s. p. platí primerane aj pre odvolacie konanie. V prejednávanej veci odvolací

súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a   nahradil ho vlastným zamietajúcim

rozhodnutím. V takom prípade musí svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodniť prinajmenšom

tak, ako by ho mal odôvodniť súd prvého stupňa ak by návrh zamietal. Musí teda zhodnotiť

a vyporiadať sa s argumentmi oboch procesných strán. V dovolaním napadnutom uznesení

tak odvolací súd neurobil.

K odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalovaný pomerne

rozsiahle vyjadrenie, v   ktorom reagoval na jednotlivé body odvolania, okrem iného

aj na námietku nedostatku vecnej súvislosti medzi predbežným opatrením a konaním

vo veci samej. Odvolací súd však zamietajúce rozhodnutie odôvodnil dvomi vetami so stručným konštatovaním, že z   obsahu spisu a   argumentácie žalovaného v   návrhu

na vydanie predbežného opatrenia nevyplýva súvis s   premetom konania a   žalovaný

ani neodôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomeru medzi účastníkmi. Žalovaný pritom v návrhu na vydanie predbežného opatrenia ( č. l. 1 spojeného spisu ) a v jeho doplnení

( č. l. 266 ) podrobne uvádza dôvody, pre ktoré považuje nariadenie predbežného opatrenia

za dôvodné a potrené. Takéto odôvodnenie zmeňujúceho rozhodnutia nedáva dostatočný

obraz o dôvodoch pre ktoré tak odvolací súd rozhodol, je nepreskúmateľné a predovšetkým

nepresvedčivé.

Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolací súd konal v danej

právnej veci inak, ako mu to ukladá Občiansky súdny poriadok v § 157 ods. 2 v spojení

s § 211 ods. 2 O. s. p., a tým odporcom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia § 237 písm. f) O. s. p.  

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Žiada sa uviesť, že prípustnosť dovolania, napriek tomu,

že išlo o zmeňujúce uznesenie, bola daná len tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v § 237 O. s. p., keďže vzhľadom na § 239 ods. 3 O. s. p. dôvody uvedené v § 233

ods. 1 a 2 O. s. p. nezakladajú prípustnosť dovolania proti uzneseniu o predbežnom opatrení.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu v jeho napadnutých častiach a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil

v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie ( § 243b ods.1, 2 O. s. p. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011  

JUDr. Peter Dukes, v. r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková