Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Obdo 46/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Š. Š. – A., C., Ž., IČO: X., zast. Mgr. A. L., K. V., proti žalovanému: A. P., s. r. o.,
L.V., IČO: X., zast. JUDr. V. Z., advokátom, S.V., o určenie termínu splatnosti
vyrovnacieho podielu, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 30. júna 2009,
č. k. 41 Cob 173/2009–245, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 19. marca 2009, č. k.
3 Cb 20/05-225 konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania 776,18 Eur.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca si uplatnil proti žalovanému nárok
na určenie, že 01. 07. 2004 je termínom splatnosti vyrovnacieho podielu podľa exekučného
príkazu č. Ex 259/2001-49 zo dňa 22. 12. 2003.
Na pojednávaní dňa 26. februára 2009 žalobca oznámil, že na návrhu netrvá,
že ho berie späť v celom rozsahu z dôvodu, že po vydaní rozsudku Okresného súdu
vo Veľkom Krtíši č. k. 6 Cb 90/2006 o zaplatenie 46 612,46 Eur s prísl. odpadol naliehavý
právny záujem v tomto konaní. Žiadal nahradiť trovy konania. Žalovaný so späťvzatím
návrhu súhlasil a žiadal nahradiť trovy konania.
Na základe uvedeného súd podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p. konanie zastavil a o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. tak, že náhradu trov konania priznal
žalovanému, pretože zastavenie konania zapríčinil žalobca tým, že po tom, ako podal návrh na určenie termínu splatnosti vyrovnacieho podielu, podal ďalší návrh, ktorý sa viedol
pod sp. zn. 6 Cb 90/06 a až po ukončení tohto konania vzal v tejto veci späť svoj návrh.
Na základe uvedeného postupu žalobcu, mal súd za preukázané, že zastavenie konania
zapríčinil žalobca, preto priznal žalovanému náhradu trov konania za úkony právnej pomoci
vyšpecifikované v odôvodnení uznesenia.
Žalobca podal proti uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania odvolanie podaním
zo dňa 2. apríla 2009, z ktorého vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania
na základe nesprávnych skutkových zistení. Poukázal na to, že z jeho podania zo dňa
26. februára 2009, ktorým vzal návrh späť, vyplýva, že druhý návrh musel podať z dôvodu,
že žalovaný až na pojednávaní dňa 7. septembra 2006 poprel jeho pohľadávku. Poukázal
i na to, že dňa 22. februára 2007 navrhol spojenie oboch žalôb. Medzi účastníkmi konania
vznikol okrem sporu o termín vyplatenia vyrovnacieho podielu a spôsobu výpočtu
vyrovnancieho podielu, aj spor o nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Z tohto dôvodu
podal novú poddĺžnickú žalobu o zaplatenie vyrovnacieho podielu podľa exekučného príkazu
vo výške 1 404 247 Sk s príslušenstvom, ktorý je vedený v konaní sp. zn. 6Cb 90/2006,
výsledok ktorého ovplyvní aj určenie splatnosti vyrovnacieho podielu. Odvolateľ zastáva
názor, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného. Navrhol uznesenie
v napadnutej časti zmeniť a priznať žalobcovi trovy konania 576,41 EURO.
Žalovaný k odvolaniu uviedol, že v konaní, ktoré bolo zastavené sa nerozhoduje
o náhrade trov konania podľa výsledku, ale podľa zavinenia účastníka, pre ktoré sa muselo
konanie zastaviť. Navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu odvolacie trovy
38,77 Eur.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením zo dňa 30. júna 2009
uznesenie v napadnutej časti potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania
38,77 Eur.
Odvolací súd vec prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Po preskúmaní veci zistil, že žalobca vzal žalobu späť dňa 26. februára 2009
z dôvodu, že po vydaní rozsudku v konaní vo veci 6Cb 90/2006 odpadol naliehavý právny záujem v tomto konaní a žalovaný so späťvzatím súhlasil a žiadal priznať náhradu trov
konania.
Odvolací súd s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. mal za to,
že súd prvého stupňa nepochybil, keď pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo znenia
prvej vety ust. § 146 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že z procesného hľadiska žalobca zavinil
zastavenie konania, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
Na základe uvedeného uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne podľa
§ 219 O. s. p. potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 v prospech žalovaného.
Žalobca podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa
2. augusta 2009 podľa § 237 písm. f/ a g/ O. s. p. a zároveň požiadal o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov, nakoľko spĺňa podmienky pre tento postup podľa § 30 O. s. p.
Bol oslobodený od poplatkovej povinnosti.
V odôvodnení dovolania uviedol, že odvolací súd sa nezaoberal celým odvolaním
a poukázal na tvrdenia súdu v rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s predloženými dôkazmi.
Z podania žalobcu zo dňa 26. februára 2009, ktorým vzal návrh späť, vyplýva, že druhý návrh
musel podať po tom, čo žalovaný na pojednávaní dňa 7. septembra 2006 poprel jeho
pohľadávku. Poukázal na podanie z 22. februára 2007, v ktorom navrhol spojenie vecí
a dôvodom návrhu bola skutočnosť, že žalovaný počas vedenia tohto sporu zmenil svoje
stanovisko k vyrovnaciemu podielu. Medzi účastníkmi vznikol okrem sporu o termín
splatnosti a spôsob výpočtu vyrovnancieho podielu, aj spor o nárok na vyplatenie
vyrovnacieho podielu. Preto podal poddĺžnickú žalobu o zaplatenie vyrovnancieho podielu,
ktorý je vedený na súde pod sp. zn. 6Cb 90/2006. Žalobca zastáva názor, že konanie nebolo
zastavené jeho zavinením, preto navrhol uznesenie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši.
V doplňujúcom podaní prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 12. augusta 2010
uviedol, že zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Dôvod zastavenia
konania, že v inom konaní bol žalobca úspešný, neposúdil odvolací súd správne z procesného
hľadiska a mal postupovať podľa § 146 ods.2 veta druhá O. s. p. a priznať trovy konania
žalobcovi, nie žalovanému. Prípadne mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Navrhol napadnuté uznesenie i uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši na ďalšie konanie.
Žalobca k podanému dovolaniu uviedol, že v zásade popiera existenciu dovolacieho
dôvodu vyjadreného v § 237 písm. f/ a g/ O. s. p. a má za to, že žalobca nebol na svojich
právach v konaní ukrátený. Náhradu trov dovolacieho konania si neuplatnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec prejednal
podľa § 242 ods. 1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní
uznesenia napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že dovolanie nie je prípustné.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom zákon dovolanie pripúšťa len vo výslovne uvedených
prípadoch upravených v § 237 až § 239 O. s. p.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ust. § 237 až § 239 O. s. p.
Z uvedených ustanovení vyplýva, za splnenia akých podmienok zákon dovolanie
pripúšťa a to, jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch,
ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom
rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené. Dovolanie
taktiež nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálne mzdy
a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo pohľadávky
sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu
na prvostupňovom súde / § 238 ods. 5 O. s. p. /.
Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, toto upravuje
ust. § 239 O. s. p., ktoré taxatívne vymedzuje prípustnosť dovolania, pričom podľa ods. 3 ustanovenia § 239 dovolanie nie je prípustné /okrem iného/ proti rozhodnutiu o trovách
konania.
Teda pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa § 239 O. s. p. platí, že prípustnosť
dovolania proti zmeňujúcemu uzneseniu je založená na princípe rozdielnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa / § 239 ods. 1 O. s. p. /, prípustnosť
je tiež daná v prípade ak súd dovolanie pripustil... / § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. /.
Dovolanie je však vylúčené v prípadoch uvedených v ust. § 239 ods. 3 O. s. p.,
teda i proti trovám konania. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie proti trovám konania
nie je prípustné.
Dovolací súd skúmal splnenie dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. na základe
ktorých je možné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu
na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom
dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom
konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených
v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti
/ § 242 ods. 1 /. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí
niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie
nenamietal.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa,
ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne
došlo.
Žalobca podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania
s poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. s odôvodnením, že postupom, súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
S týmto názorom sa dovolací súd nestotožnil. Odňatím možnosti konať pred súdom
sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné
práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. výslovne dáva odňatie možnosti
konať pred súdom do súvislosti s postupom súdu, teda procesnou činnosťou súdu vo veci
podaného odvolania, ktoré bolo prejednané spôsobom vyplývajúcim z právneho predpisu. Teda odňatím možnosti konať pred súdom zákon rozumie znemožnenie uplatnenia
konkrétnych procesných práv účastníka, teda tých ktoré mohol pred súdom uplatniť.
Skutočnosť, že odvolací súd sa s názorom dovolateľa o procesných dôvodoch skúmaných
pri späťvzatí návrhu v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania nestotožnil,
nie je porušením ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Podľa § 237 písm. g/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k vade
konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa citovaného ustanovenia, dokonca žalobca
ani v dovolaní neodôvodnil svoje dovolanie v tom smere, že v čom vidí dôvod prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým
procesným vadám konania, ktoré by zakladali postup podľa § 237 O. s. p. Pre úplnosť
dovolací súd vyslovuje, že pokiaľ ide o výšku tarifnej odmeny v nadväznosti na uplatnený
nárok navrhovateľa, názor vyslovený odvolacím súdom je správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa
§ 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods.4 O.s.p. tak,
že úspešnému žalobcovi trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu
neuplatnil / § 151 ods. 1 O. s. p. /.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. júla 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková