3Obdo/45/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ŠEPEX s.r.o., so sídlom Široké 661, 082 37 Široké, IČO: 45 301 573, právne zastúpeného Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Gejza Královenský

- OKMG, s miestom podnikania Roľnícka 465/61, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 32 597 223, v konaní o zaplatenie 1 800,- eur s príslušenstvom a vydanie veci, na dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/61/2016-251 zo dňa 23. februára 2017, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/61/2016-251 zo dňa 23. februára 2017 o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 9Cb/211/2014-91 zo dňa 14. októbra 2015 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 800,- eur s úrokom z omeškania 9,05 % ročne od 24. marca 2015 až do zaplatenia, proti povinnosti žalobcu vydať žalovanému motor značky MAN typ D2066 LF01, výrobné číslo 0510061751007 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 1 800,- eur od 17. októbra 2014 do 23. mája 2015 Okresný súd Litovský Mikuláš návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení uznesenia s poukazom na citované ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka, § 275 Obchodného zákonníka, § 409 Obchodného zákonníka, § 13 Obchodného zákonníka a § 457 Obchodného zákonníka ustálil skutkový stav, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy konkludentným spôsobom. Kúpnou zmluvou sa žalovaný zaviazal dodať hnuteľnú vec, motor výrobného čísla 0510061751007 a žalovaný zaplatiť kúpnu cenu 1 800,- eur. Z dôvodu, že dodaný motor bol vadný, došlo k dohode o zrušení kúpnej zmluvy tak, že žalovaný si ním dodaný motor zoberie späť a žalobcovi vráti peniaze, ktoré žalobca za dodaný tovar žalobcovi zaplatil. Konajúci súd konštatoval, že keďže odpadol právny dôvod plnenia žalobcu i žalovaného, každý účastník zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 800,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia proti povinnosti žalobcu vydať žalovanému motortitulom vydania bezdôvodného obohatenia. V časti úroku z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 1 800,- eur od 17. októbra 2014 do 23. marca 2015 návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

3. O odvolaní žalovaného proti tomuto rozsudku, ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 14Cob/61/2016-251 zo dňa 23. februára 2017 tak, že rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/211/2014-91 zo dňa 14. októbra 2015 potvrdil a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu.

4. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd podrobne so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní vysporiadal a napadnuté rozhodnutie z jeho správnych dôvodov potvrdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p. sa s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia stotožnil. S argumentáciou žalovaného ohľadne skutočnosti, že prvostupňový súd nevyhodnotil potrebné dôkazy, akcentoval, že ide o totožné podanie k vyhodnoteniu dôvodov a poukázal na odôvodnenie odvolacieho súdu uvedené nižšie. K argumentácii žalovaného v podaní zo dňa 4. novembra 2015 (list v spise č. 114) uviedol, že ak žalovaný neposkytol bližšie odôvodnenie a konkretizáciu odvolacích námietok, tak potom pre odvolací súd nebol vytvorený dostatočný priestor, aby sa s odvolacou námietkou stotožnil. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/1/2010 zo dňa 28. februára 2011, s ktorým sa ohľadne hodnotenia dôkazov plne stotožnil. Citoval ustanovenia § 205 ods. 3 O. s. p., § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p., § 120 ods. 4 O. s. p. a uviedol, že dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacími dôvodmi len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p. Pri posudzovaní podania žalovaného na č. l. 168 postupoval v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 528/2012-19 a zvýraznil, že uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká možnosť odvolateľa nielen modifikovať rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňa dôvody odvolania, ktoré určuje § 205 ods. 2 O. s. p. a uviedol, že krajským súdom neboli zistené žiadne dôvody podľa § 205a O. s. p. a že tieto v konečnom dôsledku ani žalovaným tvrdené neboli. Za podstatné odvolací súd považoval poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. novembra 2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, s ktorým sa stotožnil. Pre úplnosť považoval za potrebné sa vyjadriť k námietke žalovaného o zmenu sudcu, ku ktorej s poukazom na samostatné rozhodnutie sp. zn. 14NcCb/5/2016-161 zo dňa 17. mája 2016 uviedol, že namietaná sudkyňa Mgr. Slavomíra Mlynarčíková z prejednania a rozhodovania veci vylúčená nebola. Odvolací súd primerane poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. novembra 2010 sp. zn. 5Cdo/218/2010, v zmysle ktorého právo na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaným hodnotením dôkazov sp. zn. IV. ÚS 252/04. Uviedol, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani to, aby účastník konania pred všeobecným súdom bol úspešný teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.

5. Proti tomuto právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu, s vyznačenou právoplatnosťou dňa 29. apríla 2017 podal žalovaný dovolanie, podaním doručeným dňa 17. mája 2017 (list v spise č. 266). Ako spisovú značku rozhodnutia, voči ktorej podal podanie, označené ako odvolanie - dovolanie, uviedol č. k. 14Cob/61/2016-251. V obsahu podania uviedol, že nespolupracoval a ani nepredával žiaden motor, ako je možné vidieť na strane 51 v spise a že uvedený motor nevlastnil a teda, že nesúhlasí s platením súdnych poplatkov a penále, nakoľko žalobu nepodával a tiež motor nepredával. Z podania je zrejmé, že toto podal Gejza Královenský - OKMG s podpisom konateľa žalovaného.

6. Výzvou súdu zo dňa 13. júna 2017 bol žalovaný vyzvaný na odstránenie vád jeho podania - dovolania zo dňa 12. mája 2017 v takom zmysle, že dovolateľ - žalovaný musí byť zastúpený v rámci dovolacieho konania advokátom a dovolanie musí byť spísané advokátom. Výzva bola žalovanému doručená dňa 16. júla 2017, na ktorú žalovaný nereagoval a iba podaním zo dňa 9. júna 2017 žiadal o výmenu sudcu žilinského kraja a preradenie do iného kraja z dôvodu zaujatosti.

7. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 C. s. p. prejednal dovolanie žalovaného, ako podané v zákonnej lehote. Zistil, že nespĺňa náležitosti dovolania dané ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., keďže nie je spísané a ani podané advokátom. Dovolanie podal konateľ žalovaného a nepreukázal, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie bolo doručené 17. mája 2017, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. zo dňa 21. mája 2015 účinného od 1. júla 2016.

9. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Konanie v danej veci bolo začaté 12. decembra 2014 a dovolanie podané 19. júla 2016 (za účinnosti C. s. p.) smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/61/2016-251 zo dňa 23. februára 2016, teda za účinnosti ešte O. s. p., doručené už za účinnosti C. s. p.

10. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 C. s. p.).

11. Konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne kauzálne a funkčnom príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.). Dovolanie žalovaného (list v spise č. 266) smeruje voči rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/61/2016-251 zo dňa 23. februára 2017, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/211/2014-91 zo dňa 14. októbra 2015 potvrdené. Dovolanie bolo doručené za účinnosti Civilného sporového riadku a ani nespĺňa náležitosti dané ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., keďže je spísané konateľom žalovaného a nie advokátom a dovolateľ nedisponuje vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Z výzvy súdu je nespochybniteľné (list v spise č. 281), že žalovaný na odstránenie vady jeho podania zo dňa 12. mája 2017 (list v spise č. 266) vyzvaný bol, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval a vady jeho podania neodstránil. Žalovaný v dovolaní neuviedol, podľa čoho dovolanie podáva, iba konštatoval, že stroj nedodával.

12. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p. alebo nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi (§ 447 písm. e/ C. s. p.).

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) s poukazom na uvedené, dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. e/ C. s. p., odmietol. Žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.