3Obdo/44/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v spore žalobcu: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 5043/2, Prešov, IČO: 37 870 475, proti žalovanej: Ing. Miroslava Kasaničová - ATELIER MK, s miestom podnikania Kukorelliho 58, Humenné, IČO: 40 123 758, zastúpenej advokátom JUDr. Július Buček, so sídlom Štefánikova 22, Humenné, o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie 7 546,70 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/73/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 14. októbra 2021 č. k. 5Cob/13/2021-213, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 14. októbra 2021 č. k. 5Cob/13/2021-213 a rozsudok Okresného súdu Prešov z 15. októbra 2020 č. k. 21Cb/73/2019- 168 a vec v r a c i a Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 15. októbra 2020 č. k. 21Cb/73/2019-168 v prvom výroku zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 22Cb/83/2019, v druhom výroku žalobu zamietol a v treťom výroku priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca žalobou navrhoval, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť pozemok - parcelu registra „C“, parc. č. 852/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 668 m2, katastrálne územie F., zapísanú na LV č. XXXXX, a to vrátane demontáže kamerového systému na objekte na parc. č. 852/1, katastrálne územie F., súp. č. 5043 zapísanom na LV č. XXXXX a odovzdať ju žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 546,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,07% ročne od 19. marca 2018 do zaplatenia.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že 9. septembra 2010 bola medzižalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o prenájme nehnuteľného majetku PSK, neskôr zmenená Dodatkom č. 1/2010 z 16. decembra 2010, Dodatkom č. 2/2012 z 29. júna 2012, Dodatkom č. 3/2014 z 4. augusta 2014 a Dodatkom č. 4 z 7. júla 2015 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bol nájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu - pozemku registra CKN, parc. č. 852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 668 m2, a to za účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na pozemku parc. č. 852/2 a kamerového systému na objekte parc. č. 852/1 (taktiež vo vlastníctve žalobcu). V čl. II. Zmluvy bolo konštatované, že nájomca predložil v rámci obchodnej súťaže Návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, súčasťou ktorého je aj projekt parkoviska a tento dokument je pre nájomcu pri realizácii nájmu záväzný a prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od 15. septembra 2010 do 14. septembra 2030. Podľa žalobcu žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu zo Zmluvy, preto žalobca 12. marca 2018 od Zmluvy odstúpil, a to z troch dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že žalovaná porušila čl. II. ods. 3 Zmluvy tým, že zmenila počet a rozmiestenie parkovacích miest určených dokumentmi bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a čl. V. ods. 1 písm. a) Zmluvy tým, že nezabezpečila inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom. Druhým dôvodom bolo, že žalovaná znížila počet kamier kamerového systému, tým porušila čl. II. ods. 3 Zmluvy a čl. V. ods. 1 písm. c) Zmluvy. Kamerový systém zároveň nebol funkčný, keďže žalobca zistil, že kamery kamerového systému sú odpojené od internetovej siete a záznamové zariadenia sú vypnuté od napájacej siete. Tretím dôvodom pre odstúpenie od Zmluvy bolo, že žalovaná vôbec nevykonávala zimnú údržbu priestorov, ktoré sú predmetom nájmu, čím porušila čl. V. ods. 1 písm. d) Zmluvy.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu z predmetnej Zmluvy a že by dôvody uvádzané žalobcom pre odstúpenie boli dôvodné. Odstúpenie od Zmluvy žalobcom je potrebné považovať za neúčinné. K jednostrannej zmene počtu a rozmiestneniu parkovacích miest súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal aký projekt bol pre žalovanú záväzný a zároveň, že svedok p. X. vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaná zabezpečila inštaláciu dopravného značenia, a to aj vo vzťahu k vyhradeným parkovacím miestam. Ak by súd bral do úvahy alternatívu č. 1 predloženého projektu, žalovaná predložila fotodokumentáciu, že na mieste určenom pre vyhradené parkovacie miesta bol umiestnený kontajner na odpad a žalobca nepreukázal, že stavebné úpravy na jeho budove nemali vplyv na počet, rozmiestnenie a využiteľnosť parkovacích miest, keďže žalobca pri stavebných úpravách blokoval aj časť parkoviska. K zníženiu počtu kamier súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka p. X., ktorý v zhode s ďalším svedkom p. O. (manželom žalovanej) uviedol e p. O. namontoval dve kamery a keď sa montovali ďalšie dve kamery, tak bol zastavený s tým, že sa tam rieši rekonštrukcia, aby to tam na budovu nedával. Súťažou sa následne riešil kamerový systém vnútri budovy aj na budove. Podľa súdu prvej inštancie takúto dohodu je nutné brať ako následné správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy v súlade s § 266 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“). Žalobca žalovanú výslovne požiadal, aby namontovala iba dve kamery zo štyroch. Žalovaná ani nemala rozumný dôvod svojvoľne nenamontovať všetky kamery, keďže ich hodnota mala byť predmetom zápočtu s nájomným. Žalovaná nebola ani nikdy vyzvaná, aby domontovala ďalšie dve kamery a nikdy jej nebolo porušenie tejto povinnosti vyčítané. Žalovaná nemala ani prístup do serverovne, preto nemôže niesť zodpovednosť za to, že kamerový systém v uzavretej serverovni bol odpojený od internetovej siete a že záznamové zariadenie, ktoré je jeho súčasťou nebolo zapojené do napájania elektrickou energiou. K nevykonávaniu zimnej údržby súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého nevyplynulo, že by žalovaná túto povinnosť porušovala.

5. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že právny vzťah založený Zmluvou odstúpením zo strany žalobcu nezanikol a nie je možné vyhovieť žalobnému návrhu žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti a ani žalobnému návrhu na zaplatenie sumy 7 546,70 eura s príslušenstvom, preto žalobu zamietol a náhradu trov konania v rozsahu 100 % priznal žalovanej.

6. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 14.októbra 2021 č. k. 5Cob/13/2021-213 prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a v druhom výroku priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Odvolací súd k odvolacej námietke nesprávnych skutkových zistení uviedol, že súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy vyhodnotil správne a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaná porušila povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy. K porušeniu povinnosti žalovanej nainštalovať štyri kamery žalovaná svedeckou výpoveďou preukázala, že ústne sa v čase uzatvorenia Zmluvy so žalobcom dohodla na nenainštalovaní dvoch kamier a zároveň predložením preukázala, že sama nemohla kontrolovať funkčnosť ňou nainštalovaných kamier.

8. Žalobca namietal v odvolaní aj nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie neaplikoval § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 446/2001 Z. z.“). Odvolací súd k tejto odvolacej námietke žalobcu uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva sankcia neplatnosti právneho úkonu žalobcu súvisiaca s nedodržaním písomnej formy právneho úkonu spojeného s nakladaním s majetkom žalobcu. Predmetné ustanovenie by bolo možné aplikovať v prípade, ak by zmluva o prenájme nebola uzatvorená písomne, nie však vtedy, keď si zmluvné strany upravili povinnosť vyplývajúcu im zo zmluvy o prenájme, ktorá nemala súvis s nakladaním a majetkom žalobcu. Odvolací súd vyhodnotil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, preto ho potvrdil a žalovanej proti neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho II. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby dovolací súd vo veci sám a rozhodol a rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie.

10. Rozsudok odvolacieho súdu podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žalobca k odôvodneniu rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu uviedol, že súdu predložil projekt parkoviska vrátane jeho zakreslenia - alternatíva č. 1, ktorý bol záväzným dokumentom. Táto alternatíva 1 predložená žalovanou bola akceptovaná žalobcom. Značenie parkovacích miest bolo podľa žalobcu od začiatku nesprávne. Nájazdová rampa bola vybudovaná mimo prenajatého pozemku a kontajner bol umiestnený na mieste, kde vôbec nemali byť parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Žalovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu v rozpore so Zmluvou a jej záväznými dokumentmi znížila počet kamier zo štyroch na dve kamery, ktoré ani neboli funkčné. Žalobca nedal nikdy písomný súhlas na zníženie počtu kamier. Podľa žalobcu nijaká rekonštrukcia nemohla byť dôvodom pre zníženie počtu kamier, dve kamery boli nainštalované iba na ochranu majetku žalovanej a žalobca doteraz ani nenainštaloval vlastné kamery. Žalobca zároveň uviedol, že kamery nainštaloval až po odstúpení od Zmluvy. Svedok p. X., s ktorým mala žalovaná uzatvoriť ústnu dohodu o znížení počtu kamier, nebol štatutárnym orgánom žalobcu a v priebehu konania sa nepreukázal ani poverením, aby mohol konať namiesto štatutárneho orgánu žalobcu. Kamerový systém je vlastníctvom žalovanej a ona preto mala kontrolovať jeho funkčnosť. Zimnú údržbu parkoviska robila Správa a údržba ciest PSK, a to namiesto žalovanej a robila ju zadarmo. Údržbu si tak robil žalobca vlastne sám, keďže ide o rozpočtovú organizáciu žalobcu a výdavky na jej vykonanie boli vlastne výdavkami žalobcu.

11. Podľa žalobcu odvolací súd vec nesprávne právne posúdil tým, že neaplikoval § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z., podľa ktorého všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia mať písomnú formu, inak sú neplatné. Na základe tohto ustanovenia uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu, v ktorej si zmluvné strany dohodli, že prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Ak Zmluva bola uzatvorená písomne, tak aj zmena zmluvných podmienok mohla nastať iba písomne, a to dodatkom k Zmluve alebo udelenímpredchádzajúceho písomného súhlasu, a nie ústnou dohodou. Inak by stačilo pri nakladaní s majetkom samosprávneho kraja uzatvoriť písomnú zmluvu a na základe ústnych dohôd meniť jej podmienky. Samosprávny kraj je podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov povinnou osobou, ktorá musí zmluvy zverejňovať. Za kamerový a parkovací systém sa žalovanej každoročne odpočítavalo 1 000 eur z nájomného vo výške 1 100 eur. Táto suma sa započítavala do nájmu. Ak § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z. ustanovuje, že všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia mať písomnú formu, inak sú neplatné, majú mať aj zmeny (napríklad dodatky, dohody, písomné súhlasy a pod.) týchto úkonov, ktoré majú dopad a menia práva a povinnosti zmluvných strán písomnú formu? Túto otázku žalobca na záver svojho dovolania špecifikoval ako právnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.

12. K dovolaniu žalobcu doručila súdu vyjadrenie žalovaná, ktorá dovolaciemu súdu navrhuje dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť. Žalovaná sa stotožňuje s rozsudkami súdov nižšej inštancie a oba rozsudky považuje za vecne správne. K zníženiu počtu kamier žalovaná zotrvala na tom, že pri montovaní kamerového systému nájomcom prišlo k ústnej dohode o znížení počtu kamier. Podľa žalovanej zo strany žalobcu nebola žiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť, že žalovaná porušila akýkoľvek bod Zmluvy, na základe čoho mal žalobca od nej odstúpiť. S plnením záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy nebol žiaden problém až do zmeny vedenia žalobcu.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala strana sporu, konajúca zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s § 429 ods. 2 písm. b) CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné i dôvodné.

14. Dovolateľ vymedzil dovolací dôvod nesprávnym právnym posúdením otázky platnosti ústnej dohody žalobcu so žalovanou na znížení počtu kamier, ktoré sa žalovaná v Zmluve zaviazala dodať a inštalovať, čím podľa dovolateľa malo prísť k zmene Zmluvy. Odvolací súd podľa žalobcu neaplikoval § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z.

15. Otázka aplikácie § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z. a zmien takto povinne písomne uzatváraných zmlúv nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Zároveň ide o právnu otázku, od ktorej vyriešenia závisí platnosť odstúpenia od Zmluvy žalobcom, preto ide o právnu otázku, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie súdov nižšej inštancie v preskúmavanej veci a od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolanie žalobcu je z tohto dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP prípustné.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z. z. majetok vyššieho územného celku tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve vyššieho územného celku podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne vyšší územný celok do vlastníctva prechodom z majetku štátu, na základe tohto zákona alebo osobitného zákona alebo vlastnou činnosťou.

17. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z. všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

18. Podľa § 261 ods. 2 OBZ touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 272 ods. 1 OBZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

20. Podľa § 272 ods. 2 OBZ ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

21. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

22. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

23. Podľa § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

24. Žalobca so žalovanou uzatvorili Zmluvu podľa § 663 a nasl. OZ a podľa zákona č. 446/2001 Z. z. V čl. VII. bod 2 Zmluvy si zmluvné strany dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V Dodatku č. 4 Zmluvy zmluvné strany zmenili čl. VII. bod 2 Zmluvy tak, že práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodným zákonníkom.

25. Vzhľadom na povahu subjektov uzatvárajúcich Zmluvu sa v súlade s kogentným ustanovením § 261 ods. 2 OBZ spravuje ich záväzkový vzťah právnou úpravou obsiahnutou v OBZ a v súlade s § 261 ods. 9 OBZ aj ustanoveniami o nájomnej zmluve obsiahnutými v OZ. Zároveň je potrebné na Zmluvu aplikovať osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 446/2001 Z. z.

26. Zákon č. 446/2001 Z. z. obsahuje v § 6 ods. 6 úpravu obligatórnej písomnosti právnych úkonov, pri ktorých vyšší územný celok (ktorým je v súlade s § 1 zákona č. 446/2001 Z. z. samosprávny kraj) nakladá s majetkom vyššieho územného celku. O tom, či samotná Zmluva mala byť uzatvorená písomne, v konaní spor nevznikol. V konaní vznikol spor o to, či zo zákona povinne písomne uzatváranú zmluvu je možné meniť následnou ústnou dohodou zmluvných strán.

27. Predmetom Zmluvy nebol len nájom nehnuteľnosti patriacej žalobcovi, ale predmetom Zmluvy bolo aj zhotovenie diela (parkovací a kamerový systém) za dohodnutú cenu, ktorú sa žalobca zaviazal postupne žalovanej platiť formou zápočtov s nájomným. Dielo sa malo po ukončení doby nájmu stať majetkom žalobcu. Aj v prípade tejto súčasti Zmluvy ide o nakladanie s majetkom žalobcu, a to s finančnými prostriedkami žalobcu, za ktoré mal tento parkovací a kamerový systém nadobudnúť a aj na túto súčasť Zmluvy sa preto vzťahuje obligatórna písomnosť.

28. Odvolací súd k otázke písomnej formy dohody zmluvných strán o zúžení povinnosti žalovanej inštalovať dohodnutý počet kamier uviedol, že z § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z. vyplýva sankcia neplatnosti právneho úkonu žalobcu súvisiaca s nedodržaním písomnej formy právneho úkonu spojeného s nakladaním s majetkom žalobcu. Podľa odvolacieho súdu by bolo možné predmetné ustanovenie aplikovať vtedy, ak by Zmluva nebola uzatvorená písomne, nie však vtedy, keď si zmluvné strany upravili povinnosť vyplývajúcu im zo Zmluvy, ktorá nemala súvis s nakladaním s majetkom žalobcu.

29. Najvyšší súd sa s uvedeným odôvodnením odvolacieho súdu nestotožňuje. Tvrdenie odvolacieho súdu, že zmluvné strany si dohodou na znížení počtu kamier upravili povinnosť, ktorá nemala súvis s nakladaním s majetkom žalobcu, nie je správne. Ako už najvyšší súd uviedol, predmetom Zmluvy bolo okrem nájmu nehnuteľnosti aj zhotovenie diela, ktorým bol parkovací a kamerový systém s dohodnutou cenou, ktorú sa žalobca zaviazal postupne žalovanej uhrádzať formou zápočtov k nájomnému a ku ktorému mal nadobudnúť vlastnícke právo. Preto aj takáto dohoda zmluvných strán, ktorá menila rozsahdohodnutého diela, mala nepochybne súvis s nakladaním s majetkom žalobcu.

30. Zákon č. 446/2001 Z. z. neobsahuje osobitnú úpravu formy zmeny a zrušenia zmlúv, ktoré boli uzatvorené písomne v súlade s § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z. Na právne posúdenie veci by bolo potom potrebné aplikovať všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 272 ods. 2 OBZ vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy. Aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia súdu ukladá skúmať obsah zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami a v závislosti od toho, či si zmluvné strany v zmluve dohodli povinnosť zmeniť alebo zrušiť zmluvu len písomne, prijať záver, či bolo možné zmluvu zmeniť alebo zrušiť len písomne. Aplikácia § 272 ods. 2 OBZ tak súdom aj v prípade písomne uzatvorenej zmluvy umožňuje prijať záver, že takúto zmluvu je možné zmeniť alebo zrušiť, aj na základe ústnej dohody zmluvných strán, ak sa zmluvné strany v zmluve výslovne nedohodli inak (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z 16. mája 2006 sp. zn. 1Obdo/26/2004).

31. Zmluva bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená písomne. Pokiaľ by súd aplikoval § 272 ods. 2 OBZ a vyslovil záver, že podľa § 272 ods. 2 OBZ vzhľadom na dohodu žalobcu a žalovanej v Zmluve nebolo možné, aby zmluvné strany zmenili obsah Zmluvy inak než písomne, umožnil by, ak by v inom prípade takáto dohoda zmluvných strán obsiahnutá v zmluve nebola, aby aj v prípade zo zákona povinne písomne uzatváraných zmlúv spadajúcich pod režim obchodných záväzkových vzťahov, pri ktorých zákon neobsahuje osobitnú úpravu ich zmien a zrušenia, bolo možné takéto zmluvy zmeniť alebo zrušiť ústnou (prípadne konkludentnou) dohodou zmluvných strán.

32. Je preto namieste vysporiadať sa s otázkou, či aplikácia § 272 ods. 2 OBZ umožňujúca aj ústne (a prípadne aj konkludentne) dohodnuté zmeny alebo zrušenia písomne uzavretých zmlúv, nie je v rozpore s osobitnou právnou normou upravujúcou obligatórnu písomnosť zmlúv obsiahnutou v § 6 ods. 6 zákona č. 466/2001 Z. z.

33. Všeobecne je účelom zákonom stanovenej písomnej formy právneho úkonu jednoznačná preukázateľnosť uskutočneného právneho úkonu. Účelom právnej úpravy písomnosti zmlúv týkajúcich sa nakladania s majetkom vyššieho územného celku je aj zabezpečenie transparentnosti nakladania s majetkom vyššieho územného celku, a tým aj hospodárnosti, efektívnosti a rešpektovania pravidiel hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.

34. Právna norma obsiahnutá v § 6 ods. 6 zákona č. 466/2001 Z. z. má zároveň kogentnú povahu, keďže je obsiahnutá v predpise verejného práva a zákon neumožňuje sa od nej odchýliť, naopak jej nedodržanie výslovne sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v OBZ má povahu špeciálnej právnej normy.

35. Podľa najvyššieho súdu je v rozpore s takouto právnou normou, jej povahou a účelom, aby bolo zmluvným stranám umožnené, v závislosti od obsahu samotnej zmluvy, zmeniť alebo zrušiť zmluvu, pre ktorú je zákonom predpísaná písomná forma, inou formou, než písomnou. V opačnom prípade by bolo zmluvným stranám umožnené obchádzanie zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy následnými zmenami zmluvy v inej, než písomnej forme. Právnu úpravu obsiahnutú v § 272 ods. 2 OBZ preto nie je možné aplikovať na zmluvu, ktorej písomnú formu stanovuje zákon.

36. Pre režim zmlúv podľa občianskeho práva je právna úprava jednoznačná, keď § 40 ods. 2 OZ upravuje, že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne, a to či už v prípade písomnej formy zmluvy dohodnutej zmluvnými stranami, tak aj v prípade písomnej formy stanovenej zákonom. Uvedenú právnu úpravu ale nie je možné automaticky aplikovať na obchodné záväzkové vzťahy, keďže § 272 ods. 2 OBZ obsahuje odlišnú právnu úpravu, ktorá má v obchodných záväzkových vzťahoch prednosť.

37. Právnu úpravu obsiahnutú v § 40 ods. 2 OZ je ale potrebné aplikovať v obchodných záväzkových vzťahoch vtedy, keď aplikácia § 272 ods. 2 OBZ je vylúčená zákonom stanovenou písomnou formou zmluvy.

38. Preto aj v tomto prípade je potrebné v súlade s § 1 ods. 2 OBZ aplikovať § 40 ods. 2 OZ a dospieť k záveru, že zmeny Zmluvy bolo možné realizovať výlučne písomnou formou, a to bez ohľadu na to, či si zmluvné strany takúto formu zmeny alebo zrušenia Zmluvy dohodli v Zmluve.

39. Ustanovenie § 272 ods. 2 OBZ zostáva aplikovateľné pre prípady, kedy je písomnosť zmluvy daná požiadavkou aspoň jednej zo zmluvných strán v súlade s § 272 ods. 1 OBZ. V takom prípade je následkom nedodržania písomnej formy zmeny alebo zrušenia zmluvy relatívna neplatnosť právneho úkonu.

40. Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že právnu úpravu obsiahnutú v § 272 ods. 2 OBZ nie je možné použiť na zmluvu, ktorej písomnú formu predpisuje zákon. Aj v obchodných záväzkových vzťahoch je v prípade zákonom stanovenej písomnej formy zmluvy potrebné na zmenu a zrušenie takej zmluvy aplikovať § 40 ods. 2 OZ. Pre formu zmeny a zrušenia zmluvy preto nemá žiaden právny význam dohoda zmluvných strán obsiahnutá v zmluve upravujúca formu zmeny alebo zrušenia zmluvy. Zmena alebo zrušenie zmluvy, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, v inej forme, než písomnej, je absolútne neplatným právnym úkonom.

41. Z uvedených záverov najvyššieho súdu vyplýva, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že Zmluvu, ktorú žalobca so žalovanou uzatvoril ako povinne písomnú zmluvu v súlade s § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z., je možné zmeniť ústnou dohodou. Ústna dohoda zmluvných strán na zmene zmluvy, pri ktorej zákon predpisuje písomnú formu, je absolútne neplatným právnym úkonom. Dovolanie žalobcu je preto nie len prípustné, ale i dôvodné.

42. Ostatná argumentácia uvádzaná žalobcom v dovolaní mala povahu všeobecnej nespokojnosti so závermi súdov nižšej inštancie a spochybňovania skutkových zistení. Takáto argumentácia nespĺňa § 432 ods. 2 CSP pre vymedzenie dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Dovolací súd sa preto touto ostatnou argumentáciou dovolateľa nezaoberal.

43. Najvyšší súd len pre doplnenie uvádza, že súdy nižšej inštancie by už aj pri prípadnej aplikácii § 272 ods. 2 OBZ dospeli k záveru, že ústna forma zmeny rozsahu diela podľa Zmluvy nebola možná, a to vzhľadom na čl. II. bod 3. Zmluvy, podľa ktorého nájomca predložil v rámci verejnej obchodnej súťaže Návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, súčasťou ktorého je aj projekt parkoviska (ďalej len „dokumenty“). Dokumenty podľa predchádzajúcej vety sú pre nájomcu pri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Ďalej v čl. VII. bod 1 Zmluvy si zmluvné strany výslovne dohodli, že túto zmluvu je možné meniť iba písomnými dodatkami.

44. Súdy nižšej inštancie za ustáleného skutkového stavu zároveň mohli zvážiť, či k uzatvoreniu dohody o zmene rozsahu diela v písomnej forme neprišlo na základe Dodatku č. 2 k Zmluve, z ktorého je zrejmá dohoda na nižšej cene za zhotovené dielo z pôvodných 22 994,87 eura na 16 419,078 eura, a to na základe predložených účtovných dokladov nájomcom. Rovnako by bolo možné zvážiť, či stavebné úpravy na budove žalobcu nespôsobili omeškanie žalobcu s poskytnutím spolupôsobenia potrebného na inštaláciu kamier, prípadne či výkon práva žalobcu je v súlade s poctivým obchodným stykom. Právne posúdenie veci je úlohou súdu v zmysle zásady iura novit curia, ktorý na zistený skutkový stav aplikuje relevantné právne normy, a to aj bez toho, aby ich označili sporové strany.

45. Najvyšší súd vzhľadom na konštatovanú prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a súčasne danú dôvodnosť, rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil. Keďže súd prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení veci z rovnakého nesprávneho právneho názoru ako odvolací súd a vec bude potrebné opätovne prejednať so zohľadnením právneho názoru vysloveného najvyšším súdom (§ 455 CSP) najvyšší súd je toho názoru, že pre zabezpečenie efektívneho a dôkladného posúdenia veci je potrebné zrušiť podľa § 449 ods. 2 CSP aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť podľa § 450 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

46. O trovách dovolacieho konania a trovách pôvodného konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí (§ 453 ods. 3 CSP).

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.