UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. Miriam Dékányová, nar. 24.2.1973, bytom Západ Slnka 11, Nové Zámky, likvidátorka obchodnej spoločnosti PISECO, s.r.o. „v likvidácii," so sídlom Andovská 9/A, Nové Zámky, IČO: 34 127 585, zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu do obchodného registra, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu Nitra, č. k. 5Cob/163/2023-176 zo dňa 21.6.2024, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Odôvodnenie
1. Navrhovateľka Ing. Miriam Dékányová sa návrhom zo dňa 23.3.2023 domáhala výmazu zapísanej osoby z obchodného registra PISECO, s.r.o. „v likvidácii“ z dôvodu rozhodnutia spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka.
2. Okresný súd Nitra (ďalej aj „registrový súd“) v konaní sp. zn. 2/Re/911/2023 odmietol vykonať výmaz z obchodného registra z dôvodu, že valné zhromaždenie zo dňa 13.3.2023 nebolo zvolané v súlade s § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka ani spoločenskou zmluvou, nakoľko termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní pred dňom jeho konania a to písomnou pozvánkou. Súdu nebolo preukázané, že spoločník JUDr. Mgr. Boris Dojčan bol riadne predvolaný na valné zhromaždenie a že pozvánku riadne prevzal. Registrový súd ďalej poukázal na § 114 Obchodného zákonníka a uviedol, že spoločníci spoločnosti nemajú medzi sebou uzatvorenú zmluvu o výkone práv a povinností voči spoločnosti, z toho vyplýva, že nebolo možné uskutočniť valné zhromaždenie.
3. Okresný súd Nitra (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „registrový súd“) uznesením č. k. 32Nsre/4/2023-136 zo dňa 21.4.2023 zamietol námietky navrhovateľky z dôvodu, že neboli splnenépodmienky na vykonanie výmazu (§ 286 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“). Uviedol, že navrhovateľka podala námietky proti odmietnutiu výmazu, s ktorými síce predložila Pozvánku na valné zhromaždenie a Slovenská pošta - sledovanie zásielky, avšak aj napriek tomu neboli splnené podmienky na vykonanie výmazu zapísanej osoby z obchodného registra, keďže aj naďalej nepreukázala, že spoločníci spoločnosti si vzájomné vzťahy súvisiace so spoločným obchodným podielom podrobne upravili v osobitnej zmluve. V tejto súvislosti registrový súd uviedol, že keďže Obchodný zákonník nedáva odpoveď na otázku, ako postupovať v prípade, keď k vzájomnej dohode medzi spolumajiteľmi obchodného podielu nedôjde, do úvahy prichádza analogická aplikácia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Ak by išlo o dôležité rozhodnutie, prehlasovaní spolumajitelia by v súlade s § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka mohli žiadať, aby súd takéto rozhodnutie zmenil. Registrový súd ďalej uviedol, že z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Re/911/2023 je zrejmé, že prítomná na zasadnutí valného zhromaždenia dňa 13.3.2023 bola Ing. Miriam Dékányová ako spoločný zástupca spoluvlastníkov spoločného obchodného podielu Ing. Miriam Dékányovej a JUDr. Mgr. Borisa Dojčana a JUDr. Mgr. Boris Dojčan prítomný nebol. Z obchodného registra teda vyplýva, že spoločným zástupcom je Ing. Miriam Dékányová, avšak nie je zrejmé, ako si spoločníci upravili ostatné dôležité veci ako napríklad spôsob výkonu hlasovacieho práva na valnom zhromaždení, spôsob rozdelenia prijatého podielu na zisku a pod., a preto súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, ako si vzájomné vzťahy súvisiace s ich spoločným obchodným podielom bližšie upravili v osobitnej dohode. Súd mal za preukázané len spoločného zástupcu, nie však úpravu ich vzájomných vzťahov, ktoré je potrebné aj pri takom dôležitom rozhodnutí spoločnosti ako je jej výmaz, a to aj s poukazom na podania JUDr. Mgr. Borisa Dojčana, z ktorých je zrejmé, že s konaním Ing. Miriam Dékányovej nesúhlasil.
4. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 5Cob/163/2023-176 zo dňa 21.6.2024 potvrdil uznesenie registrového súdu č. k. 32Nsre/4/2023-136 zo dňa 21.4.2023, ktorým registrový súd zamietol námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu.
5. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že registrový súd vec posúdil správne skutkovo i právne a z toho dôvodu sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Konštatoval, že z obsahu podania, ktorým navrhovateľka vyjadrila svoju vôľu vystupovať ako spoločný zástupca spoločného obchodného podielu ešte nutne nevyplýva, že medzi spolumajiteľmi tohto obchodného podielu došlo k vzájomnej dohode o tom, kto bude v zmysle § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka vystupovať ako spoločný zástupca. Navrhovateľka totiž k predmetnému podaniu nepripojila žiadnu listinu, z obsahu ktorej by bolo možné vyvodiť záver o úprave vzájomných vzťahov medzi spolumajiteľmi spoločného obchodného podielu v spoločnosti PISECO, s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že registrový súd rozhodol o zápise spoločníčky Ing. Miriam Dékányovej ako o osobe spoločného zástupcu spoločného obchodného podielu do obchodného registra výlučne na základe jej oznámenia, relevanciu ktorého registrový súd ďalej neoveroval. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď výmaz obchodnej spoločnosti na základe podaného návrhu odmietol vykonať z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila usporiadanie vzťahov medzi spoločníkmi spoločnosti týkajúce sa výkonu práv a povinností zo spoločného obchodného podielu. Táto skutočnosť nevyplýva zo zápisu spoločného zástupcu v obchodnom registri a ani zo samotného návrhu navrhovateľky na výmaz spoločnosti a jeho príloh.
6. Odvolací súd ďalej uviedol, že záver o tom, že spolumajitelia spoločného obchodného podielu sa nedohodli na osobe, ktorá bude vystupovať ako spoločný zástupca a o absencii dohody o úprave vzájomných vzťahov ohľadom spoločného obchodného podielu, potvrdzuje aj vyjadrenie spolumajiteľa spoločného obchodného podielu JUDr. Mgr. Borisa Dojčana a aj samotné tvrdenie navrhovateľky v bode V. podaného odvolania. Neobstojí potom ani argument navrhovateľky, že ako spoločníčka v podiele 50 % samostatne a spolumajiteľka spoločného obchodného podielu súčasne vykonávala legitímne práva spoločného zástupcu na valnom zhromaždení, keďže v návrhu, námietkach a ani v odvolaní nepreukázala súdu oprávnenie vystupovať ako spoločný zástupca spoločného obchodného podielu. Odvolací súd mal teda za to, že z predložených dokladov a listín k návrhu na výmaz spoločnosti, ako ajzápisu v obchodnom registri nevyplýva, že sa spolumajitelia obchodného podielu dohodli na tom, že ich spoločným zástupcom bude spoločníčka Ing. Miriam Dékányová. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľka je s účinnosťou od 29.1.2019 zapísaná ako spoločný zástupca spoločného obchodného podielu v obchodnom registri príslušného registrového súdu. Obchodný zákonník neupravuje postup, akým si majú spoločníci určiť spoločného zástupcu, je otázne, či by to mala byť dohoda o spoločnom zástupcovi, na ktorú by sa vyžadoval súhlas každého spolumajiteľa, alebo či sa má analogicky použiť ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozhodovať budú spolumajitelia väčšinou počítanou podľa veľkosti ich podielov. Pokiaľ sa však spolumajitelia nevedia dohodnúť na osobe spoločného zástupcu, pri rovnosti hlasov, alebo ak sa nedosiahne väčšina, alebo dohoda a ktorýkoľvek zo spolumajiteľov sa obráti s návrhom na súd, potom môže rozhodnúť o osobe spoločného zástupcu súd.
7. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka (ďalej ako „dovolateľka“) dovolanie, v ktorom navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). V dovolaní uviedla, že právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci a pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, je otázka rozsahu právomoci registrového súdu pri preskúmavaní návrhu na vykonanie zápisu zmien, resp. výmazu spoločnosti z obchodného registra a ktorá už bola v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu riešená minimálne v dvoch rozhodnutiach. Dovolateľka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2008, sp. zn. 6MObdo/2/2006 a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2013, sp. zn. 2MObdo/6/2012.
8. Dovolateľka vyslovila názor, že registrový súd od nej požadoval preukázanie skutočností (dohoda o výkone práv spoločného zástupcu), ktoré sú nad rámec právomoci registrového súdu. Tak ako vyplýva aj z vyššie uvedených rozhodnutí dovolacieho súdu, registrový súd nie je oprávnený posudzovať platnosť uznesenia valného zhromaždenia, na podklade ktorého sa navrhuje vykonať zápis zmien, resp. v tomto prípade výmaz spoločnosti z obchodného registra. V danom prípade však registrový súd práve k tomuto pristúpil, keď napriek tomu, že k návrhu na výmaz spoločnosti boli priložené všetky listiny, ktoré zákon pre tento úkon vyžaduje, pristúpil k skúmaniu platnosti uznesenia valného zhromaždenia. Ďalej poukázala na to, že návrh na zápis údajov do obchodného registra má súd posudzovať len z hľadiska skúmania jeho príloh a splnenia formálnych predpokladov na zápis, teda má skúmať len dôkazy vyžadované právnymi predpismi v zmysle ustanovení § 6 a § 7 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri (ďalej len „ZOR“). Na základe uvedeného má dovolateľka za to, že odvolací súd a aj súd prvej inštancie nesprávne právne posúdili vec, keď odmietli vykonať výmaz spoločnosti z obchodného registra a následne odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, keď v rozpore s vyššie uvádzanými skutočnosťami požadovali od navrhovateľky k vykonaniu zápisu predloženie dokladov a dôkazov, ktoré presahujú rámec právomoci registrového súdu v danom konaní.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie dovolateľky je prípustné, ale nie je dôvodné.
10. V súvislosti s naplnením predpokladov prípustnosti dovolania dovolateľka argumentovala § 421 ods. 1 písm. a) CSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe) a v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2008 č. k. 6MObdo/2/2006 a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2013 č. k. 2MObdo/6/2012.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 20. marca 2008, sp. zn. 6MObdo/2/2006 vyslovil, že „nebolo a ani nie je povinnosťou registrového súdu pri tomto posudzovaní zisťovať, či pri zvolaní valného zhromaždenia, jeho priebehu a pri prijímaní uznesenia boli dodržané zákonné podmienky určenéObchodným zákonníkom, resp. podmienky určené v spoločenskej zmluve prípadne v stanovách obchodnej spoločnosti. Len ak by v posudzovanom čase súdu bolo známe, že akcionár (spoločník) sa domáha práva podľa § 131 ods. 1 v spojení s § 183 Obchodného zákonníka o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, tak registrový súd by vykonal zápis až po právoplatnom rozhodnutí o veci všeobecným súdom.“ Dovolací súd sa stotožňuje s uvedeným záverom dovolacieho súdu, avšak konštatuje, že v preskúmavanej veci registrový súd neposudzoval platnosť/neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, ale posudzoval nakladanie so spoločným obchodným podielom ako hmotnoprávnu podmienku.
12. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2013, sp. zn. 2MObdo/6/2012 je uvedené, že „právna povaha konania vo veci obchodného registra nemá povahu občianskeho súdneho konania, je „inou“ činnosťou súdu. Preto v tomto „inom“ nesporovom konaní súd neposudzuje platnosť právnych úkonov ani ako predbežnú otázku, nakoľko na takéto „predbežné“ určenie nie je oprávnený. Počas tohto nesporového konania súd síce postupuje podľa § 120 ods. 2 O. s. p. a je povinný vykonať aj ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemôže však v rámci konania vo veci obchodného registra, ani prejudiciálne riešiť otázku platnosti či neplatnosti právnych úkonov, ani neplatnosti uznesení valných zhromaždení obchodných spoločností, ktoré konanie prináleží príslušnému súdu, na základe až ktorého výsledku právoplatnosti rozhodnutia súdu môže vykonať zápis, ktorým zosúladí zapísaný stav so skutočným“. V tomto rozhodnutí najvyšší súd konzistentne konštatuje, že otázku platnosti či neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nie je oprávnený posudzovať registrový súd.
13. Ako najvyšší súd uviedol vyššie, dôvodom odmietnutia vykonať výmaz údajov z obchodného registra nebolo konštatovanie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, a preto dovolanie tak, ako je formulované, je podľa názoru dovolacieho súdu prípustné podľa § 421 písm. b) CSP, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
14. Dovolateľka v dovolaní namietala, že registrový súd presiahol rámec svojich právomocí v danom konaní, keď od nej požadoval preukázanie skutočností (dohoda o výkone práv spoločného zástupcu). Napriek tomu, že dovolateľka v dovolaní nešpecifikovala právnu otázku, ktorej vyriešenia sa domáhala, obsah dovolania umožňoval právnu otázku vyabstrahovať, a to v znení: „či je registrový súd pri preskúmavaní návrhu na vykonanie zápisu do obchodného registra oprávnený zisťovať obsah dohody o usporiadaní vzájomných vzťahov súvisiacich so spoločným obchodným podielom medzi spolumajiteľmi obchodného podielu“.
15. Podľa § 285 ods. 1 CMP o námietkach rozhoduje registrový súd bez nariadenia pojednávania v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma súd len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 6 ods. 1 ZOR registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len "zápis") z predložených listín preverí, či a) návrh na zápis podala oprávnená osoba, b) je návrh na zápis úplný, c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom, d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom, e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, f) bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona nepodliehajú poplatkovej povinnosti.
17. Podľa § 6 ods. 3 ZOR za neúplný sa považuje návrh na zápis, a) ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom, to neplatí, ak sa návrh na zápis podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, b) v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom, c) v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon neustanovuje, že sazapisujú do obchodného registra, d) ktorý je nezrozumiteľný, e) v ktorom sú uvedené údaje v rozpore s odsekom 2.
18. Podľa § 7 ods. 3 ZOR pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným registrový súd okrem skutočností podľa § 6 z predložených listín preverí aj to, či a) spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina obsahuje náležitosti podľa osobitného zákona, b) v spoločenskej zmluve nie je uvedených viac ako 50 spoločníkov, c) výška základného imania, výška vkladu každého spoločníka a výška splateného vkladu každého spoločníka uvedená v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine je v súlade s osobitným zákonom, d) spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je jediným zakladateľom spoločnosti, má viac spoločníkov, e) fyzická osoba, ktorá je jediným zakladateľom spoločnosti, nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, f) spoločenskú zmluvu podpísali všetci spoločníci a či je pravosť podpisov všetkých spoločníkov na spoločenskej zmluve osvedčená; ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, či podpísal zakladateľskú listinu a či pravosť jeho podpisu na zakladateľskej listine je osvedčená, g) k návrhu na zápis bol pripojený súhlas správcu dane podľa osobitného zákona, ak osoba, ktorá má byť zapísaná ako spoločník, je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka, jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak jeden obchodný podiel patrí viacerým osobám, do obchodného registra sa zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento obchodný podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým obchodný podiel patrí, a to v prípade právnických osôb obchodné meno alebo názov a sídlo a v prípade fyzických osôb meno, priezvisko a bydlisko.
20. Spoločný obchodný podiel možno charakterizovať ako obchodný podiel, ktorý ako celok prináleží viacerým osobám, pričom žiadna z nich nemôže samostatne vykonávať spoločné práva a povinnosti, ani so spoločným obchodným podielom samostatne disponovať. Výkon práv spoločníka prislúchajúci spoločnému obchodnému podielu je možný len prostredníctvom spoločného zástupcu, ktorého si majitelia spoločného obchodného podielu zvolia.
21. Je nutné mať na zreteli, že spoluvlastníctvo obchodného podielu vo vzťahu k obchodnej spoločnosti znamená, že spoluvlastníci obchodného podielu, v danom prípade Ing. Miriam Dékányová a JUDr. Mgr. Boris Dojčan, predstavujú jedného spoločníka.
22. V konaní súdy odmietli vykonať dobrovoľný výmaz obchodnej spoločnosti z dôvodu absencie dohody o úprave vzájomných vzťahov ohľadom spoločného obchodného podielu. Okresný súd Nitra v uznesení č. k. 32Nsre/4/2023-136 zo dňa 21.4.2023 uviedol, že „z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Re/911/2023 je zrejmé, že prítomná na zasadnutí valného zhromaždenia dňa 13.3.2023 bola Ing. Miriam Dékányová ako spoločný zástupca spoluvlastníkov spoločného obchodného podielu Ing. Miriam Dékányovej a JUDr. Mgr. Borisa Dojčana a JUDr. Mgr. Boris Dojčan prítomný nebol. Z obchodného registra teda vyplýva, že spoločným zástupcom je Ing. Miriam Dékányová, avšak nie je zrejmé, ako si spoločníci upravili ostatné dôležité veci ako napríklad spôsob výkonu hlasovacieho práva na valnom zhromaždení, spôsob rozdelenia prijatého podielu na zisku a pod., a preto súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, ako si vzájomné vzťahy súvisiace s ich spoločným obchodným podielom bližšie upravili v osobitnej dohode. Súd mal za preukázané len spoločného zástupcu, nie však úpravu ich vzájomných vzťahov, ktoré je potrebné aj pri takom dôležitom rozhodnutí spoločnosti ako je jej výmaz“. Odvolací súd v uznesení č. k. 5Cob/163/2023-176 zo dňa 21.6.2024 konštatoval, že „z obsahu podania, ktorým navrhovateľka vyjadrila svoju vôľu vystupovať ako spoločný zástupca spoločného obchodného podielu ešte nutne nevyplýva, že medzi spolumajiteľmi tohto obchodného podielu došlo k vzájomnej dohode o tom, kto bude v zmysle § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka vystupovať ako spoločný zástupca.Navrhovateľka totiž k predmetnému podaniu nepripojila žiadnu listinu, z obsahu ktorej by bolo možné vyvodiť záver o úprave vzájomných vzťahov medzi spolumajiteľmi spoločného obchodného podielu v spoločnosti PISECO, s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že registrový súd rozhodol o zápise spoločníčky Ing. Miriam Dékányovej ako o osobe spoločného zástupcu spoločného obchodného podielu do obchodného registra výlučne na základe jej oznámenia, relevanciu ktorého registrový súd ďalej neoveroval. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď výmaz obchodnej spoločnosti na základe podaného návrhu odmietol vykonať z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila usporiadanie vzťahov medzi spoločníkmi spoločnosti týkajúce sa výkonu práv a povinností zo spoločného obchodného podielu. Táto skutočnosť nevyplýva zo zápisu spoločného zástupcu v obchodnom registri a ani zo samotného návrhu navrhovateľky na výmaz spoločnosti a jeho príloh“.
23. Dovolací súd poznamenáva, že Obchodný zákonník v § 114 ods. 3 explicitne stanovuje vo vzťahu k výkonu práv spolumajiteľov obchodného podielu požiadavku, že svoje práva z tohto obchodného podielu môžu vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu, ktorým môže byť jeden zo spolumajiteľov alebo tretia osoba. Obchodný zákonník osobitne nerieši spôsob ustanovenia spoločného zástupcu, avšak vzhľadom na to, že spoločný zástupca sa zapisuje do obchodného registra, je podľa najvyššieho súdu nutné, aby bola preukázaná jednoznačná vôľa spolumajiteľov o ustanovení konkrétnej osoby za svojho spoločného zástupcu, ako aj vymedzenie rozsahu práva a povinností zúčastnených osôb a spôsob výkonu práv spoločného zástupcu vo vzťahu k spoločnému obchodnému podielu. V súvislosti s nakladaním a rozhodovaním o spoločnom obchodnom podiele je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné aplikovať § 136 až 142 Občianskeho zákonníka, aj napriek tomu, že obchodný podiel nie je považovaný za vec.
24. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2008, sp. zn. 6MObdo/2/2006 vyplýva okrem záveru, na ktorý poukázala dovolateľka, aj záver, v zmysle ktorého „registrový súd bol povinný pred vykonaním navrhovanej zmeny zápisu do obchodného registra preskúmať navrhovateľom predložené doklady, ktoré sú vyžadované právnymi predpismi (§ 6 a § 7 ZOR, príp. osobitné predpisy) na vykonanie zápisu zmeny. To znamená, že prejudiciálne posúdi platnosť listín, či z nich vyplývajú hmotnoprávne dôsledky na zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri, napr. či navrhovaný údaj na zmenu zápisu je prijatý uznesením valného zhromaždenia“.
25. V podmienkach prejednávanej veci registrový súd v konaní o zápis údajov do obchodného registra posudzoval obsah listín, teda či z nich vyplývajú hmotnoprávne dôsledky, a to v súvislosti s disponovaním so spoločným obchodným podielom. Registrový súd neposudzoval platnosť/neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ale posudzoval, či disponovanie so spoločným obchodným podielom Ing. Miriam Dékányovou ako spoločným zástupcom, vyplýval z usporiadania vzájomných práv vo vzťahu k tomuto obchodnému podielu, ktorý bol v spoluvlastníctve Ing. Miriam Dékányovej a JUDr. Mgr. Borisa Dojčana. Registrový súd neprekročil rozsah svojich oprávnení vyplývajúcich mu z § 6 a 7 ods. 3 ZOK, keď zisťoval existenciu dohody o usporiadaní vzájomných vzťahov súvisiacich so spoločným obchodným podielom medzi spolumajiteľmi obchodného podielu. S poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že na právnu otázku „či je registrový súd pri preskúmavaní návrhu na vykonanie zápisu do obchodného registra oprávnený zisťovať obsah dohody o usporiadaní vzájomných vzťahov súvisiacich so spoločným obchodným podielom medzi spolumajiteľmi obchodného podielu“ je potrebné odpovedať kladne, a teda v danej veci registrový súd neprekročil svoje oprávnenia, keď pri preskúmavaní návrhu na výmaz zapísaných údajov z obchodného registra a jeho príloh (§ 6 a § 7 ods. 3 ZOR v spojení s § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka) zisťoval obsah dohody o usporiadaní vzájomných vzťahov súvisiacich so spoločným obchodným podielom medzi spolumajiteľmi obchodného podielu.
26. Keďže v posudzovanej veci takáto spoločná vôľa spolumajiteľov obchodného podielu ohľadom nakladania so spoločným obchodným podielom z predložených listín nevyplývala, postupoval registrový súd správne, keď dňa 27.3.2023 odmietol vykonať výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Následne v námietkovom konaní registrový súd správne postupoval, keď uznesením č. k. 32Nsre/4/2023-136 zo dňa 21.4.2023 zamietol námietky navrhovateľky pre nedostatok návrhu z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala, že spoločníci spoločnosti si vzájomné vzťahy súvisiacich sospoločným obchodným podielom podrobne upravili v osobitnej zmluve alebo dohode.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd konštatuje, že dovolateľka nedôvodne vytýkala odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie a jej dovolanie smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, preto najvyšší súd dovolanie podľa § 448 CSP ako nedôvodné zamietol.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.